IZVEŠTAJ STRUČNOG ŽIRIJA SA 20. DFF "ZLATNA KAPIJA"

posudzovacia komisia
9. jul 2013

V súlade s čl. 3 Propozícií Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, posudzovacia komisia vydala správu z 20. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána

Kysáč 2013

 

Posudzovacia komisia pracovala v zložení: Anna Medveďová Gašková, Jaroslav Gabríny a Ervín Malina

 

Výsledky hodnotenia:

Najúspešnejším súborom 20. DFF Zlatá brána je:

DFS Ratolesť, SKUS Pivnica (mladšia skupina)

Detské hry: Babka mi rozprávala

Autorka: Tatjana Macková

Nácvik: Tatjana Macková a Janko Merník

Vedúci orchestra: Valentín Michal Grňa

 

Na druhom mieste sa umiestnil:

DFS Hájiček, KUS Mladosť z Lugu

Detská svadba

Autorka a nacvičila: Anna Kukučková

Vedúci orchestra: Miloslav Kardelis

 

Tretie miesto si vytancoval:

DFS Slniečko, KIS Kysáč

Štylizovaný tanec: Do tanca

Autorka a nacvičila: Mária Pixiadesová

Vedúci orchestra: Miloslav Kardelis

 

K tohtoročnému jubilujúcemu ročníku Detského folklórneho festivalu Zlatá Braná v Kysáči: 20. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá Braná v Kysáči, ktorý prebiehal od 20. do 23. júna v Kysáči sa niesol v slávnostnom duchu, v rámci osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a bol sprevádzaný početnými vedľajšími manifestáciami, ktoré mali možnosť návštevníci rozprávkového Kysáča navštíviť počas festivalu. Vyvrcholením, centrom a zároveň záverom týchto osláv bol práve nedeľňajší galakoncert detských folklórnych súborov, takmer zo všetkých vojvodinských osád, v ktorých žijú Slováci, ale i pozvaných hostí zo Srbska a zo zahraničia (zo Slovenskej republiky a zo susedného Chorvátska). Tradične sa na novovymaľovanom rozprávkovom zámku Zlatej Brány stretáveme s tisíckou malých účastníkov, a práve preto naše slová vďaky a obdivu patria predovšetkým tanečným pedagógom, choreografom, učiteľom, hudobníkom, ako i rodičom, starým rodičom, ktorí podporujú deti a vzbudzujú u nich záujem o spoznávanie vlastných hodnôt tradičnej ľudovej kultúry a umožňujú, aby ju bližšie spoznávali, praktický sa jej venovali a na ten spôsob ju zachovávali a rozvíjali. Práve, keď hovoríme o zachovávaní a rozvíjaní vlastných kultúrnych hodnôt, teda o produkcii niečoho, ktoré nahraním a archivovaním zostáva ďalej svedectvom pre budúce generácie, je potrebné tieto hodnoty či už v podobe tanečných prvkov, piesní, hovoreného slova a melódií odovzdávať deťom správne a v čo najvernejšej a najarchaickejšej podobe, ktoré získame iba skúmaním materiálov vo vlastných lokalitách.

Keďže sme načrtli nevyhnutnosť používania prednostne vlastného lokálneho materiálu, hneď na začiatku sa zmienime o použitom materiály a jeho relevantnosti. Na tohtoročnom jubilejnom detskom folklórnom festivale sme mali možnosť vidieť tridsaťšesť predstavených detských súborov. Z celkového počtu, sedem súborov bolo hosťujúcich a ostatné domáce, sa nám predstavili a súťažili o priazeň odbornej poroty, reprezentujúc krásy a bohatosť vo väčšine prípadov vlastného prostredia. Na tohtoročnom festivale, čo sa týka materiálu zvoleného na spracovanie opätovne dominovala kategória štylizovaných tancov, čo sa nám zopakovalo po niekoľkých rokoch, a čo nie je úplne najideálnejšie. Pozitívom ale je, že piesne spracované v takýchto choreografiách boli vo väčšine prípadov adekvátne k veku účastníkom, no niektoré choreografie ako celok, sa nám javili nedotiahnuté celkom do konca, čo znamená, že buď to technicky ale tematicky. Do budúcna odporúčame dané témy zvolené na spracovanie na javisku konkretizovať, akoby viac uceliť do jedného celku, aby boli jasne definované. Jasný úvod, záver a zanechaný odkaz, čo tým autor myslel. Pri štylizovaných ale aj pôvodných tancoch sa vyskytli i nasledovné nepresnosti. Neadekvátnosť piesní vzhľadom na vek účastníkov, nie iba využitie materiálu dospelých malými deťmi, ale i v opačnom zmysle, že niektoré staršie dievky – adolescentky, interpretovali napr. piesne „Na zelenej lúky beží zajac“ a v zápätí nasledovala pieseň „Zakvitla čerešňa“ (ktorá patrí do materiálu dospelých, ale v tomto prípade hodiaca sa veku účastníkov) ako i celkový súlad tých piesní a náhly prechod je v nesúlade. Na čo sme týmto ale chceli upozorniť. Pri straších interpretoch je samozrejme prijateľné využívať aj piesňový fond dospelých, hlavne so zodpovedajúcimi textami (nehodiace sa sú o vydaji, pijatike, úmrtí) a samozrejme celkovú choreografiu vhodne skonštruovať. Prílišná premotivovanosť choreografií je na škodu. Postrehli sme i nevhodný výber piesní, napr. z východného Slovenska u staršej skupiny DFS Ratolesť z Pivnice, ako i na komponované piesne u súborov z Hložian a Slankamenských Vinohradov, ktoré nie sú reprezentačné a nemali by sa tu vystkytovať.

