Správa posudzovacej komisie 25. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, Kysáč 2018

Anna Medveďová
Olivera Popadićová
Patrik Rago
28. mája 2019

V súlade s čl. 3 Propozícií Detského folklórneho festivalu Zlatá brána,

posudzovacia komisia vydala správu z 25. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, Kysáč 2018

 

Posudzovacia komisia pracovala v zložení: Anna Medveďová – etnologička, Olivera Popadićová – hudobná pedagogička a Patrik Rago – etnológ.

Výsledky hodnotenia DFF Zlatá Brana 2018:

Najúspešnejším súborom 25. DFF Zlatá brána sa stal:

DFS Ratolesť, SKUS Pivnica (mladšia skupina) z Pivnice

Detské hry: Babka mi rozprávala

Autor: Janko Merník

Nacvičili: Janko Merník a Viera Brňová

Vedúci orchestra: Valentín Michal Grňa

Na druhom mieste sa umiestnil:

DFS Hájiček KUS Mladosť z Lugu

Detské hry: Na lúke

Autorka a nacvičila: Viera Bažaľová

Vedúci orchestra: Valentín Michal Grňa

Tretie miesto si zaslúžil:

DFS Holubička DK Michala Babinku z Padiny

Tanec: Pôjdeme mi na tančuru

Autorka a nacvičila: Anna Halajová

Vedúci orchestra: Vladimír Halaj

Koncom júna každého roka majú deti dôvod na radosť, kedy sa končí školský rok a nasledujú pre nich mimoriadne dôležité dvojmesačné letné prázdniny. Tieto prázdniny začínajú symbolicky každoročne, už celé štvrťročie v Kysáči oslavou sviatku, ktorý je od svojho založenia „zasvätený“ deťom vo forme Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. Festival, ktorý každoročne prebieha v Kysáči, minulý rok otvoril svoju bránu 25-krát. Sme radi, že sme mohli byť súčasťou tohto jedinečného sviatku detského folklóru, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou folklóru a tradičnej ľudovej kultúry Slovákov vo Vojvodine, v Srbsku. Sledovali sme ho z pozície porotcov, ktorí sa snažia svojimi pripomienkami prostredníctvom odborných rád usmerňovať festival pozitívnym smerom tak, aby naďalej pretrval v duchu zachovania čo najvernejších tradičných podôb a foriem detského folklóru. Prízvukujeme preto každoročne dôležitosť prezentácie lokálnych špecifík predvedených čísel na festivale, ktoré si vyžaduje patričnú obsiahlu prípravu v prostrediach predtým, než materiál predvediete resp. predvedú deti na scéne vo forme detských folklórnych prejavov. Detský folklór odborne definujeme ako súbor rozličných slovesných, hudobných, dramatických, pantomimických, fyzických a iných prejavov, ktoré žijú v prostredí detí. Je veľmi podstatné zameranie sa na pramenný materiál získaný terénnym výskumom, ktorý by mal byť súčasťou prípravy. Okrem spomienkových rozprávaní a piesní, ktoré môžete získať od najstaršej generácie, je dôležité zamerať sa aj zber fotografií, prípadne audio, video nahrávok, odevných súčastí a pod., ktoré vaši spoluobčania vlastnia. Zozbieraný materiál je ideálne vedieť kombinovať a porovnávať s odbornou literatúrou, dokumentáciou v múzeách, v miestnych spolkoch, keďže sa jedná o predvedenie detských folklórnych prejavov na scéne, pričom nestačí iba vlastná fantázia a tvorivosť autorov (teda iba vymyslieť si, že toto chcem spraviť, bez ohľadu na to, či to má spätosť s prostredím alebo nemá). Na scéne by malo byť opodstatnené to, že daný jav v prostredí odkiaľ deti pochádzajú skutočne existoval. Tento princíp by mal uplatňovať každý, kto pracuje s akýmkoľvek folklórnym materiálom, resp. ho prezentuje. Platí to aj pre mladých, začínajúcich tanečných pedagógov, či tanečníkov, ktorí pôsobia v tejto oblasti, a ktorí by mali pracovať v prvom rade na sebazdokonaľovaní, siahať po literatúre, informovať sa, zúčastňovať sa konferencií, odborných pedagogických seminárov a pod. Mali by systematicky pristupovať k psychickej a fyzickej príprave detí, za predpokladu istých pedagogických zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre prípravu scénickej prezentácie detského folklóru.

