DVA VIĐENJA ANTOLOGIJE PLAŠT BOGINJE

Vjera Benkova i Etela Farkašova
18. mart 2013

1. pohľad:

Viera Benková

Kto sa začíta do antológie Plášť bohyne (vydala MS v Srbsku, edícia Matičné súzvuky, Báčsky Petrovec, 2012 v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou z Nadlaku, Rumunsko)iste sa opýta: a ako výber básní autoriek Sloveniek dolnozemského regiónu a materskej krajiny zastúpených v tejto antológii súvisí s nastolenou témou Dolnozemskí Slováci - hranice určenia?... V európskom kontexte i v stredoeurópskom ( a veru juhoeurópskom regióne a vo svete tiež) stáročiami žijú vedľa seba mnohé národy, národné spoločenstvá a menšiny; z nich nejedny aj pod strechou spoločných štátov alebo cezhraničných a susedských a nie až tak vzdialených krajín. Mnohí z nás sa iste stretli, najmä keď hovoríme o  kultúre a literatúre ,i s knižnými výbermi a antológiami z takýchto zmiešaných regiónov v ktorých vedľa seba figurujú autori muži i autorky ženy...

Vzťah medzi stredom a perifériou v literatúre (najmä v umení) je tiež relatívnym pojmom, to čo sme zatvrdilo považovali za stred premiestňovaním jeho, čo i lokálnych, hodnôt do stredobodu pozornosti, vysunie nielen jeho miesto do popredia ale i vzájomné korelácie...V posledných rokoch 21. st. sa mnoho toho pozmenilo; aj keď ide o tento vzťah periféria a stred, aj keď ide o rodovú diskrimináciu, aj keď ide o integrovaní dolnozemskej literatúry a kultúry do korpusu materskej krajiny. Posledné desaťročie 20 a začiatky 21.st. priniesli aj v týchto reláciách potešiteľné premeny k lepšiemu hoci by sa aj tu ešte toho hodne dalo vylepšiť( integrovanie literatúr zahraničných Slovákov do školských učebníc materskej krajiny, možnosť distribuovania kníh v oboch smeroch apod.). Keďže patrím k tzv. autorkám Dolnozemskej literatúry nemôžem sa posťažovať žeby kolegovia autori pri koncipovaní antológií alebo výberov z tejto literatúry nás autorky akosi zaobchádzali, ale  tá zastúpenosť by mala byť asi vyrovnanejšia...V 70 rokoch m. st. zavŕtala sa mi do hlavy, na návšteve vínnej pivnice poetky Lydky Vadkertiovej v Modre, takáto hoci ešte celkom nedefinovaná otázka: Ako by obstála poézia autoriek z Dolnej zeme k poézii autoriek zo Slovenska? Teda- bola by táto poézia mimo materskej krajiny rovnocenná s tvorbou významných autoriek zo Slovenska? Odvtedy ubehlo veľa rokov, ale tá myšlienka bola vo mne prítomná a vyprofilovala sa až do jej realizácie vydaním našej antológie Plášť bohyne... Je pravda, že patríme k sebe, lepšie sa poznáme, i častejšie informujeme cestou literárnych a knižných publikácií, novín a rozhlasových relácií, tak doma ako i na Slovensku a že už vyšlo na desiatky výberov a antológii z poetickej tvorby súčasných slovenských autorov na Slovensku a z Dolnej zeme, v ktorých sú (pochybujem, že však rovnocenne zastúpené i autorky); ale porovnať prostredníctvom vybraných textov dolnozemskú poéziu autoriek s poéziu, ktorú píšu na Slovensku autorky, na to sa podnes, aspoň o tom zatiaľ neviem, nik nepodujal...

Krok od sna k realizácii vyhliadnutého výberu bol dlhý( nebyť hmotnej podpory Úradu pre zahraničných Slovákov a Vojvodinskej vlády v Novom Sade, Srbsko, ktovie či by bol aj vyšiel!) a prinášal so sebou aj mnohé dilemy a otázky, žiadalo sa preklenúť niektoré rozdiely, nešlo iba o zaradenosť do jazyka a do dolnozemského regiónu, ale i do priestoru toho ktorého štátu a ich literatúr a pod.