Pochváliť a samozrejme uprednostniť by sme chceli detské hry, ktoré boli predvedené na javisku (ktorých účastníci boli samozrejme najmladší účastníci), ako i napodobňovanie detskej svadby. Obzvláš zaujímavé bolo zapojenie troch muzikantov na javisku u účastníkov z Lugu, ktorí neboli iba zaujímavosťou, ale si aj zahrali, boli plne využití. Všetky predvedené detské hry mali veľmi kvalitnú interpretačnú úroveň a viac menej boli prispôsobené veku interpretov, čo nás veľmi teší. Môžeme poznamenať a vytknúť, že sa nám zase opakuje obligátny detský piesňový fond už rokami, čo je samozrejme dôkazom absencie terénu a nedostatkom naštudovania si adekvátnej literatúry. Upozorniť by sme chceli aj na takmer úplnú absenciu hovoreného slova. Perfekné využitie slovesného folklóru nám predviedli malí Boľovčania. Všetkým odporúčame viac a spontánne v detských hrách využívať slovesný folklór vo forme riekaniek, vyčítaniek, atď. Ale celkove, či už sa jedná o scénické, vokálne alebo hudobné predvedenie detských hier, na tohtoročnom festivale môžeme hodnotiť veľmi pozitívne.

Jednou zo základných úloh tohto festivalu je okrem iného aj prezentovanie tradičného detského ľudového odevu lokalít odkiaľ nám účastníci prichádzajú. Mohli sme vidieť množtvo prekrásne oblečených detí, ktoré sa pyšne predvádzali vo svojom kroji, tak na javisku ako i mimo neho, aj napriek horúcemu počasiu. Deti nám predstavili svoje sviatočné ako i pracovné kroje ale i tzv. tanečné kostými. Viacmenej boli kroje prispôsobené a ladili s tematikou choreografie, čo je veľmi pozitívne a chválihodné. Taktiež, keď ide o úpravu detí, od hlavy po pätu bola na vysokej úrovni, čo ale chceme poznameniať, že novodobé účesy napr. tri vrkoče alebo rôzne copy k ľudovému odevu nepatria. Všimli sme si minimálny počet štylizovaných detských tanečných kostýmov, čo tiež veľmi pozitívne hodnotíme, že si tento fakt viackrát avizovaný, vedúci súborov zobrali na vedomie. Každý detský súbor by mal na tomto festivale prezentovať tak ako materiál, tak i svoj ľudový odev.

Negatívne hodnotíme príliš prehnané líčenie malých dievčat a hlavne namaľované pery do červena určite nepatria k detskému folklóru. Decentne namaľovať a osviežiť tvár to áno, ale nie prehnane. Určite sa deti v minulosti a ani dnes na lúke, na ulici nehrali s červenými perami ako ruža. Prosíme Vás do budúcna tento fakt rešpektujte.

Tanečné rekvizity úplne perfektne a funkčne využili predstavitelia z Hajdušice, Vojlovice a Lugu (i keď fľašky na detskú scénu nepatria, vzhľadom na spracovanú tému to bolo v poriadku, ale neboli nevyhnutné). Naopak, u niektorých účastníkov, neboli rekvizity vôbec opodstatnené, dokonca funkčne využité. Toto žiaľ predviedli súboristi z B. Palanke a B. Petrovca.

Zrozumiteňosť hovoreného slova a predvedenie piesní týkajúc sa intenzity nebolo celkom uspokojujúce. Pri prednese hovoreného slova je treba zrozumiteľnejšie, pomalšie artikulovať, a hlavne deti by sa mali zamerať na mikrofóny a publikum. Taktiež je veľmi potrebné preferovať domáce nárečie. Najzrozumiteľnejší výklad sme zaznamenali u malých Hajdušičanov.