 

Prečo sme sa na úvod zmienili práve o nevyhnutnosti práce s adekvátnym materiálom a o príprave a zdokonaľovaní sa vedúcich detských kolektívov, popíšeme v nasledovných riadkoch. Jubilejného 25. ročníka festivalu sa zúčastnilo 38 detských folklórnych súborov. Z tohto počtu 30 čísel bolo súťažných a ostatné čísla patrili prizvaným hosťom, ktorí patrične festival obohacujú svojim scénickým folklórnym umením. Samotný počet zúčastnených súborov je dôkazom stále vysokého záujmu detí o detský folklór a dúfame, že tento trend zostane aj do budúcna.

Štandardne, kritériá hodnotenia sú podobné, ako bývajú na detských folklórnych festivaloch a vychádzajú z propozícií festivalu. Pripomenieme si ich aj tentokrát, keďže sú detské súbory akurát v prípravnej fáze na nastávajúci tohtoročný festival a nevyhnutné je niektoré veci zopakovať. Rovnako prosíme autorov, aby tieto princípy uplatňovali vo svojej praxi pri príprave svojich skupín, či súborov. Pri hodnotení dávame dôraz na výber a tému spracovaného materiálu, výber a adekvátnosť odevu, súhru hudobnej, tanečnej a speváckej zložky, zloženie sprevádzajúcich orchestrov, na interpretačnú úroveň muzikantov, tanečníkov a spevákov, resp. na scénické predvedenie čísla ako celku po všetkých jeho stránkach. Výber spracovaného folklórneho materiálu by mal byť prispôsobený psychickému a fyzickému veku detí – interpretov, ovplyvňuje to prirodzenosť predvedenia daného čísla, s čím súvisí mimika, gestikulácia a celková interpretačná úroveň predvedených čísel.

