Udelenie ceny PRO CULTURA SLOVACA Vladimírovi Valentíkovi

Ladislav Čáni
25. apríla 2018

Kultúra, resp. kultúrna identita je jednou z najvýznamnejších hodnôt viažúcich sa ku ktorejkoľvek pospolitosti a v živote menšinového spoločenstva, akým je aj naše, má priam rozhodujúci význam pre zachovanie jeho identity. Na to sú však, okrem iného, nevyhnutné minimálne dva predpoklady: silné kolektívne povedomie a uvedomelí a činorodí jednotlivci. Zatiaľ čo kolektívne povedomie vytvára predovšetkým predpoklady na zachovávanie tradície a konzervovanie existujúcich foriem kultúrneho života, jednotlivci sú tí, ktorí tvorivo prehodnocujú vlastnú kultúrnu identitu a sú nositeľmi aktuálnej kultúrnej tvorby. Dovolíme si tvrdiť, že k takýmto jednotlivcom a k tým najvýznamnejším osobnostiam súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov patrí aj Vladimír Valentík, čie pôsobenia možno sledovať naprieč priestorom tunajšej odnože slovenskej kultúry. Svojím pôsobením zanechal a stále zanecháva nezmazateľné stopy vo viacerých kultúrnych odvetviach – vo výtvarnom umení, literatúre a vydavateľskej činnosti, ale i v divadle, hudbe a rôznych iných prejavoch súčasnej a tradičnej kultúry a preto možno konštatovať, že predmetom pôsobenia Vladimíra Valentíka je samotná kultúra vojvodinských Slovákov ako taká.

Vladimír Valentík sa narodil 14. septembra 1959 v Báčskom Petrovci, kde ukončil základnú a strednú školu. Na Filozofickej fakulte v Belehrade študoval filozofiu a následne aj dejiny umenia.

Svoju profesionálnu dráhu začal ako externý novinár v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, kde pracoval v rokoch 1983 – 1986. V rokoch 1988-1990 prednášal filozofiu na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a neskôr, v školskom roku 1993-1994, tam externe vyučoval aj Výtvarnú kultúru. V tom období začal pracovať aj ako novinár Petrovského rozhlasu a kustód Galérie Zuzky Medveďovej, ktorá vtedy fungovala v rámci Domu kultúry 28. októbra.

V roku 1995 nastúpil na pozíciu redaktora vo vydavateľstve a riaditeľa marketingu v tlačiarni Kultúra v Báčskom Petrovci. Na sklonku roka 1995 bol vymenovaný do funkcie úradujúceho riaditeľa Domu kultúry 28. októbra, ktorý zastrešoval Knižnicu Štefana Homolu, Galériu Zuzky Medveďovej, Národné múzeum a Petrovský rozhlas. V roku 1996 stál pri zakladaní Domu kultúry Báčsky Petrovec a funkciu jeho riaditeľa vykonával do roku 2003. Významne sa podieľal aj na zakladaní Slovenského vojvodinského divadla (2003), prvého profesionálneho divadla vojvodinských Slovákov a bol aj jeho prvým riaditeľom.

Od roku 2006 stál na čele Vydavateľského oddelenia tlačiarne Kultúra a po privatizácii tlačiarne pričinil sa o vznik Slovenského vydavateľského centra, ktoré riadi dodnes.

Vladimír Valentík inicioval založenie viacerých kultúrnych podujatí, napr.: Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Jart – jarmok umenia, Rockton – festival slovenských rockových skupín v Srbsku a podujatie Zima s knihou.

Počas svojej doterajšej činnosti zastával viaceré významné funkcie, bol predsedom spolku vojvodinských slovakistov pre Báčku, členom redakcie časopisu pre literatúru a kultúru Nový život, založil edíciu Bibliofílie Spolku vojvodinských slovakistov v Novom sade a bol i šéfredaktorom knižných vydaní zaujímavého vydavateľského projektu vydavateľstva Fenix public v Petrovaradíne. Bol členom redakcie divadelného časopisu Igric, ktorý vychádzal v Báčskom Petrovci. V súčasnosti je členom redakčnej rady časopisu Dolnozemský Slovák, ktorý vychádza v Nadlaku, v Rumunsku. Je dlhoročným zostavovateľom Národného kalendára a najnovšie založil a rediguje aj Slovenský svetový kalendár, ktorý vydáva občianske združenie Slovenský kultúrny klub v Srbsku, ktoré tiež založil.