Interpretácie piesní boli vo väčšine prípadov presné a zaujímavé ale tiché, až na starších chlapcov, kde prichádza k hlasovej mutácii napr. u starších Erdevíčanov. Mutácia je prirodzený biologický proces, a preto doporučujeme deti v tomto veku menej uprednostňovať a zastrešiť ich napr. dievčatami alebo mladšími chlapcami. Takéto spevy uberú na kvalite celkovej choreografie. Upozorňujeme aj na prisôsobenie tónin detskému hlasu (hlavne Šíd a DFS Zvončeky).

Dôležitým segmentom je i hudobná zložka. Čo sa týka samotnej techniky a zvuku, bola na vysokej úrovni. Zvukár výborne zladil súlad a intenzitu hudobných nástrojov v orchestroch.

Ansámblové obsadenia neboli celkom adekvátne, až na výnimky. Napriek tomu sme ale mali možnosť počuť výborných spevákov a výborné orchestre, medzi ktorými sa vynímali orchestre z Vojlovice, Erdevíka a Pivnice. Veľkým negatívom je úplná absencia detských muzík. Z kvanta zúčastnených súborov, sa nám predstavil jeden detský ochester a dva orchestre, do ktorých boli zapojené deti. Spomenuté orchestre, ako i všetky ostatné, by mali zapájať deti do existujúcich hudobných zoskupení a vzbudzovať u detí záujem v hre na hudobné nástroje, edukovať ich a postupne vytvárať samostatné detské orchestre. Vedomí sme si určite všetci, že je toto dlhoročný problém, a aj keď sme predčasom mali na javisku päť detských orchestrov, dnes je opak pravdou. Žiaľ, týmto spôsobom nám hudobná zložka stále ubúda, a škoda by bola ak by nemala pokračovateľov. Vážení hudobníci, pokúste sa svoje „remeslo“, ktoré robíte výborne a s radosťou, odovzdať v rovnakom duchu mladším zanietencom a potenciálnym pokračovateľom.

Jediný detský orchester, ktorý sa nám predstavil bol z B. Petrovca. Veľmi oceňujeme snahu a účasť vôbec, ale keď ide o samotnú interpretáciu a zoskupenie, musíme sa kriticky zmieniť ako na úpravu, tak na nadmerné a neprirodzené využívanie zbytočných ozdôb pri intepretácii, ktoré až deformovali piesne a degradovali kvalitnú interpretačnú úroveň spevákov. Čo sa týka zoskupenia, jednak je to príliš veľa nástrojov na jednom mieste a jednak pastiersky inštumentár, typický pre pastierke oblasti na Slovensku zmiešaný s typickým „školským“ inštrumentárom, ktoré akosi dokopy nejdu. Odporučujeme a privítali by sme na Detskom folklórnom festivale Zlatá Brána, ktorý je reprezentačným a jediným detským tohto druhu vo Vojvodine, prezentovať tú najlepšiu vzorku, v tomto prípade muzikantov a uprednostniť pri spracovaní destkého folklórneho materiálu princíp jednoduchosti, a uprednostniť kvalitu pred kvantitou.

Ďalším negatívom je hudobný sprievod k tancom nahraný na „matricách“, ktoré použili predstavitelia zo Selenče. Neodporúčame do budúcna používať nahrané „matrice“ vedomí si toho, že určite inú možnosť nemali, lebo práve jediné zoskupenie, ktoré hráva doprovod tanečným skupinám, nemohlo s nimi vystúpiť. Toto je živým príkladom, k čomu dochádza absenciou vlastných hudobníkov v danom prostredí.

Čo sa týka samotného spevu v choreografiách, doporučujeme nasledovné: pri interpretácii nemusí byť vždy odspievaná celá pieseň, niekedy stačí vyspievať iba jednu strofu alebo jeden verš aby sa oživil tanec, a dávať pozor na tonality. Taktiež hudobný sprievod prispôsobiť rozpätiu detskému hlasu. Práve to obohatí celkovú choreografiu a zbytočné je spievať počas celého predvedenia, je to unavujúce pre deti a hlavne nestíhajú v tempe buďto vyspievať alebo odtancovať danú choreografiu, čo samozrejme uberá na celkovej kvalite vystúpenia, lebo deti pôsobia unavene a nezaujato.

Veľmi dôležité je pri nácviku detí dávať pozor na dikciu, čiže nezosilňovať prehnane prízvučné doby piesní, nekrátiť slabiky, vyspievať správne dlhé slabiky. Bez ohľadu že sú to deti, treba ich od útleho veku učiť správne spievať. Takýmto štýlom, niektoré skupiny pôsobili veľmi nejisto, dokonca mladšie a pritom si aj hlavou prikyvovali. Určite sa s nami zhodnete, že sa tieto technické veci dajú odstrániť aj u detí permanentnou prácou.