V hodnotiacej správe sa pokúsime popísať nedopatrenia, ktoré sa vyskytujú a viac menej roky opakujú. Zameriavame sa najmä na využitie materiálu a interpretačnú úroveň zúčastnených detských súborov, ktoré sa javí ako dosť problematické. Začneme najmladšími účastníkmi, ktorí by mali na scéne predvádzať čo najjednoduchšie tanečné prvky a motívy (ako sú kráčanie, jednoduché točenia v kolese, v páre, poskoky a jednoduché jednokročky, dvojkročky a pod.) a spievať piesne prispôsobené hlasovej disponovanosti. Najčastejšie chyby, ktoré sa vyskytli pri vystúpeniach mladších tanečných skupín sú absencia ústrednej témy a neviazanosť rekvizít s materiálom, ktorá sa zopakovala pri predvedení DFS Krôčik KC Kysáč. Je potrebné, ako je v úvode popísané s materiálom pracovať opatrne a dávať do súvislosti všetky komponenty, slovesné (rôzne riekanky, hádanky, vyčítanky) s rekvizitami, odevom, inak to nemá opodstatnenie. U detí z Bingule, by sme chceli vyvzdvihnúť kvalitnú interpretačnú úroveň, zaujímavé držanie tela, čím vytvárali krásne kruhové formácie. Chceme, ale upozorniť na príliš veľké množstvo materiálu a tým aj zakomponovanie do detského repertoáru pieseň dospelých. Do budúcna sa treba riadiť heslom, že menej je viac. DFS Venčeky SKOS Detvan z Vojlovice sa ukázali veľmi pozitívne keď ide o výber a prispôsobenie spracovaného materiálu a tradičného odevu. Piesňový repertoár bol však zvyčajný a odporúčame popracovať na kvalitatívnej stránke predvedeného materiálu. Slabšiu interpretačnú úroveň sme postrehli aj u detí z Lalite, obzvlášť v rýchlejších častiach, ktoré, ale mali materiál prispôsobený k veku interpretov, len trošku zmiešaný, z každého rošku trošku. Tu by sme tiež uplatnili princíp, že menej je niekedy viac. Prílišné množstvo a k tomu neviazanosť materiálu bez hudby sa podarilo predviesť mladším tanečníkom zo Selenče, pričom chceme upozorniť aj na nepresný, priam falošný spev, možno spôsobený práve tým, že absentoval hudobný sprievod. Nízku úroveň interpretácie, ako aj zlý hudobný podklad, nesprávne tanečné kostýmy a neviazanosť na tému sme videli v prednese DFS Pazovčanka. Odporúčame začať pracovať s adekvátnym materiálom a nadväzovať na spätosť s prostredím. Pazova je predsa bohatá a špecifická svojimi hudobnými prejavmi, existuje množstvo materiálu odkiaľ je možné čerpať. Deti z detského folklórneho súboru z Erdevíka využívali príliš hovorené slovo, ktoré nebolo dostatočne počuť, tiež je potrebné viac pracovať s výslovnosťou. Deti z Hložian sa predstavili so zaujímavým materiálom, ktoré krásne zapôsobili najmä v úvodnej časti detských hier a v časti „Osievame múčku“, kde bolo všetko dokopy zladené, odev, spev, rekvizity a deti vytvárali spontánny prirodzený prejav v sede. Ostatné časti neboli až tak zosúladené, taktiež celé číslo bolo sprevádzané v rovnakom tempe a tým pádom pôsobilo monotónne. Tomuto sa je potrebné do budúcna vyhýbať. Typický príklad neprispôsobenia vybraného materiálu k veku detí sme sledovali pri interpretácii detských hier z Boľoviec, kde malé detičky vynášali Morenu. Vychádzajúc z odbornej literatúry, z dokumentácie o zvyku vynášania Moreny v tradičnej ľudovej kultúre, kde ju spravidla vynášajú dievčatá v staršom veku a všeobecne symbolizuje odchod zimy, v týchto detských hrách nebolo nič z uvedeného opodstatnené. Taktiež je otázne, či sa vynášanie Moreny, alebo podobnej figuríny vyskytovalo v Boľovciach, alebo v blízkom okolí. Okrem uvedeného v tomto čísle absentovala hudba. Mladšia tanečná skupia DFS z Padiny bola v prvej polovici vystúpenia interpretačne výborná, krásne využívali rekvizity, predviedli zaujímavé párové držanie dievčat pred sebou, ale druhá polovica čísla bola príliš monotónna a detské hry v ich predvedení zostali akoby neukončené. Tak ako všetko má svoj koniec aj choreografia ako jeden celok by mala byť ukončená, takže do budúcna myslieť na to a radšej zvoliť kratšiu minutáž, ako neukončiť pekne začaté dielo. Neadekvátny materiál sme postrehli aj pri vystúpení mladších tanečníkov z DFS SKUS h. J. Čmelíka zo Starej Pazovy. Chýbal im súlad názvu detských hier s piesňami a celkove materiál nebol prispôsobený mladším interpretom. Maličkí predstavitelia zo Šídu nemali prispôsobenú tóninu k ich hlasovým možnostiam. Je potrebné transformovať piesne do tónin tak, aby deti mohli prirodzene vyspievať piesne. Domácim interpretom z Kysáča, ktorí Vítali jar, využívali taktiež figurínu Moreny, čo je otázne, do akej miery je zaznamenaný jej výskyt v tomto prostredí, chýbal kvalitný spev a zainteresovanosť detí. Interpretačná úroveň tanečnej stránky bola celkom dobrá, deti boli dobre pripravené. Malí Novosadčania predviedli detské hry a tance na celkom dobrej interpretačnej úrovni, no samotný materiál ako celok nebol príliš adekvátny. Deti z Bieleho blata pôsobili na javisku zaujímavo, šikovne sa zahrali na húsky. Na čo musíme upozorniť je to, že tu bol využitý materiál, ktorý nie je vlastný prostrediu, je to hudobný podklad zo Slovenskej republiky a k tomu odznel na prehrávači. Toto nie je najlepšia cesta, ktorou by ste mali smerovať, aj keď sme si vedomí dnešnej situácie, že každý pracuje s možnosťami, aké mu prostredie umožňuje. Napriek tomu sa pokúste presvedčiť miestnych muzikantov, učiteľov, prípadne cez poľných, aby sa zaangažovali a podali vám pomocnú ruku vo forme hudobného sprievodu aspoň na reprezentačnom festivale akým je práve Zlatá brána.

