Zborník z 13. muzikologickej konferencie ÚKVS

Napriek tomu, že v slovenských vojvodinských kultúrnych rámcoch dominuje hudba ľudová, v rôznych časových úsekoch a v rôznych spoločenských kontextoch nachádzame aj tvorbu umeleckú, arteficiálnu, ktorá hudobný a scénický prejav umeleckých súborov a osobností z radov našej komunity posúvala na inú interpretačnú a hodnotovú úroveň. Aj z tohto podnetu sme sa rozhodli 13. muzikologickú konferenciu Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá sa uskutočnila 25. novembra 2017 v Novom Sade, venovať téme Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine. Vďaka tejto odvahe sa nám podarilo podnietiť autorov zamerať sa na výskumnú, dokumentačnú a tvorivú prácu a jej výsledkom je originálny zborník prác, ktorý je práve vo vašich rukách. Originálny aj preto, že prináša rad zaujímavých tém a často aj nie veľmi známych informácií zo života skladateľov, ktorí boli a sú istým spôsobom spätí s naším prostredím a habitusom.

Veľkou cťou pre našu komunitu bol fakt, že sa 13. muzikologickej konferencie zúčastnil skladateľ Mirko Šouc. Vo svojom krásnom veku 85 rokov bol osobne prítomný na prednáške svojej dcéry, dirigentky Vesny Šoucovej, ktorá ozrejmila ich slovenský pôvod a upovedomila odbornú verejnosť o tom, že osobnosť z radov Slovákov máme aj v Zemune a že na to nesmieme zabúdať. Bluesové skladby, ktoré následne odzneli naživo alebo reprodukovane, nadchli prítomných a otvorili spústu nových možností spolupráce aj v prezentovaní diela M. Šouca u nás a na Slovensku. Príspevok o M. Šoucovi uvádzame v srbčine a v slovenčine. Dôkladne sme sa v tomto ročníku venovali aj osobnosti Tibora Andrašovana, ktorého sté výročie narodenia sme si pripomenuli v roku 2017. Jeho nesmierne zaujímavá životná cesta ho na istú dobu zaviedla aj medzi vojvodinských Slovákov vďaka čomu sme bohatší o rad hudobných nahrávok v Novosadskom rozhlase. Na skladateľskú osobnosť Jána Podhradského sme sa tentokrát upriamili aj vo svetle jeho autorstva hymny juhoslovanských Slovákov Ó, Bože národov, stvoriteľu náš. S veľkou radosťou v tomto zborníku publikujeme jej melódiu a text, ktorého autorom je Vladimír Podhradský, otec J. Podhradského. Viliama Figuša Bystrého predstavujeme vo svetle jeho pôsobenia v Padine na začiatku 20. storočia, ozrejmujeme tiež tvorbu autorov zo Selenče Jána Nosáľa a Juraja Súdiho, ako aj tvorbu etnomuzikológa Martina Kmeťa. Aj keď je známe, že slovenský skladateľ Mikuláš Schneider Trnavský šesť mesiacov pobudol v Bečkereku, dnešnom Zreňaníne, text o jeho tvorbe, respektíve pôsobení v našom prostredí, v tomto zborníku postrádame. Veríme, že sa v budúcnosti dostaneme aj k bližšiemu ozrejmeniu týchto súvislostí a prispieme tak k lepšiemu poznaniu slovenskej vojvodinskej hudobnej minulosti. Do zborníka zaraďujeme aj texty o zastúpení skladieb slovenských skladateľov v programe koncertov vážnej hudby Jarné nôty. Zborník trefne dopĺňame aj príspevkom emeritného univerzitného profesora Vladimíra Valenta, ktorý sa s priaznivcami a čitateľmi rozdelil o spomienky na skladateľskú činnosť J. Nosáľa, M. Kmeťa, M. Šouca a J. Súdiho.

Plne si uvedomujeme, že téma minuloročnej konferencie ani zďaleka nebola uvedenými príspevkami vyčerpaná. Na druhej strane však každý text vnímame ako podstatný prínos k dokumentácii hudobného dedičstva a ako zdroj vedúci k zrodu ďalších tém a budúcich výskumov. V dobe, ktorá je rýchla a ktorá nás zaplavuje množstvom často i nadbytočných informácií, si musíme vytvoriť podmienky na takéto exkurzy do minulosti, začítať sa do dobovej tlače a historických prameňov a uvedomiť si, že často aj v omnoho zložitejších podmienkach naši predkovia dokázali udržať úroveň a kvalitu aj v oblasti hudobnej a tak zveľaďovať existujúci hudobný život, ale aj kultivovať hudobné a estetické prejavy. Nie sme priekopníkmi, ale pokračovateľmi tejto tradície, a preto by konferencie a zborníky mali slúžiť aj nato, aby sme sa k tým skutočným hodnotám mohli vrátiť a vdýchnuť im nový život aj v dnešných časoch.

Mgr.art. Milina Sklabinská PhD.

Kompletný zborník prác si môžete pozrieť tuná.

Release Date: 
2018

Ústav odporúča

Vyšla 8. ročenka ÚKVS Maják 2016

Vážení čitatelia, milí priatelia,

pred Vami je ďalšie číslo ročenky Maják, z ktorého sa dozviete, čomu sme venovali pozornosť v roku 2016 a čo tvorilo náplň Programu práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v tomto kalendárnom roku. Aj o programovej činnosti sa dozviete viac na stranách, ktoré sú pred Vami.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia

Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia vydali v roku 2017 MC Box z Nového Sadu a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Zostavili ho Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová.

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgia a manažment hudobných podujatí - Zborník z 11. muzikologickej konferencie

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.

Rádio Kysáč 1965 – 2015

Zborník prác Rádio Kysáč 1965 – 2015 vyšiel ako výsledok projektu, ktorý bol realizovaný pri príležitosti osláv 50 rokov od založenia Rádia Kysáč, prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Zhrnuté sú tu príspevky z konferencie, ktorá sa konala 8. mája 2015 vo vtedajšom Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč, v rámci ktorého rozhlas pôsobil. Konferencia mala názov Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.