Zhodnotenie VI. kola fotosúbehu ÚKVS 2016

Ján Demrovský, predseda komisie
25. októbra 2016

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov už tradične organizuje fotosúbeh, ktorý má za cieľ podnecovať zbieranie a dokumentovanie starých fotografií znázorňujúcich tradičnú kultúru Slovákov žijúcich v Srbsku. Dokumentačné oddelenie Ùstavu zbieraním fotografií prispieva k zachovávaniu údajov o našej kultúre a o živote slovenského ľudu, čo hodnotíme veľmi pozitívne. Takto zhromaždené dokumenty sú a budú dostupné terajším a budúcim študentom, bádateľom, umelcom a všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o našu kultúru.

Témou tohtoročného súbehu boli remeslá a práca doma i v poli. Na súbeh bolo zaslaných 213 fotografií od 20 účastníkov z nasledujúcich prostredí: Aradáč, Binguľa, Hložany, Kovačica, Kysáč, Padina, Pivnica, Stará Pazova, Vojlovica respektíve z iných prostredí.

Väčšina zaslaných fotografií datuje z prvej polovice 20. storočia, a to hlavne z medzivojnového obdobia až po 70. roky 20. storočia. Fotografie znázorňujú tradičnú kultúru ako i práce a remeslá Slovákov žijúcich vo Vojvodine – chmeľové oberačky, oberačky hrozna, okopávanie v poli, kosenie a tlačenie žita, oračku, zabíjačku, mrvenie kukurice, prácu s trstinou, chovanie a čistenie sliepok, chovanie ošípaných, pastiersku robotu, vŕtanie studne, strihanie oviec, rúbanie dreva a z remesiel evidujeme kováčske, murárske, holičské, maliarske, mäsiarske či krajčírske remeslá.

Ešte jedna zaujímavá práca je zvečnená na fotografiách a to je spracovanie konopí. Táto rastlina sa už dávno nepestuje na našich poliach, ale v posledných dvoch, troch rokoch znovu zaznamenávame jej návrat. Zvláštny je spôsob, na ktorý sa konope spracovali a práve to môžeme vidieť už iba na fotografiách.

Tohtoročný fotosúbeh možeme ohodnotiť ako úspešný aj z toho dôvodu, že sa nám do rúk dostali fotografie z viacerých prostredí, ktoré zachytávajú rôzne témy zo života vojvodinských Slovákov. Všeobecne sú nám dôležité staré fotografie, lebo sa z nich môžeme dozvedieť o niekdajšom živote a porovnať ho s dnešným.

Hodnotiť staré fotografie možno z viacerých aspektov a do hodnotenia sa môžu zapojiť buď umelci, fotografi, historikovia, jazykovedci, etnológovia či rôzni iní bádatelia. Každý z nich môže mať svoj postoj v ich analýze. Našim cieľom bolo ohodnotiť tento fotosúbeh z hľadiska etnografických, dejinných informácií i zaujímavostí, ktoré nám fotografia podáva. Tuná máme na mysli fotografiu, ktorá umožňuje dozvedieť sa o kultúre tunajších Slovákov a podáva konkrétne údaje a špecifiká, celkový záber a dojem z fotografie. Vôbec to nie je ľahká práca, keďže každá fotografia je iná a prináša inú informáciu.

Tohtoročná súťaž je úspešná aj preto, lebo nám účastníci zaslali fotografie z mnohých prostredí, kde žijú Slováci. Hodnotené sú predovšetkým staré fotografie. Na nich vidno náčinie a stroje, s ktorými sa obrábala pôda, kosilo alebo tlačilo žito, spracovali konope. Jedinečné je aj náčinie, ktoré kedysi každodenne používali remeselníci – rôzne druhy klieští, kladív, sekier, strojov na šitie. Fotografie zaznamenali život na vojvodinskom území na začiatku 20. storočia.