Pri deťoch staršieho veku sú samozrejme aj vyššie nároky. Mali by pôsobiť suverénne na scéne, pritom využívať striedavo jednoduché (oddychové) tanečné motívy so zložitejšími motívmi v rýchlejšom tempe. Pri interpretácii je potrebné dávať pozor na to, aby tanečníci boli vždy vzpriamení. Staršie tanečné súbory, keď ide o interpretačnú úroveň boli kvalitatívne lepšie, v porovnaní s mladšími, no nie ale všetky. Starší tanečníci z Vojlovice, predviedli na začiatku pekné kruhové dievčenské formácie, využívali prevažne jednoduché tanečné motívy, pričom piesňový matariál bol obligátny. Odzemok chlapčenskej posádke na záver veľmi nevyšiel. Skupina starších tanečníkov z Padiny výborne interpretovala svoje číslo, doplnené o trefné rekvizity pri potoku. Správne nebolo zvolené zakomponovanie rozkazovačky, ktorá jednak nepatrí ku pracovným príležitostiam a jednak už vôbec nie do repertoáru detí. Tanečníci zo Starej Pazovy predviedli tanec pod názvom Svadba – odobierka, už samotný názov nie je veľmi adekvátny na spracovanie v detskom súbore. Pôsobili pritom nezainteresovane, chlapci mali zhrbené chrbty a číslo presahovalo časový rozsah. Hudobný sprievod tohto čísla bol výborný, typicky pre toto prostredie v pomalšom tempe. S rovnakou nezainteresovanosťou, dokonca bez spevu a úsmevu, za sprievodu prehrávača sa prezentovala staršia skupina tanečníkov zo Selenče, ktorá akurát dobre využila autenticky tanečný motív, ale celková interpretačná úroveň detí bola slabá. Keď sa jedná o prezentáciu na celomenšinovom festivale očákávame, že aspoň základné pomalé tanečné motívy by mali interpreti ovládať. Veľmi nízkou interpretačnou úrovňou sa žiaľ prezentovali deti z Kulpína, ktoré nezvládli ani uvedené. K tomu zbytočne boli zaťažené zložitejšími motívmi a držaním tela, ktoré nepredviedli dostatočne dobre. Piesňový materiál nebol prispôsobený k ich veku. Potrebné je začať pracovať s jednoduchými - základnými motívmi a postupne pridávať zložité, keď je to samozrejme možné. Rovnako siahať po materiály, ktorý je vlastný a blízky danému prostrediu.

Veľmi dobrý tanečný výkon a celkove zaujímavé choreografické spracovanie predviedli viaceré staršie tanečné skupiny, predovšetkým deti z Báčskeho Petrovca, z Kovačice, DFS Holubička DK Michala Babinku z Padiny, ktorí pôsobili veľmi sebavedome, pričom choreografické spracovanie a predvedenie týchto čísel obsahovalo všetky patričné komponety. Nie náhodou boli azda všetci uvedení nedávnými laureátmi Zlatej brány, čo iba potvrdzuje kvalitu práce ich autorov a vedúcich. Veľmi milo prekvapili svojou účasťou a perfektnou interpretáciou spracovaného materiálu deti z Lugu. Autorke sa podarilo šikovne využiť rekvizity aj ako rytmické pomôcky, ktoré deti bravúrne používali na scéne počas celého predvedenia, pričom pôsobili veľmi spontánne a prirodzene.

Čo sa týka detských speváckych skupín, ktoré sa predstavili na festivale a to jedna z Báčskeho Petrovca a dve Vojlovice, všetky tri skupiny predviedli jednoduché jednohlasné piesne, ktoré boli prislúchajúce ich veku, v súlade s hudobným sprievodom. Ich čísla boli precízne a intonačne dobre zvládnuté.