Pri výbere autoriek, ktoré sú tu do výberu zaradené, rozhodoval iba môj osobný vkus, hoci pri výbere autoriek z Dolnej zeme mi boli cenné i poznámky spisovateľky Dagmar Márie Anocovej a spisovateľa Imricha Fuhla; riešili sme napríklad otázky, či Mária Fazekašová (čosi podobné je i v prípade Taťjany Lehenovej, ktorá dnes žije a tvorí v Česku) patrí do slovenskej poézie v Maďarsku alebo do materskej krajiny, kde už dávnejšie žije a tvorí...Hneď pri koncipovaní výberu som si bola vedomá rozdielnosti vo vývoji literatúr v regiónoch z Dolnej zeme a  na Slovensku, ale s uspokojením som (ako sa materiál hromadil a autorky do výberu pribúdali) zisťovala, že nielenže čerpáme z tej istej jazykovej studničky – slovenčiny ako našej materčiny, ale že sme si v mnohých  poetických výpovediach, hoci i rozdielne, predsa len v mnohom blízke a podobné. A zasa u nás v Srbsku som mala dilemu – ktorou autorkou výber začať a ktoré sem zahrnúť? A tak sa mi po čase do pera predsa vtlačili dve zaujímavé autorky, Anna Dudášová, ktorá väčšinou píše po srbsky, ale je slovenského pôvodu a Mária Litavská, čo i nikdy nevydala básnickú knihu, zostala pre mňa v podstate ozajstnou poetkou; škoda že prestala písať. Ďalší problém spočíval v tom, že som sa musela orientovať nielen na výber a počet mien, ale i na tvorivé obdobie; toto som napokon rámcovala na jednej strane debutom (1966) prvej básnickej knihy Lýdie Vadkertiovej (čo slovenská literárna kritika vyzdvihuje ako prelomové obdobie v moderne písanej poézii autoriek/autorov zo Slovenska) a uzavrela som ho nástupom najmladšej dolnozemskej poetky Miroslavy Dudkovej (1979). Je to takmer jedno celé polstoročie tvorivého obdobia slovenských autoriek zo Slovenska a Dolnej zeme. Je pravda, že dolnozemská ženská poézia je omnoho skromnejšia i čo do počtu mien a knižných vydaní, napriek tomu niektoré osobnosti z tohto regiónu si svojou básnickou výpoveďou iste môžu rovnocenne zastať k svojim poetickým družkám na Slovensku. Verím, že si to všimne aj literárna kritika a čitatelia, pre ktorých je tento výber pripravovaný.

A napokon bolo by iste zaujímavé urobiť aj výber prozaických prác autoriek zo Slovenska a Dolnej zeme, veď všetky oni taktiež píšu v tom istom jazyku, v slovenčine, ale či je iba to čo ich spája, sú si podobné alebo niektoré dolnozemské prozaičky svojou súčasnou tvorbou presiahli lokálne hranice a hranice regiónu a posunuli sa bližšie k stredu, k tvorbe svojich kolegýň na Slovensku? Mám nádej, že sa nám to podarí...

 

2. pohľad:.

Etela Farkašová

Z viacerých (aj osobných) dôvodov ma teší skutočnosť, že v posledných rokoch opäť ožívajú kontakty medzi slovenskou literatúrou (literárnou kritikou či vedou) v materskej krajine a slovenskou literatúrou písanou v krajinách Dolnej zeme: Srbska, Maďarska a Rumunska. Oživenie a ďalšie rozvíjanie takýchto kontaktov na rôznych úrovniach a v rôznych podobách možno vnímať ako produktívne a prospešné pre všetky zúčastnené strany. V situácii zintenzívnených kontaktov a spoluprác sa môže vynárať otázka, či je vôbec oprávnené hovoriť o nejakých hraniciach vymedzujúcich slovenskú dolnozemskú literatúru. Pokúsim sa pozrieť na túto otázku v súvislosti so zaujímavým, a nazdávam sa, jedinečným edičným činom, aký predstavuje vydanie antológie z poézie slovenských autoriek zo spomínaných štyroch krajín.

Pokiaľ viem, projekt Viery Benkovej ako zostavovateľky je prvolezeckým pokusom tohto typu, na rozdiel od predchádzajúcich antológií zahŕňajúcich tvorbu autorov a autoriek žijúcich na Dolnej zemi, antológia Plášť bohyne rozširuje pole komparácie o tvorbu autoriek zo Slovenska. Práve pre tento moment prvolezectva som s radosťou a zvedavosťou prijala zostavovateľkino pozvanie zúčastniť sa tohto projektu. Táto antológia okrem iného ponúka príležitosť komparácie súčasného stavu a vývinových tendencií v každej z týchto literatúr približne v rozpätí piatich desaťročí, takisto príležitosť na sledovanie osobitostí (v rovine motívov, poetík, metafor a pod.) slovenskej ženskej poézie v jednotlivých krajinách, ale zároveň ponúka príležitosť na identifikáciu spoločných alebo príbuzných momentov v tejto poézii.

