výtvarník, básnik a univerzitný profesor
Jozef Klátik
Jozef Klátik
( 15. februára 1949 )

Jozef Klátik sa narodil 15. februára 1949 v Starej Pazove. Strednú školu úžitkového umenia skončil v Novom Sade. V rokoch 1969 – 1970 pôsobil ako technický redaktor vo vydavateľstve Obzor. Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave odchádza roku 1971 a študuje u prof. V. Hložníka, prof. A. Brunovského a prof. O. Dubaya, kde získal i titul magistra maliarstva roku 1976. Na Akadémii umenia v Novom Sade získal titul diplomovaný maliar a profesor výtvarnej výchovy. Od ukončenia štúdia pracoval ako výtvarný a grafický redaktor v Obzore a NVU Hlas ľudu v Novom Sade do roku 1998. Neskoršie pracuje na Akadémii umenia v Novom Sade na katedre pre grafiku ako profesor.

Vystavoval na početných výstavách v bývalej Juhoslávii a v zahraničí, spoločne a samostatne. Početné multimediálne akcie a výtvarné projekty realizoval doma a v zahraničí. Zaoberá sa maľbou, grafikou, fotografiou a multimediálnym prejavom, vizuálnou poéziou, poéziou.

Možné číslo, kombinovaná technika na papieri
Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Prvú knižku veršov vydal po srbochorvátsky pod názvom Impulzy mäsa (Impulsi mesa, Matica srpska, Novi Sad 1976) a tri nasledujúce po slovensky v podobe bibliofílií: Text soli žítka, Semeno po tom všetkom, Čierno – biele (Black - and - white), Anatómia labute (Obzor, Nový Sad, 1980).

Na študijných cestách pobudol: v Taliansku, Španielsku, vo Francúzsku, v Holandsku, Belgicku, Nemecku, Švédsku, Dánsku, Poľsku, Rakúsku a v Čechách. Je nositeľom desiatok uznaní a cien doma a v zahraničí, a členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny a Srbska, Asociácie slovenských grafikov a Združenia spisovateľov Vojvodiny.

Dejiny výtvarného umenia 20. storočia sú poznačené pre­hodnocovaním a rozkladom historických dosahov umenia predchádzajúcich období. Deštrukcia mimetických foriem, rozvrátenie umeleckého obrazu ako páčivej ilúzie skutočnosti a návrat k primárnym zložkám výtvarnej tvorby, akými sú čiara a farba, poznačili tvorbu mnohých umelcov v celom svete najmä v druhej polovici 20. storočia. Zo slovenských výtvarných umelcov v Srbsku do tohto historického umeleckého pohybu sa úplne a jednoznačne, tvorivo a au­tenticky zapojil akademický maliar Jozef Klátik.

Obraz I, olejomaľba, 1987
Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Jozef Klátik v prvej chvíli po ukončení umeleckého štúdia uprednostnil v svojej tvorbe hyperrealistický výtvarný prejav, ale rýchlo odhalil svoju tvorivú náplň v umení elementárnych foriem silnej expresie. V jeho minimalistickom výtvarnom pre­jave primárnych štruktúr badať aj možné vplyvy talianskeho chudobného, či jednoduchého umenia (arte povera) a iných početných smerovaní podobného ladenia, akou je napríklad postmoderná expresívna maľba, hoci jeho umelecké pôsobe­nie nemožno jednoducho zaškatuľkovať bez zvyšku.

Jozef Klátik ako maliar od sedemdesiatych rokov pestuje neoexpresionistickú, teda postmodernú maľbu na plátne, alebo papieri nepravidelných tvarov a bez rámov. V silnej expresii drsne artikulovaných foriem na jeho maľbách badaf primárne tvary, akými sú trojuholník, kružnica alebo elipsa. Niekedy – ale predsa len zriedkavejšie – tie primárne tvary definuje i farebnými hodnotami. Maľby tohto druhu môžeme pochopiť ako sondáž vizuálnej podstaty sveta; ako akýsi návrat k základu, k počiatku; ako duchovne vycibrený návrat do Altamiry k primárnej kreácii. Je to vlastne pokus o vyhľadávanie archetypov univerza a zároveň i nových možných ciest.

Kovové sochy Jozefa Klátika vypracované z hrubého drôtu korešpondujú s jeho maliarskou tvorbou. Ich formy sú abstraktné a pôsobia ako voľná hra uzavretej krivky v priestore. Štruktúry, ktoré vytvárajú, môžeme pozorovať zo všetkých strán, zhora a zdola a zanechávajú dojem uza­vretých oblých mikrokozmov. Podobne maľbám môžu byť postavené v priestore, ale aj na stene.

Jozef Klátik v svojej výtvarnej tvorbe abstraktného ladenia teda relativizuje tradičné, konvenčné ponímanie maľby a sochy a deštrukciou, ktorá je zároveň konštrukcia, tradičných umeleckých konvencií zbavuje nás predsudkov a otvára cestu výtvarnému umeniu pre nový spôsob prejavu v novom miléniu.

Vladimír Valentík