Posledné roky zaznamenávame pokles detských orchestrov a vzostup aj v zapájaní detí do ľudových orchestrov. Samostatne sa predstavil iba jediný detský ľudový orchester z Vojlovice. Ich účasť na festivale je samozrejme chvályhodná, no samotná interpretačná úroveň orchestra nebola úplne uspokojujúca. Najmä upozorňujeme na nepresné, neisté zakončenia piesní, čo sa dá odstrániť pravidelným trénovaním.

V prípade vystúpenia ostatných sprevádzajúcich orchestrov je potrebné povedať, že situáciu v tomto segmente nemáme vôbec ideálnu, väčšina súborov je nútená vypomáhať si s niekoľkými aktívnymi hudobníkmi z iných prostredí, čo je veľakrát na úkor kvality predvedenia skupín, pretože orchester alebo muzikant nepracuje so skupinou systematicky, ale iba v poslednej fáze prípravy pred vystúpením. V zmysle zachovania lokálnych špecifík hudobného štýlu, aj keď je orchester zložený z muzikantov z okolitých prostredí, je vždy dobré mať aspoň jedného miestneho harmonikára, ktorý bude sprevádzať súbor a doplniť orchester o ostatné hlavne rytmické hudobné nástroje. Zvukové nahrávky ako podklad pokiaľ je to možné treba vynechať a nepoužívať aspoň na festivale. Chceli by sme pochváliť súbory z Kovačice a Padiny, ktoré zapájajú mladých hudobníkov do orchestrov, ktorých výkon bol výborný, vidno, že tieto orchestre pracujú a sprevádzajú svojich spevákov a tanečníkov už dlhšiu dobu. Dúfame, že budú pokračovať s prácou aj naďalej a rozširovať svoje kruhy o nových mladých hudobníkov. S čím určite nie je žiaduce nad mieru preháňať v detskom folklóre na scéne sú rozkazovačky. Po prvé sú nemiestne v detských choreografiách, obzvlášť ako sme už hore vyššie popísali nie pri pracovných piesňach a stvárnení detských hier o praní pri potoku. Toto je neprípustné ani v repertoároch dospelých. Naznačiť hudobníkom, aby začali hrať môžete rôznymi inými spôsobmi, napr. úderom paličiek, palicami, potleskom, výkrikom, prídupmi nohou, poskokom, atď. Rovnaký rytmicky obrázok, teda tri piesne za radom v rámci jednej choreografie v rovnakom tempe, nie je dobrá voľba, pôsobí to monotónne a zdĺhavo na diváka. Odporúčame využívať na striedačku piesne v odlišnom tempe, ktoré scénické predvedenie určite zatraktívnia. Piesňový repertoár – texty piesní, ale aj melódie je nutné prispôsobiť detskému veku a hlasovým možnostiam.

Obzvlášť dôležitým komponentom pri scénickom predvedení čísel je tradičný odev. Deti aj na tomto ročníku DFF Zlatá brána ukázali, že vedia nosiť kroj, že sa v ňom dobre cítia a prirodzene sa v ňom pohybujú. Výber krojov vo väčšine prípadov bol vhodný a súvisel so spracovanou témou. Na javisku sa najčastešie objavovala kartúnka, takmer vo všetkých možných farbách, dokonale upravená a vyžehlená za čo patrí vďaka najmä mamám a starým mamám. Kašmerinka sa tohto roku objavila zriedkavejšie. Diváci si mohli pozrieť aj niektoré z obradových tradičných a slávnostných krojov a taktiež sa siahlo aj po autentických starodávnych krojoch, čo veľmi oceňujeme.

Nemožno povedať, ktorý súbor mal najlepší a najkrajší kroj, veď káždemu je ten svoj pochopiteľne najmilší. Avšak treba povedať, že dokonalá ustrojenosť a detaily sú veľmi dôležité, ktoré zavážia pri bodoch každej skupiny. Svojím odevom, ktorý si priniesli zo svojích obcí najviac zaujali DFS Ratolesť SKUS Pivnica z Pivnice, DFS Holubička DK Michala Babinku z Padiny a DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení (st. skupina) z Kovačice. Ďalej DFS ZŠ Maršala Tita (ml. skupina), ktorí okrem odevu pozornosť venovali aj úprave hláv dievčat. Vhodné kroje mali aj členovia DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení (ml.skupina), avšak pokojne autor mohol siahnúť po rôznych typoch tradičného odevu, aby dočaril pestrú atmosféru , ktorá bola pritomná na jarmoku. Zaujimavé predvedenie pracovného kroja predniesli aj členovia DFS ZŠ Maršala Tita (st. skupina), avšak s maličkou pripomienkou, že pri potoku by sa dievčatám v niekoľkých spodniciach ťažko pralo.

