SPRÁVA Z HODNOTENIA SÚŤAŽNEJ PREHLIADKY SPEVÁCKYCH SKUPÍN A ORCHESTROV NA 42. FF TANCUJ, TANCUJ...

Mgr. Adriana Jarolínová
30. mája 2012

Na úvod sa chcem poďakovať za opätovné pozvanie do odbornej poroty na hodnotenie výkonov speváckych skupín a orchestrov 42. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Organizácia tohto ročníka festivalu, bola opäť na štandardne dobrej úrovni. Avšak, veľmi by som uvítala dve zmeny v rámci festivalu. Ako prvú spomeniem vyhlasovanie výsledkov súťažnej prehliadky speváckych skupín a orchestrov, ktoré by malo prebehnúť ešte pred sprievodom – defilé, resp. výsledky sa môžu oznámiť na začiatku súťažnej prehliadky tanečnej časti. Odborná porota vie poskytnúť výsledky do hodiny od ukončenia súťažnej prehliadky. Ďalšou súčasťou festivalu by mal byť rozborový seminár pre všetkých vedúcich spolkov, resp. pedagógov. Na rozborovom seminári sa kompetentní môžu informovať ohľadne speváckych a hudobných výkonov svojich zverencov. Je to výborná spätná väzba pre všetkých, ktorí sa chcú zlepšovať, prípadne sa môžu informovať, prečo sa porota rozhodla umiestniť konkrétne spolky.

Spevácke a hudobné výkony všetkých zúčastnených speváckych skupín a orchestrov odborná porota v zložení: Jarmila Juricková Stupavská, Juraj Ferík a ja, Adriana Jarolínová, hodnotíme veľmi dobre. Mňa osobne nesmierne potešilo, že sa určité princípy zmenili k lepšiemu. Mám na mysly konkrétne repetíciu, ktorú zvykli všetky zúčastnené spolky opakovať ešte raz. Na tomto ročníku to bol skôr ojedinelý jav. Čo musím opätovne vytknúť takmer všetkým spolkom sú umelé, zborové viachlasy. Vyskytli sa aj prípady, že viachlasy preznievali viac, ako základná melódia. Treba sa vzájomne vnímať, nielen vedľa seba stáť. Ak už sa kompetentní rozhodnú pre viachlas, je lepšie zvoliť terciu, ktorá je prirodzeným intervalom pre ľudovú pieseň.

Je dôležité pracovať aj s výrazom pri interpretácii. Veľmi mi prekážalo, že interpréti vo viacerých prípadoch piesne len odspievali. Vôbec nebolo cítiť žiadnu emóciu a významové chápanie textu piesní. Veľakrát ma zarazil veľmi pochmúrny, smutný a strojený výraz pri interpretácii. Pri niektorých to vyznelo ako paródia na ľudovú pieseň. Dievčenské spevácke skupiny mali tendenciu spievať s afektom, prehnaným až exponovaným výrazom. Viem, že sú to mladé ženy, plné entuziazmu, avšak niekedy je menej viac. Čo sa týka javiskového pohybu bol primeraný, no prekážala mi formácia. Všetky spevácke skupiny boli len v poloblúku. Interpréti môžu stáť aj v dvoch poloblúkoch, prípadne pri menších skupinách zvoliť aj iné útvary. Takmer všetky ženské, dievčenské spevácke skupiny mali ruky v bok. Nemusia mať uniformovaný postoj.

Naopak, najväčšiu radosť som mala z interprétov, ktorí sú už osvedčení výborní speváci,  tanečníci, choreografi a tento ročník sme ich mali možnosť vidieť a počuť za hudobným nástrojom. Veľmi oceňujem snahu, chuť a schopnosť naučiť sa hrať na cimbale – Ivan Slávik, Vladko Kolárik. Vzhľadom na podmienky – bez pedagóga, boli naozaj výborní.

