EPSKI PROSTOR I NJEGOVE DVE FORME U MODERNOJ SLOVAČKOJ NOVELISTICI

Jan Zambor
1. oktobar 2012

Emília Čelovská sa problematikou priestoru v modernej slovenskej próze zaoberá od čias vysokoškolských štúdií. V mojom interpretačnom seminári na seba upozornila pozoruhodnou prácou o priestore v jednej novele Mila Urbana. Od začiatku ma na jej písaní zaujala vlastnosť, ktorú by som nazval epickým pokojom a ktorá, ako sa ukazuje v jej prípade, nie je charakteristická iba pre mnohých epikov, ale aj pre niektorých literárnovedných interpretov epiky. Spájam si to s krajom, z ktorého pochádza. V interpretácii prišla s takou serióznosťou a vyváženosťou, ale aj s takým zaujatím a poznávacím prienikom, že práca mohla byť časopisecky uverejnená. Keďže v skúmaní kategórie priestoru objavila možnosť produktívneho interpretačného rozkrývania umeleckej prózy, v jeho reflektovaní v Urbanovej novelistike pokračovala aj v diplomovej práci. Dizertačná práca Epický priestor a jeho podoby v modernej slovenskej novelistike, ktorá vznikala počas jej interného doktorandského štúdia na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a istý čas po opustení fakulty, je výrazným rozvinutím a nateraz zavŕšením jej výskumov priestoru v umeleckej próze. Vzhľadom na jej pozoruhodnosť som rád, že vďaka Slovenskému vydavateľskému centru v Báčskom Petrovci a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade vyšla knižne a že môžem byť na tejto prezentácii. Srdečná vďaka Ústavu na čele s pani riaditeľkou Milinou Sklabinskou za pozvanie. Vydanie knihy Emílie Čelovskej je česť aj pre mňa, jej školiteľa.

Práca popri úvode a syntetizujúcom závere prináša teoretickú kapitolu o priestore v epike a kapitolu venovanú priestoru v zbierke noviel Dominika Tatarku V úzkosti hľadania a v novelistike Mila Urbana ­­­­– v jeho próze Za vyšným mlynom a v zbierke Výkriky bez ozveny. Urban a Tatarka sú popredné zjavy slovenskej prózy 20. storočia a ich dielo je známe aj v zahraničí. Tatarka bude mať na budúci rok storočnicu, kniha zhodou okolností vyšla v jej predvečer.

Práca má teoretický a interpretačno-poetologický charakter. Teoretická kapitola je spoľahlivou orientáciou v pomerne rozsiahlom výskume priestoru v súčasnej literárnej vede, hodnovernou reflexiou doterajšieho skúmania a pokusom o vlastné vymedzenie pojmu priestor v epike a vlastnej výskumnej metódy. V užitočných fundovaných prehľadoch autorka nevynechala vari ani jednu významnejšiu štúdiu a knihu, všíma si aj najčerstvejšie, s istotou určuje a fixuje to, čím sú prínosné, pričom dôležité novšie a nové pojmy, prístupy, koncepcie, typológie atď. aj hutne charakterizuje. Z hľadiska literárneho vedy na Slovensku je cenné, že reflektuje aj srbské výskumu v danej oblasti. Emília Čelovská je inštruktívna, ale prejavujúc zmysel pre nové odkrytia, aj inšpiratívna. Kategóriu priestoru vidí štruktúrne, na pozadí tematicko-kompozičnej výstavby diela a v interakciách s ďalšími kategóriami epiky. Kapitola je napísaná s príkladnou precíznosťou. Autorka v nej presvedčivo preukazuje svoju kompetenciu v problematike priestoru v epike a v naratológii vôbec.

Na teoretickej úrovni súčasného naratologického diskurzu sú vytvorené aj kapitoly venované Tatarkovi a Urbanovi. Teoretické poznatky a modely určujúcim spôsobom pomáhajú texty postihnúť, rozboru neraz dávajú aj komparatívny rozmer, ale nejde o ich mechanickú aplikáciu. Čelovskej text si totiž uchováva podobu reflexie, autorka neostáva pri „technologických“ zisteniach, ide ďalej – k ich významovému (niekedy až k filozofickému alebo sociologickému) ozrejmovaniu. Jej prácu s výraznými poetologickými parametrami si priraďujem k tým súčasným literárnovedným dielam, ktoré nazývam semiopoetologickými.

O koncepčnej premyslenosti, odbornej presnosti a prínosnosti svedčí už štruktúrovanie obsahu práce v interpretačných kapitolách, ktoré majú povahu výstižného abstraktu. V oboch prípadoch autorka svoj rozbor začína charakteristikou naratívneho modelu, najmä kategórie rozprávača. Jej vymedzenia sú výstižné. V každom prípade priestor chápe ako súčasť štruktúry diela, ako prvok participujúci na jeho zmysle. Priestor charakterizuje ako médium: v prípade D. Tatarku ako médium samoty, izolácie a bolesti (verejný priestor, antidom, nemocnica, chliev) a hľadania zmyslu a človeka (ulica, vlak, schodisko, imaginárne svety), v prípade M. Urbana ako médium axiologických rozmerov zobrazeného sveta (dom, kostol, krčma, pole, les) a vedomia a konfliktov postáv. Celkove by sa dalo povedať, že Čelovskej modelovanie priestoru v Tatarkových a Urbanových prózach nevedie k ich prijímateľskému umŕtvovaniu, ale k produktívnemu poznávaniu, ktorého súčasťou je identifikácia ich súčasného zmyslu.

Prostredníctvom skúmania kategórie priestoru autorka posunula poznanie Tatarkových a Urbanových próz ďalej. Štruktúrne chápanie priestoru ju viedlo k tomu, že práca priniesla nielen čiastkové poznatky, ale poznatky o celku diela. Autorke nie je cudzie ani vývinové chápanie literárnych javov, ako sa o tom presviedčame v nejednej pasáži práce.

Svojou dizertáciou sa E. Čelovská zaradila medzi vážnych skúmateľov priestoru v epike. Jej práca má vysokú odbornú úroveň. Kultivovaná je aj zo štylistického a jazykového hľadiska.

K vážnosti vydavateľského podujatia prispelo to, že v tiráži knihy ako hlavný a zodpovedný redaktor figuruje básnik Víťazoslav Hronec a za Vydavateľskú radu Slovenského vydavateľského centra literárny vedec prof. Michal Harpáň. Obaja sú dobre známi aj na Slovensku. S Harpáňovou Teóriou literatúry aj ja bežne pracujem vo vysokoškolskom prostredí.

Vydanie práce Emílie Čelovskej – dokonca ako prvého zväzku novej edície Doktorské dizertácie –, čo je pre Emíliu i pre mňa ďalšia pocta, dozaista prispeje k prehĺbenie väzieb medzi vojvodinskými Slovákmi a Slovákmi na Slovensku.

Celkom na záver ako oživenie Vám priblížim niekoľko viet z mojej oponentúry pretextov jej práce vo finálnej fáze: „Čítalo sa mi to dobre, ba chvíľami som sa z Vás tešil.“ „Musíte si viac veriť, potlačte skromnostné toposy. Žiadalo by sa mi zreteľnejšie vyznačovať, v čom je Váš interpretačný prínos (...)“. „Trochu asertívnosti Vám nezaškodí.“ „Spolieham sa na Vaše sily a verím v ne.“

Ďakujem vám za to, že ste uverili v Emíliin výkon i za pozornosť.

 

 

Prednesené na prezentácii knihy E. Čelovskej Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike 1. októbra 2012 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade.

 

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.