Komisia teda nemala ľahkú úlohu, keďže všetky z nich zodpovedali danej tematike. Úlohou komisie bolo vybrať desať najvýstižnejších, ktoré najlepšie znázorňujú istú prácu alebo remeslo. Komisia v zložení: Ján Hlaváč, Anna Séčová-Pintírová a Ján Demrovský sa rozhodla z množstva fotografií o nasledujúce, z ktorých Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov dal vyrobiť pohľadnice:

 

1. Oberačka chmeľu u Macákovcov - Kysáč 1938, fotografiu poskytol Michal Ďurovka z Kysáča.

Charakteristická fotografia z chmeľovej oberačky. Vidno tu oberáčov, ktorí oberajú chmeľ do meríc; a na fotografii je, samozrejme, i vrškár, ktorý zrážal pozostaky chmeľu z drôtu – tzv. vŕšky. Všetci sú oblečení v charakteristickom dobovom odeve prostredia, ktorý sa v tých časoch nosil v práci. V úzadí vidno deti, čo nám hovorí, že často aj celé rodiny oberali chmeľ.

 

2. Kováč Pavel Červenák - Vojlovica 1964. Fotografiu zaslala Anna Kucháriková z Vojlovice.

Kováč bol váženou osobou v každej osade. Je to remeslo, ktoré veľmi rýchlo zaniká. Na fotografii je kováč Pavel Červenák, ktorý drží obruč v ruke a chystá sa nasadiť ju na koleso z koča. Kováč má na sebe aj koženú zásteru.

 

3. Oračka u Kotvášovcov z roku 1925 v Padine, ktorú zaslala Andrea Lomenová z Kysáča.

Jedna z najnamáhavajších prác v poli bola oračka. Na fotografii je oranie za pomoci koní a volov. Je to hlboká orba, znázorňujúca prípravu zeme na stavbu chmeľnice. Za pomoci koní sa pluhom orala plytšia brázda a s volmi hlboká. Samozrejme, sú tu aj ľudia, ktorí viedli kone a voly. Je to jediná zaslaná fotografia, ktorá znázorňuje oračku.

 

4. Ručná výroba tehál na stavbu domu rodiny Gajanovej - Vojlovica 1929, fotografiu zaslala Anna Kucháriková z Vojlovice.

Je to jedinečná fotografia, znázorňujúca výrobu surových tehál na výstavbu domov a pomocných objektov. Na nej je znázornená rodina Gajanová, ktorá pripravuje tehly pre nový dom. Vidno tu náčinie, ktoré sa používalo pri práci: drevený vozík, vedrá, modly pre tehly, ktoré sa plnili zmesou blata, vody a plevy, muž a jedna žena, ktorá mu v tom pomáhala. Druhá žena prevracala tehly, ktoré sa sušili, v úzadí vidno deti, ktoré sa hrajú s tehlami. Tiež vidno pod šopou poskladané usušené tehly.

 

5. Holiči v Kysáči roku 1938, ktorú zaslal Michal Ďurovka z Kysáča.

Holič bol dôležitým remeselníkom nielen na dedine, ale aj v meste. Na fotografii sú Ján a Štefan Mešiovci. Fotografia datuje z roku 1938. Holiči sú v oblečení príznačnom pre holičov z toho obdobia.

 

6. Trepanie konopí u Beláňovcov v Pivnici roku 1938, ktorú zaslal Ján Guba z Pivnice.

Konope sa spracúvali v každej rodine. Na fotografii vidno, že to bola prevažne ženská práca. V tejto práci účinkovali aj deti, ktoré mali na starosti ľahšiu prácu. Na fotografii vidno, že sa spracovanie konalo v zadnej časti dvora.

