Obrazloženje nagrade NSSNM 100 godina amaterskog pozorišta u Kovačici

Milina Sklabinski
5. avgust 2014

Vážené dámy a páni, dostala sa mi tá česť, zdôvodniť návrh ceny Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá sa udeľuje za osobitný prínos v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov.

Mnohokrát sme si povrávali: Bude, bude, len ešte to a to... Prišiel hák a zas sme len čakali... Iba naraz počujeme: Kovačická remeselnícko sedliacka mládež zavdala u hlavného služnovského úradu prosbu o dovolenie predstaviť Jozefa Hollého veselohru „Kubo“ a naša radosť bola úplná, keď sme sa dozvedeli, že hlavný služný dal dovolenie“. Písal sa rok 1914 keď týmito slovami slovenský učiteľ a dejateľ Albert Martiš v mesačníku Dolnozemský Slovák1 s istým vznešeným a radostným tónom zvestoval, že v Kovačici dňa 22. februára v krčme Jozefa Jarmockého v Kovačici zahrali prvú divadelnú hru po slovensky. Dominovalo nadšenie z toho, že „títo mladí ľudia hrajú tak, akoby sa už 10 rokov na doskách javiska obracali“, ale aj skutočnosť, že „celá súladná hra uspokojila, rozveselila a v istej miere i vzdelala obecenstvo“. Odvtedy, ako Kovačičania zahrali túto divadelnú hru veselých obrázkov zo života dediny, kovačickým ochotníkom sa darí hrať už presne sto rokov. Všetky ich úspechy, hviezdne chvíle, ale aj chvíle neľahké, svedomite dokumentovali a zapisovali miestny kronikári a tak obsiahle state o storočnom divadle najdeme popísané v monografii Kovačice, ale najmä aj v najnovšie pripravovanej publikácii pod názvom 100 rokov divdla v Kovačici.

Cenu, ktorú dnes udeľuje NRSNM, za svoju môžu považovať všetci, ktorí svoju ochotu, talenty a lásku vtkali do tejto divadelnej nite. Zastrešení Čítacim a vzdelávacím spolkom Pokrok, Sokolskou jednotou, Ženským spolkom, tiež remeselníckym a hasičšským spolkom či športovým klubom Slávia, neraz hrali aj v krčmách, potom v Mládežnickom dome, až potom od roku 1948 Družstevnom dome, z ktorého neskôr vznikol Dom kultúry, tunajší ochotníci vytrvalo a kontinuovane prinášali publiku nadšené reakcie a oduševnenie. Divadelné predstavenia hrávali aj žiaci základnej školy a žiaci gymnázia, tu sa takpovediac pripravovali pre svoje veľké diavdelné role. Svojimi výkonmi potešili domáce obecenstvo, ale aj divákov z takmer všetkých slovenských prostredí vo Vojvodine. Radi aj sami vítali ochotnícke a profesionálne divadlá vo svojom prostredí. Údaje hovoria, že v roku 1950 Kovačičania zahrali 20 divadelných predstavení. Hviezdne boli aj roky sedemdesiate, keď sa divadlo v Kovačici veľmi zdokonalilo a zaznamenávalo triumf na všetkých poliach. Od polovice sedemdesiatych rokov stáva sa jednou z troch scén Divadla VHV – poloprofesionálneho divadla Slovákov vo Vojvodine.

Plodná práca sa dožila aj významných ocenení. Za najväčší úspech sa pokladá obsadené tretie miesto na Festivale ochotníckych divadiel Juhoslávie v Trebinji roku 1984 s predstavením Prípad Jelisavety B.Vynikajúci herecký potenciál a kvalitná réžia dávali svoje plody aj na republikových a pokrajinských prehliadkach, na festivaloch tak doma, ako i v zahraničí (prvé miesta na FEDRAS–e v Malom Crnići, prvé ceny na viacerých ročníkoch prehliadky slovenských ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny, cenu na Sterijovom pozorji, prvé ceny na Republikovom festivale ochotníckeho divadla v Kule, cenu na Festivale malých a experimentálnych scén Srbska v Pančeve a mnohé iné).

Od roku 1994 poriadajú divadelné dni Tomáša Hriešika Máška a k 90. výročiu divadelníctva tu usporiadali 35. prehliadku slovenských divadelných súborov, Kovačičania sa na nej zúčastnili až tromi inscenáciami.

V roku keď sa divadelníctvo v Kovačici dožilo svojho prvého storočia, potlesky ešte stále pookrejú a posmelia, zohrejú a povznesú umelecké stvárnenia tunajších ochotníkov. Veríme, že aj cena, ktorú NRSNM udeľuje celej plejáde ochotníkov, režisérov a kultúrnych dejateľov, tým najlepším spôsobom vysloví vďačnosť celej kultúrnej verejnosti za to, že svojou nezištnou činnosťou ochraňovali náš slovenský jazyk, propagovali diela dramatikov, rozvíjali umelecké cítenie tak vlastné, ako aj svojho okolia a šírili myšlienky o dôležitosti rozvíjania umeleckých hodnôt.

V tom zmysle, môžeme len zacitovať Alberta Martiša, ktorý vo svojom článku o prvom divadelnom predsavení v Kovačici po slovensky v roku 1914 napísal: Preto na tomto mieste, v mene obecenstva, všetkým ochotníkom vyslovujem: vrelú vďaku za milú zábavu nám poskytnutú. A dodať, nech vám ochotníctvo, entuziazmus a láska voči svojeti trvá ešte mnohé letá.   

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.