Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Vydanie knihy finančne podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Kniha pozostáva z niekoľkých kapitol. Na úvod autorka Gubová Červená vysvetľuje ciele a podstatu výskumu a práce. 

Prvá kapitola pod názvom Vznik Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov spracúva problematiku vytvárania nového štátu, zaoberá sa tiež situáciou, v ktorej sa nachádzali Slováci z aspektu pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu SChS. Autorka obracia svoju pozornosť i na Slovenskú národnú stranu a jej činnosť. Venuje sa i konfliktu medzi Ľudovítom Mičátkom a Igorom Branislavom Štefánikom a tiež pôsobeniu Igora Branislava Štefánika v Belehrade. Nasleduje časť, ktorú autorka venovala Slovákom v Banáte a ich politickej aktivite a na záver kapitoly svoju pozornosť obracia na postavenie a práva Slovákov v Kráľovstve SChS.

Druhá kapitola je venovaná problematike volieb v Kráľovstve SChS. Autorka píše o parlamentných voľbách v roku 1920, o porade SNS pred voľbami v roku 1920,  o samotných voľbách. Nasleduje časť venovaná prvému medzivolebnému obdobiu. V pokračovaní píše o voľbách v roku 1912 a o volebných kortešačkách. Zatým svoju pozornosť venuje druhému medzivolebnému obdobiu 1923 – 1925. Nasledujú časti, ktoré sú pomenované Úsilie o zmeny v SNS, Voľby v roku 1925 a Ako ďalej SNS?

Tretia kapitola je pomenovaná Politické zmeny v živote slovenskej menšiny. V tejto časti sa autorka zaoberá reogranizáciou SNS v roku 1927, píše o kongrese Slovenskej Národnej strany, tiež o voľbách v roku 1927. V pokračovaní čítame o politickom obrate Dr. Ľudovíta Mičátka.

Autorka uvádza informácie aj o obecných voľbách a končí politickou dohrou Slovákov.

Nasledujú prílohy na takmer 100 strán, rozvrhnuté do častí A, B a C.

Gubová Červená prácu končí závermi.

 

"Počas celého medzivojnového obdobia boli Slováci vernými občanmi Kráľovstva SChS a potom Juhoslávie a uctievali si dynastiu Karadjordjevićovcov. Od nového slovanského štátu očakávali veľmi veľa. Dôverovali srbským politikom, predovšetkým tým z územia bývalej monarchie, že ich podporia a pomôžu v uskutočňovaní slovenských národných práv. Verili, že slovanský štát bude „ústretový a lepší“ voči slovanským národom, ktoré podporili jeho vytváranie. Vedúci slovenskí politici počas celého tohto obdobia dôverovali a spoliehali sa na srbských politikov. Väčšina slovenského ľudu však veľmi rýchlo vytriezvela z „oduševnenia a ošiaľu“ z vytvorenia nového štátu. Spoznala krutú realitu, že aj v tomto štáte o svoje práva bude musieť ustavične bojovať a dožadovať sa ich. O takomto osude ich presvedčili aj tvrdenia mnohých srbských politikov, ktorí vyhlasovali a toho sa aj pridŕžali: „Všetko,čo nám nekole oči zo srdca dáme národom, ktoré s nami žijú a nie sú Srbi“. V novom štáte boli Slováci považovaní za menšinu, ktorá mala svoje národné, politické práva v takom rozsahu, aký bol stanovený medzinárodnými zmluvami. Ani najvyšším štátnym dokumentom, akým bola vidovdanská ústava z roku 1921, neboli určené práva a postavenie menšín. Všetky menšiny, ktoré Kráľovstvo SChS uznávalo, mali iba tie najzákladnejšie práva. Štát postupne vytváral podmienky na uskutočňovanie umelo vytvoreného juhoslovanského národa."

Anna Margaréta Valentová

Release Date: 
2016

Zavod preporučuje

Bibliografija Pavela Mučajija

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.

Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Izašao je 8. godišnjak ZKVS "Majak 2016"

Poštovani čitaoci, dragi prijatelji,

pred Vama je novi broj godišnjaka „Majak“ iz kojeg ćete saznati čemu smo posvetili pažnju u 2016. godini, i šta je zapravo činilo sadržaj Programa rada Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u ovoj kalendarskoj godini. O programskoj delatnosti ćete se više informisаti iz stranica koje su pred Vama.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika početkom 21. veka

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika izdali su 2017. godne MC Box iz Novog Sada i Slovački izdavački centar iz Bačkog Petrovca. Sastavili su ga Vladimir Valenćik i Katarina Mosnak Bagljaš. Radi se o projektu Vesne Vujasinović, direktorke izdavaštva MC Box, čiji je cilj da na jednom mestu predstavi život i delo 100 ličnosti koje su sa svojim radom i stvaralaštvom doprineli i doprinose kulturi, nauci i opšte zajedničkom životu vojvođakskih Slovaka početkom 21.

Иза гора и долина – три века Словака у Војводини

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má...

 

Навршава се већ треће столеће од како на простору данашње Војводине живе припадници словачке националне заједнице. Од времена насељавања у 18. веку, до данас, Словаци су оставили дубок траг у историји и култури Војводине.

Narodni kalendar 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgija i menadžment muzičkih manifestacija - Zbornik radova iz 11. Muzikološke konferencije

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Kalendar Slovaka u inostranstvu

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.