 

7. Krajčírka z Kysáča z roku 1925, fotografia, ktorú zaslal Michal Ďurovka z Kysáča.

Krajčírske remeslo bolo v minulosti veľmi uznávané. To je jedno zo zriedkavých remesiel, ktoré žije aj v dnešnej dobe, ale je akoby podradené. Na fotografii je Mária Macáková, vyfotografovaná v roku 1925. Fotografovaná je za strojom z tých čias tzv. Singerkou, čo zriedkavo môžeme vidieť na fotografiách. Fotografia je veľmi kvalitne vyrobená vzhľadom na to, že je zo začiatku 20. storočia, a tiež je i dobre zachovaná.

 

8. Mlátenie žita treskašňou - mláťačkou, Padina 40. roky 20. storočia, fotografiu zaslala Andrea Lomenová z Kysáča.

Tlačenie žita si vyžadovalo mnoho robotníkov, presne tak ako je to znázornené na fotografii. Jasne vidno všetkých účastníkov práce a akým náčiním sa pracovalo. Tiež vidno, aký odev sa nosil v tej dobe. Fotografia pochádza z konca 30. a začiatku 40. rokov 20. storočia.

 

9. Spracúvanie povrazov z konopnej priadze v roku 1942 v Báčskom Petrovci, fotografiu zaslala Kethy Lomenová-Šušota, narodená v Kulpíne a teraz žijúca v  Austrálii.

Vidno, že je to stará fotografia, na ktorej je znázornené spracovanie povrazov z konopí.

 

10. Kováč Pavel Červenák a učeň M. Gubečka - Vojlovica 1955, fotografiu poskytla Anna Kucháriková z Vojlovice.

Znázornené je čistenie kopyta koňa. Táto práca predchádzala podkovaniu koňa. Bola to namáhavá kováčska práca, tak ako je to znázornené na fotografii. Vedľa majstra – kováča závezne museli byť aj pomocníci, ktorí držali alebo upokojovali koňa. Je to činnosť, ktorú môžme už veľmi zriedkavo vidieť, rovno tak, ako je to i s koňmi.

Nebolo teda ľahké rozhodnúť sa a vybrať dve fotografie ako najzriedkavejšie.

Komisia sa po dlhšom uvažovaní rozhodla za nasledujúce dve fotografie - kováča Pavla Červenáka z Vojlovice, ktorá datuje z roku 1964 a ktorú nám zaslala Anna Kucháriková. V minulom storočí každá osada mala kováčov. Kováč bol remeselník, ktorý oprával všetko zo železa, robil podkovy, teda podkúval kone. Dnes kováčov po dedinách takmer ani niet. Na fotografii, ktorú nám zaslala Anna Kucháriková je kováč s obručou v ruke, chystajúci sa nasadiť ju na koleso z koča. Je tu aj odev kováča, ktorý má na sebe zásteru a vidieť aj ako vyzeral dvor majstrov.

Našu pozornosť zaujala i fotografia, ktorá znázorňuje prácu s konopami. V minulosti takýchto fotografií bolo mnoho, preto že sa konope spracovali v každej rodine. Bola to ženská práca, o čom svedčí fotografia pod názvom Trepanie konopí u Beláňov v Pivnici roku 1938, ktorú zaslal Ján Guba z Pivnice. Na fotografii sú znázornené ženy, mladšie a staršie, ale aj deti, ktoré pomáhajú pri tejto práci. Fotografia je jedinečná preto, že fotograf vystihol moment, keď ženy skutočne pracovali. Z fotografie vidno, že sa s konopami pracovalo v zadnej časti dvora.

Zachovaním starých fotografií dokazujeme, že sme schopní zachovať si svoju kultúru, tradíciu a jazyk, nielen pre nás, ale aj pre budúce pokolenia na týchto priestoroch, lebo národ, ktorý si nezachováva svoju minulosť veľmi rýchlo zanikne. My sme týmto dokázali, že aspoň v jednom segmente, vo fotografiách, sme národom, ktorý jestvoval a jestvuje s nádejou, že bude jestvovať i naďalej.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.