Sústredenosť na ženy - poetky je ďalším charakteristickým znakom tohto projektu, ktorý reaguje na tradičnú podreprezentáciu ženských autoriek v národných alebo medzinárodných antológiách a ktorého ambíciou je zviditeľnenie prítomnosti autoriek v literárnej tvorbe jednotlivých krajín. Robí tak v súlade so súčasným úsilím presadzovaným na domácej i zahraničnej pôde o rozvíjanie rodovej senzibility pri prístupoch k rôznym sociálnym javom, ako aj o rozvíjanie rodovej spravodlivosti vo všetkých rovinách, vrátane roviny umenia a kultúry vôbec. O tejto tendencii svedčí napríklad v SR už niekoľkoročná tradícia v oceňovaní najlepšieho diela súčasnej autorky zo SR v rámci bratislavského knižného veľtrhu Bibliotéka alebo naposledy aj iniciovanie sekcie ženských domácich a zahraničných poetiek v rámci známeho medzinárodného literárneho festivalu Jána Smreka v Bratislave – a napokon aj anketa prebiehajúca na stránkach časopisu Knižná revue (vydavateľ Literárne a informačné centrum) o ženských hlasoch v literatúre, ktorá už medzičasom vyšla v anglickom jazyku knižne, a to rozšírená o ankety so zahraničnými autorkami. Spomenuté aktivity vychádzajú z potreby posilniť podporu ženám – autorkám a ich tvorbe, ktorá neraz nezaslúžene ostáva v úzadí a v tieni tvorby mužských autorov.

Editorka Viera Benková si vytýčila podobnú stratégiu, keď sa rozhodla zostaviť „ženskú“ antológiu, do ktorej zahrnula niektoré (podľa vlastného vkusu vybrané) popredné slovenské autorky zo Srbska, Rumunska, Maďarska a Slovenska, čím zdôraznila dvojnásobnú špecifickosť svojho edičného zámeru. Ide spravidla o dobre etablované autorky vo svojich literatúrach (zo Srbska je to poézia Anny Dudášovej, Márie Litavskej, Viery Benkovej, Kataríny Hricovej, Mirky Dudkovej, zo Slovenska napr. Lýdie Vadkertiovej, Dany Podrackej, Márie Bátorovej, Anky Ondrejkovej, Margity Dobrovičovej, Viery Prokešovej, Hany Koškovej, Zlaty Matlákovej, Ivice Rutkayovej ..., z Maďarska Evy Fabianovej a Márie Fazekašovej, z Rumunska napr. poézia Dagmar Anocovej, Anny Karolíny Dováľovej a Rau Lehotskej ...). Takouto koncepciou antológia ponúka aj možnosť porovnávať prácu s jazykom, isté špecifiká literárneho jazyka (okrem už spomínaného spektra charakteristických metafor, zvláštností poetík, napríklad aj – prípadné – osobitosti tematickej zameranosti, stvárnenia ženskej skúsenosti a vôbec ženskej perspektívy vzhľadom na situáciu v tej ktorej krajine). Ponúka aj možnosť sledovať rôzne podoby slovenčiny ako vyjadrovacieho nástroja, zaznamenávať rôzne jazykové aj mimojazykové vplyvy na spôsob vyjadrovania autoriek z konkrétnej krajiny. Akiste by stálo za to uskutočniť komplexnú (lingvistickú, literárnu...) analýzu textov slovenských autoriek z rôznych krajín a pokúsiť sa identifikovať prítomnosť vplyvov literatúry krajiny, kde daná autorka žije, na jej vlastnú tvorbu. Inak povedané – zmapovať, porovnávať príbuznosti a odlišnosti v literárnom pôsobení jedného – slovenského – jazyka v silových poliach rôznych kultúrnych, politických a v najširšom zmysle spoločenských kontextov. Táto možnosť porovnávania má nielen horizontálnu časovú rovinu (vplyvy súbežne jestvujúcich jazykov), ale aj vertikálnu v tom zmysle, že slovenčina dolnozemsky píšucich autoriek predstavuje do istej miery konzervovanú historickú podobu slovenčiny, takže vzniká aj možnosť upriamiť sa v literárnych textoch zahrnutých do antológie na sledovanie vývinových premien slovenského jazyka. A aby som ostala verná terminológii zadanej témou konferencie o hraniciach dolnozemskej literatúry, v súvislosti s touto antológiou by sa dalo povedať, že vytvára priestor na skúmanie jestvujúcich hraníc jazyka / jazykov (v oboch vyššie spomínaných rovinách), ale zároveň zviditeľňuje aj to, ako slovenské autorky žijúce a píšuce v rôznych krajinách, ovplyvňované rôznymi jazykovými „susedstvami“, tieto hranice svojou tvorbou narúšajú. Nazdávam sa preto, že najmä dnes nemožno hovoriť o nejakých rigidne stanovených a nemenných hraniciach, ale skôr (v závislosti od komplexu faktorov) o ich tvorivom posúvaní, zjemňovaní, v niektorých prípadoch až popieraní... Isteže, jedna antológia nemôže byť dostatočným priestorom na podobné skúmania, môže však byť impulzom pre budúce podobne zamerané bádateľské projekty.

Som presvedčená, že táto antológia môže zaujať práve svojou netradičnou koncepciou a že jej „ženské hlasy“ môžu osloviť širšie (nielen ženské) čitateľské okruhy, prihovoriť sa tak mladšej ako i staršej generácii, a to vo všetkých spomenutých krajinách.

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.