Svätý Mikuláš patrí medzi najobľúbenejších svätcov. O jeho skutočnom pôvode a živote sa však vie veľmi málo, aj napriek tomu, že je jeho meno veľmi populárne a rozšírené, najmä u detí.

Presný datum narodenia Mikuláša nie je známy. Predpokladá sa však, že to bolo okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie, pravdepodobne v Patare. Známy bol už v svojej mladosti a to ďakujúc dobročinnosti, ktorá prišla do výrazu najmä keď sa stal biskupom v Myre (Turecko).

Ako svätec je patrónom mnohých krajín (napr.Rusko). Mnohé mestá nesú jeho meno, napr. St. Nicholas v Anglicku, či Liptovský alebo Borský Mikuláš na Slovensku. Svätý Mikuláš bol vďaka legendám aj patrónom, námorníkov, obchodníkov, majiteľov záložní, lekárnikov či voňavkárov. I slobodné dievčatá si ho vybrali za orodovníka, na základe najznámejšieho príbehu z jeho života. Hovorí sa, že jeden boháč mal tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina už nemala čo vložiť do úst, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Dozvedel sa o tom svätý Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. To zopakoval trikrát, až kým peňazí nebolo toľko, že sa všetky tri dievčatá mohli čestne vydať.

V legendárnom životopise sv. Mikuláša zohráva významnú úlohu číslo tri. Tri boli boháčove dcéry i vrecká zlata, ktorými ich vykúpil, traja boli aj námorníci, ktorých vyslobodil z búrky pri tureckom pobreží, vzkriesil k životu troch zabitých mladíkov a zachránil troch neprávom odsúdených na smrť. Tieto dobré skutky konal pred svojou smrťou a hovorí sa, že i po nej.

Svätý Mikuláš zomrel v pokročilom veku a pochovali ho v myrskom kostole, kde boli jeho telesné pozostatky až do roku 1087. Keď Myru obsadili moslimovia, jeho telesné pozostatky boli prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari, kde žilo veľa gréckych prisťahovalcov. Tam postavili nový kostol zasvätený Mikulášovi. Z jeho hrobky v Bari vyteká vonná látka nazývaná myrha, čo vysvetľuje jeho patronát nad voňavkármi a množstvo pútnikov prichádzajúcich k jeho hrobu. Je to príčina, prečo sa úcta k tomuto svätcovi rozšírila aj po západnom svete.

Predpokladá sa, že sa na základe legendy o troch chudobných dievčatách odvodzuje ľudový zvyk obdarúvať sa na sviatok tohto svätca. Zvyk obdarúvať deti vznikol v Holandsku a odtiaľ sa rozšíril do Severnej Ameriky, kde k nemu prisťahovalci pripojili severské ľudové povesti o čarodejníkovi, ktorý zlé deti trestá a dobré odmieňa darčekmi. Do červeno-bieleho plášťa ho v rámci predvianočnej reklamnej kampane obliekol podnik Coca-Cola. Slováci však, ako i väčšina slovanských národov, rozlišujú postavu Mikuláša, ktorého sviatok sa oslavuje 06.decembra a Dedka Mráza, ktorý je spätý s Vianociami.

Aj u vojvodinských Slovákov sa i dodnes dodržiava starý zvyk noc pred dňom, keď má mena Mikuláš, čiže 6.decembra, obdarovať deti drobnými darčekmi.

Vo všetkých slovenských lokalitách sa už niekoľko dní pred sviatkom Mikuláša snažia byť čo najposlušnejšie, lebo v noci, pred 06. decembrom, Mikuláš, ktorý presne vidí, ktoré dieťa bolo poslušné a ktoré nie, obchádza domy a tým, ktorí si to zaslúžili, necháva darčeky v topánkach. Preto v ten deň, deti majú za úlohu vyčistiť si topánky a večer ich postaviť na okenicu. Nasledujúce ráno je veru radosti! Každé poslušné dieťa si tám nájde niečo - sladkosti, oriešky, ovocie a dnes už dokonca i peniaze. Tým neposlušným topánky zaplnia cibule, zemiaky, ale i prútiky.

V niektorých lokalitách (Selenča, Pivnica) existuje i zvyk, že sa 05. decembra večer mladí chlapci preoblečú na Mikulášov, ktorí potom po dedine obchádzajú domy, kde sú male deti. Je presne určené, ako má jeden Mikuláš vyzerať. Na hlave má šubaru, oblečený bje do kožušiny, lice má zakryté a v niektorých dedinách za sebou ťahá dlhú reťaz, alebo cengá veľkým zvonom, aby sa dalo poznať, že už prichádza. Dnes sa už vyskytujú aj pozmenené varianty Mikulášskej masky.

Fotografiu poskytol Janko Merník

 

Deti v dome, do ktorého Mikuláš príde musia byť poslušé a pomodliť sa mu Otčenáš, alebo nejakú inú modlitbu.. Keď to správne urobia, Mikuláš ich obdaruje sladkostiami, alebo ovocím. V opačnom prípade, neposlušné deti vyšibe s prútikom, ktorý má stale pri sebe.

U vojvodinských Slovákov je známy aj tento vinš:

Mi,mi Mikuláš

čo to v kapsi skovávaš?

Dobrým deťom koláče

a zlým deťom korbáče!

 

V niektorých slovenských lokalitách (Jánošík) Mikuláš chodí na Štedrý večer. Nie je známe, prečo sa zvyk Mikuláša koná práve v ten deň, no vieme, že už začiatkom 20.storočia tento zvyk existoval. V ten deň si v Jánošíku mnohí mládenci oblečú bundy z baranej kože, a to naopak, ako aj „šubare“, urobia si veľké fúzy, do jednej ruky zoberú zvonec a do druhej prút a chodia kontrolovať, či sa deti vedia pomodliť. Ak áno, dostanú sladkosti, ak nie tak ich vyšibú prútom. Mnohí si prichystajú “prangiju” alebo mažiar, pomocou ktorého sa búchalo, čiže strieľalo.

Mikuláš v Jánošíku, zač. 60. rokov minulého storočia