Rovnako bohatá je aj edičná činnosť Vladimíra Valentíka. Zostavil a pripravil viacero odborných zborníkov. Podstatná časť jeho edičnej činnosti sa vzťahuje na oblasť výtvarného umenia. Doteraz vydal publikácie: Zuzka Medveďová – Výtvarné dielo (1997, spolu s Jánom Kišgecim), Desať rokov činnosti Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci (1999), Svet kovačikého insitného umenia (2002), Karol Miloslav Lehotský (2004, spolu s Ladislavom Čánim), Prezentácia a reprezentácia galérie Zuzky Medveďovej (2004) a Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov (2007). Počas svojho doterajšieho pôsobenia bol kurátorom takmer 200 výstav, ktoré prezentovali výtvarné umenia vojvodinských Slovákov doma i v zahraničí. Valentíkove práce z oblasti výtvarného umenia majú priekopnícky a fundamentálny význam pre našu kultúru a už dnes, hoci je na vrchole svojich tvorivých síl, môžeme o ňom hovoriť ako o nestorovi dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Zo srbčiny preložil učebnicu výtvarnej kultúry pre gymnáziá a stredné školy a vypracoval aj doplnky z dejín slovenského vojvodinského výtvarného umenia.

Zo srbčiny preložil aj deväť kapitol o nemeckej klasickej a súčasnej filozofii v učebnici Dejiny filozofie autorov Veljka Koraća a Branka Pavlovića.

Okrem toho zostavil monografiu Selenča 1758 – 2008, a spolu so Samuelom Boldockým a Todorom Radanovim bol autorom publikácie Významní Slováci v dejinách Kulpína (2009) a editorsky pripravil vydanie zborníka Kysáč 1773 – 2013.

Ako generačný kritik prvý upozornil na nastupujúcu skupinu slovenských vojvodinských básnikov, ktorú dnes poznáme pod názvom Generácia X.

Valentík významným spôsobom prispel aj do oblasti divadla, resp. dejín slovenského divadelníctva vo Vojvodine. Autorsky pripravil dokumentárne výstavy: Petrovská divadelná cesta (2016), 15 rokov ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici (2009), Majera (2011), 150 rokov divadla v Petrovci 1866-2016. Spolu s Dušanom Bajinom vydal knihu K dejinám divadla v Petrovci 1866-2016. Je predsedom slovenskej redakcie Divadelného múzea Vojvodiny v rámci projektu Výskum dejín divadla na území Vojvodiny od najstarších čias až po súčasnosť. Od zakladania divadelného festivalu DIDA v Pivnici v roku 1995 je členom festivalovej poroty.

Je autorom niekoľkých dokumentárnych výstav z kultúrnej histórie vojvodinských Slovákov: Petrovec – minulosť a súčasnosť (2005), Ján Čajak – život a dielo (2013) a 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine -1864-2014 (2014).

Roku 2017 vydal, spolu s Katarínou Mosnákovou Bagľašovou, publikáciu Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia.

Je členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny od jej založenia v roku 2003 a v rokoch 2003 – 2014 bol i jej podpredsedom.

Je nositeľom Ceny Nového života za rok 1992, najvyššieho vojvodinského ocenenia v oblasti kultúry Iskra kultúry (2008) a Špeciálnej ceny Obce Báčsky Petrovec (2017) a dnes sa stáva aj prvým nositeľom novozaloženej ceny PRO CULTURA SLOVACA, ktorú mu spoločne udeľujú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov z Nového Sadu, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku z Budapešti a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Nadlaku, za čo mu úprimne blahoželáme. A na samotný záver mi ešte dovoľte zaželať dnešnému laureátovi Vladimírovi Valentíkovi ešte veľa energie a tvorivých síl, rozvahy pri pôsobení v týchto pohnutých a neľahkých časoch v prospech kultúry vojvodinských Slovákov, ale i osobnej pohody a zadosťučinenia z dobre vykonanej práce.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.