 

K jednotlivým umiestneným účinkujúcim:

Spevácke skupiny

 

Zlatá plaketa - ženská spevácka skupina SKUS h. Janka Čmelika zo Starej Pazovy – znova vynikajúci výkon. Odborná porota ocenila, ako aj v ostatných ročníkoch unisono spev, súhru, vzájomné vnímanie, kľud, istotu, nadhľad a prirodzenosť. Ja osobne pri ich interpretácii z nich cítim životné skúsenosti, ťažobu, ale zároveň radosť zo života.

 

Zlatá plaketa – mužská spevácka skupina SKUS Jánošík z Jánošíka – odborná porota opäť ocenila jednohlasný spev, frázovanie, výber materiálu. Interpréti pôsobili prirodzene, sviežo. V mojom hodnotení mám doslova napísané: „bez zbytočných špekulácií“, čo ma veľmi potešilo.

Strieborná plaketa – ženská spevácka skupna Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Detvan z Vojlovice – odborná porota ocenila scénické spracovanie speváckeho čísla, intonáciu, výraz v prvej piesni, ktorý bol výborný. Pri inerpetácii ostatných piesní však ženy mali mierny afekt vo výraze, ktorý vyvrcholil v poslednej piesni.

Strieborná plaketa – dievčenská spevácka skupina Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu – porota ocenila sviežosť speváckeho čísla, veľmi silné hlasy. Avšak, bol použitý umelý, zborový charakter viachlasu. Dievčatá sa navzájom nevnímali, druhý hlas bol výraznejší ako základná melódia. Mala som pri ich interpretácii pocit, že niektoré piesne majú vysoko položené.

Bronzová plaketa – ženská spevácka skupina Kultúrno informačného strediska KIS z Kysáča – porota ocenila kombináciu s a´capella piesňou, prirodzený výraz, gradačnú krivku. Znova bol použitý umelý, zborový viachlas. Často oba hlasy intonačne zlyhávali.

 

Ľudové orchestre

Zlatá plaketa – orchester Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu – porota ocenila výstavbu orchestrálnej skladby, sviežosť predvedenia, výber materiálu a už spomínanú flexibilitu interprétov – Ivan Slávik – tanečník, choreograf, cimbalista – samouk  Porote prekážal rozladený cimbal, nikto nerešpektoval primášku a často bola výraznejšia hra tamburáša nad ostatnými členmi orchestra.

Strieborná plaketa – orchester Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Detvan z Vojlovice – porota ocenila interpretačné schopnosti jednotlivých členov orchestra. Zo všetkých zúčastnených orchestrov boli interpretačne najlepší. Vladko Kolárik sa osvedčil ako výborný tanečník, spevák, choreograf v novej pozícii – cimbalista. V orchestri dominovala súhra, basová a violová linka krásne frázovala čardáš. Počas interpretácie však dynamika hudobného čísla klesala. Prvé takty naznačovali veľmi dobre prevedenú skladbu, no blížiac sa ku koncu skladby celý orchester doslova stíchol. Primáš orchestra často necitlivo až úsečne frázoval. Orchestru by prospelo, keby violista viac popracoval na technike.

Strieborná plaketa – orchester komorného zboru Zvony zo Selenče – porota ocenila zohratosť ochestra, avšak pôsobili veľmi stroho, bez duše. V rámci skladby zazneli aj sóla jednotlivých nástrojov. Pán Súdi hral sólo na akordeóne, avšak jeho výraz tomu nenasvedčoval, pôsobil nezúčastnene. Porote prekážal aj výber hudobného materiálu.

Ak by som mala celkovo hodnotiť úroveň orchestrov je veľmi dobrá. Najviac mi chýbal spev. Ani jeden zúčastnení orchester nevyužil potenciál svojich interprétov, ktorí sú okrem iného, výborní speváci. Je prirodzené, že členovia ľudových hudieb spievajú, a v rámci hudobného čísla by to bolo príjemným spestrením.

Na záver musím poďakovať všetkým vedúcim, pedagógom a samotným interprétom za vynikajúcu prácu. Teší ma, že ju všetci vnímajú veľmi zodpovedne vzhľadom k etniku, spoločenstvu, ktorého sú súčasťou.

 

S úctou a obdivom zostáva

Mgr. Adriana Jarolínová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.