Okrem tradičných a autentických krojov sme mali možnosť vidieť aj rôzne podoby štylizovaného kroja. Ten si obliekajú najmä deti z lokalít, v ktorých najstaršia generácia žien aktívne nosiaca tradičný odev už takmer vymrela, alebo tradičný odev vymenila za konfekciu, a mladšie generácie nemajú už takú možnosť pozorovania a skúmania tradičného odevu, ako v obciach, kde je ešte súčasťou každodenného života. Ak sa však siahne po štylizácii, treba najprv dobre poznať tradičný odev z ktorého sa dajú využiť rôzne strihy, farebné kombinácie a spôsoby výzdoby. Modro-biela farebná kombinácia a stužky ako spôsob dekorácie nie sú jediné možné spôsoby ako vytvoriť zaujimavý odev nielen pre diváka, ale aj pre samotné deti. Štylizovaný odev by sa mal využívať v krajných prípadoch, keď nie je dostatok krojov, alebo sa tradičný odev nezachoval. Skupiny z obcí, kde je tradičný odev ešte živý, by sa mali snažiť neustále využívať túto predispozíciu. Aj napriek jeho náročnosti obliekať deti do takéhoto kroja - aký je charakteristický pre ich dedinu a tak učiť deti od malička ,,trpieť pre krásu“. Práve tá krása naších krojov je pre vojvodinských Slovákov charakteristická a podľa toho nás poznajú nie len doma, ale aj za hranicami nášho štátu, na čo by sme mali byť hrdí.

Organizátorom gratulujeme za vydarený ročník festivalu, chceli by sme pripomenúť, neskorý začiatok festivalu. Vzhľadom na početnosť detských kolektívov, navrhujeme, aby festival do budúcna začínal o hodinu skôr tj. o 15:00 hod. Taktiež minutáž vystúpení tanečných skupín by bolo potrebné obmedziť na max. 5 min. Všetko čo presahuje uvedený limit je zbytočne zdĺhavé. Rovnako obmedziť počet čísel na max. 3 čísla z jedného prostredia. Sprievodnými podujatiami detského festivalu by mali byť v prvom rade podujatia súvisiace a zamerané na detský folklór. Bulletin, ktorý je sprievodným materiálom festivalu okrem obsahu by mal mať aj patričnú formu. Fotografia chlapca v nevyžehlenej mužskej pracovnej košeli a dievča v úplne novej sviatočnej kašmerínke nevytvárajú súlad ani chronologicky ani esteticky. Bulletin je vizitkou festivalu, ktorý sa dostáva do rúk širokej verejnosti a preto by mal mať výpovednú hodnotu a zahŕňať kontext detského folklórneho festivalu.

Najkrajšiu ukážku detského folklóru na minuloročnej Zlatej bráne predviedli deti z DFS Ratolesť SKUS Pivnica z Pivnice. Ich detské hry boli zaujímavé a trefné výberom materiálu, ktoré akoby babka rozprávala priam na javisku a deti ich v zapätí interpretovali vo vlastnom nárečí za sprievodu kvalitného hudobného podkladu. Zladenie materiálu, zvuku a obrazu ako sa hovorí, tvorí dokonalý celok, ktorý nám maličkí Pivničania predviedli, čím sa stali laureátmi jubilejného 25.ročníka DFF Zlatá brána 2018. Víťaznému súboru, jeho vedúcemu Jankovi Merníkovi a vedeniu SKUS Pivnica gratulujeme za výborne odvedenú prácu a želáme úspešné ďalšie kroky v zachovávaní kultúrneho dedičstva svojich predkov.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.