Krásnu a kvalitnú interpretáciu na festivale nám predviedli súbory z B. Palanky, Padiny, Jánošíka, B. Petrovca, Erdevíka, Kysáča (DFS Slniečku a DFS Vienok), Vojlovice, St. Pazovy (hudobná kapela, ako i ml. a st. tanečnej skupina). Ostatným súborom chýbali iba malé nedostatky a týmto môžeme konštatovať, že sa interpretačná úroveň festivalu neustále zlepšuje, čo je samozrejme naším cieľom a veríme, že aj cieľom všetkých zúčastnených.

Celkové scénické predvedenie súborov bolo na vysokej interpretačnej úrovni. Ojedinele sa stalo, že pri scénickom pohybe prichádzalo k nesúladu mladšej a staršej generácie tanečníkov, ako i nedostatočnej komunikácií a kontaktu dievčat a chlapcov napr. u interpretov z Erdevíka, kde chlapci pri prednese svôjho sóla s rekvizitami boli nezainteresovaní (na úkor estetickému efektu), a priestorovo boli zle rozmiestnení, jedni na jednej strane javiska, druhí na druhej, čo pôsobilo dojmom akoby nepatrili do jedného súboru, pôsobili ako dva tábory. Taktiež celkom zaujímavý bol chlapec zo St. Pazovy na javisku, ktorý mrvil kukuricu a bol celkom vtipný a zaujímavý ale takmer nepovšimnutý umiestnený do v ľavého rohu javiska.

Neadekvátne rozmiestnenie bolo príznačné pre väčšinu súborov, nie len u detí z Erdevíka a zo St. Pazovy (ml. skupina), ale aj Kovačice, a iných. Hore uvedený príklad sme popísali iba ako rekonštruciu, pre lepšie pochopenie. Celkovo je žiadúce popracovať na princípoch scény a dávať pozor ako sme už hovorili aj na rozmiestnenie mikrofónov a vzájomný kontakt interpretov ako i kontakt s publikom. Taktiež je treba popracovať na speváckej zložke a zapájať kvalitné spevy do tanca. Opakujeme ale nespievať celé piesne. Opakujúcimi sa nedostatkami ako sú vyššie napočítané ako i zaťaženosť detí zložitejšími tanečnými prvkami, premotivovanosť, spev počas celého predvedenia, prichádza k úpadku zaujatosti detí na scéne, kedy začínajú pôsobiť unavene, okamžite im mizne spontánny, krásny a úprimný detský úsmev, ktorý je zázrakom a čarom celého Detského folklórneho festivalu Zlatá Brána.

Tak ako každý účastník Detského folklórneho festivalu Zlatá Brána má svoju povinnosť, povinnosťou odbornej poroty na tomto festivale je objektívne analyzovať a hodnotiť, a vybrať reprezentanta, ktorý detský slovenský vojvodinský folklór bude prezentovať na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach na Slovensku, za finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbku.

Na tohtoročnom festivale sa trochu zmenili pravidlá hry keď ide o hodnotenie. Mali sme za úlohu určiť tri súbory, ktoré získali tri plakety NRSNM. Drhou zmenou bolo okamžité vyhlásenie výsledkov po ukončení festivalu. Z hľadiska našich kvalitatívnych kritérií, komplexnosti predvedených čísel, a vzhľadom na všetko, čo sme sa snažili popísať v tejto správe, všetko iba v najlepšom slova zmysle a pozitívnych smerníc do budúcna sme sa rozhodli nasledovne: Tretie miesto, čiže bronzovú plaketu NRSNM si vytancoval domáci DFS Slniečko z Kysáča, striebornú plaketu získal DFS Hájiček, KUS Mladosť z Lugu a laureátom sa stal a zároveň získal i sošku NRSNM DFS Ratolesť, SKUS Pivnica (mladšia skupina).

Odmeneným gratulujeme a všetkým účastníkom prajeme veľmi veľa úspechov na každom jednom vystúpení, aby sa im darilo, aby sa kamarátili a spoznávali navzájom a aby pokračovali v spoznávaní a zveľaďovaní vlastných tradičných hodnôt.

Naša vďaka patrí všetkým účastníkom, ktorí sa akoukoľvek formou zapojili a boli súčasťou tohto prekrásneho sviatku detí a v neposlednom rade organizátorom KIS Kysáč, koordinovaného riaditeľkou festivalu Annou Chrťanovou Leskovac za neaúnavnú a vydarenú organizáciu, ktorá je dôležitou zložkou festivalu. Taktiež im ďakujem za prejavenú dôveru.

Na záver sa určite s nami zhodnete, že niet krajšieho a príjemnejšieho pocitu ako je vidieť čisté detské srdcia a úprimnú chuť do spevu a tanca, ktoré dokážu roztlieskať kompletné auditórium báječného zámku Zlatej Brány, čím sa všetci zúčastnení stávajú veľkými víťazmi festivalu.

 

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.