Dramaturgija i menadžment muzičkih manifestacija - Zbornik radova iz 11. Muzikološke konferencije

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Muzikologický zborník z 11. konferencie, ktorá sa niesla v znamení témy Dramaturgia a manažment hudobných podujatí obsahuje príspevky s novými aspektami organizácie a náplne hudobných podujatí. Mgr. Ivan Bagľaš, PhD. je autorom článku s prieskumom verejnej mienky na hudobných festivaloch Slovákov v Srbsku. Sústredil sa najmä na Folklórny festival Tancuj, tancuj... ako aj na Stretnutie v pivnickom poli. Výsledky výskumu boli pútavé a v závere autor skonštatoval, že vo výskumoch verejnej mienky sme ešte iba v začiatkoch a že by bolo treba plánovať v rozpočte ďalšie sondovanie, ktoré exaktne a fundovane ukáže, či a do akej miery hudobné podujatia uspokojujú odbornú, ale aj širokú verejnosť.

Mediálna sféra je mimoriadne dôležitá ako prostriedok reprodukcie hudobných podujatí ‒ preto ďalšou prednášateľkou bola Anna Jašková, zástupkyňa riaditeľa druhého programu Televízie Vojvodiny. Práve Televízia Vojvodiny vynakladá veľké úsilie, aby niektoré z celomenšinových podujatí zazneli v priamom prenose a mnohé iné sa vysielali sprostredkovane. Tak sa podstatne rozširuje auditórium, ktoré až v éteri zisťuje, aká v skutočnosti naša hudobná scéna je. Aj keď redakcia v tejto chvíli nemá hudobného redaktora, na konferencii sa skonštatovalo, že aj takýto druh stretnutí by nás mal podnecovať k tomu, aby sa v televíznych programoch venovala hudobnej sfére zvýšená pozornosť.

O hudbe vojvodinských Slovákov z aspektu prideľovania prostriedkov z rozpočtu republikového Ministerstva kultúry, o ich kvalite, kvantite a obsahu píše Aleksandra Ilićová Đorđevićová. V príspevku Kto „diriguje“ mojím projektom sa zmienila o všeobecných manažérskych praktikách, s ktorými sa stretáva v projektovej dokumentácii na úseku súčasnej tvorby a kreatívneho priemyslu. Slovenská komunita sa v porovnaní s inými menšinovými spoločenstvami môže pochváliť tým, že má zastúpenú hudbu pre deti, ale aj zborový spev a že v tomto zmysle v posledných rokoch badať zvýšenie rôznorodosti hudobných žánrov.

Do zborníka svojimi príspevkami prispeli aj autori zo Slovenska. O podujatiach hudobného charakteru v Národnom osvetovom centre v Bratislave píše Mgr. Petra Krnáčová, PhD., riaditeľka odboru záujmovej umeleckej činnosti a projektov záujmovej umeleckej činnosti Národného osvetového centra. Sústredila sa na dramaturgiu a genézu jedného z najväčších festivalov v Slovenskej republike – Festivalu Východná. Ide o celoslovenský festival, ktorý sa usporadúva už šesťdesiat rokov a ktorý združuje špičkových odborníkov z oblasti folkloristiky. V príspevku sa kládol dôraz najmä na edukačné semináre a dielne, hlavne pre deti a mladých, ktorí sú zárukou, že si festival vychová svojich pokračovateľov.

Dr. Vlastimil Fabišik ako dramaturg a zriaďovateľ niekoľkých festivalov píše o tom, čo sa všetko deje pred tým, ako prídu diváci. Poskytol praktické rady a podelil sa o svoje skúsenosti z festivalu Jánošíkov dukát v Rožňove pod Radhošťom, Festivalu chleba a v neposlednom rade z Krajanskej nedele folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Pri stati festivalu Jánošíkov dukát zdôraznil interakciu s divákmi, fakt, že sa divákom okrem kvalitných folklórnych súborov ponúkajú aj zábavné a humorné témy, že sa tu usporadúvajú súťaže, ktoré plnia nielen zábavnú, ale aj edukačnú funkciu.

Okrem prác účastníkov 11. konferencie zborník obsahuje aj ďalší text, ktorý zásadne prispieva k ucelenejšiemu vnímaniu aktuálnej hudobnej ponuky vojvodinských Slovákov, najmä v súvislosti s podujatiami s osobitným významom, a to príspevok Mgr. art. Miliny Sklabinskej Dramaturgia a manažment hudobných a folklórnych festivalov vojvodinských Slovákov – aktuálny stav a perspektívy. Ide o akúsi revíziu vzájomného ovplyvňovania hudobnej teórie a hudobnej praxe vojvodinských Slovákov, ktorú bolo možné vykonať vďaka muzikologickým konferenciám, ale aj vďaka pôsobeniu komisie pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM v období 2005 – 2014.

Veríme, že aj týmto zborníkom sme podporili to, že hudba, najmä jej ľudové prejavy, má nezastupiteľnú funkciu pri formovaní národného povedomia a sebapoznania. Svojimi jedinečnými špecifikami odlišuje naše slovenské vojvodinské spoločenstvo od iných a určuje tak jeho špecifické miesto v palete rôznorodých kultúrnych prejavov. Hudba je vlastne priamym ukazovateľom a nositeľom informácií o nás samých, o ceste, ktorú sme vlastným hudobným vývojom prešli. Záujem odborníkov zúročovať dosiahnuté, prehlbovať svoje vedomosti a rozširovať hranice svojho poznania je dobrým signálom, že dosiahnuté štandardy v teoretickej rovine si udržíme. Či nás hudobná prax v tom bude nasledovať, ukáže čas. Ak sme však uverejnenými príspevkami prispeli k tomu, aby si nositelia kultúrnych aktivít, hudobní manažéri, dramaturgovia a iní dôležití aktéri v procese realizácie hudobného života lepšie uvedomili svoju zodpovednosť v uvedenej oblasti, budeme to pokladať za náš úspech.

Zborník vydáva Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pod záštitou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. 

 
Vytlačila Tlačiareň HL PRINT v náklade 100 kusov.

 

Mgr. art. Milina Sklabinská

Release Date: 
2016

Zavod preporučuje

Bibliografija Pavela Mučajija

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.

Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Izašao je 8. godišnjak ZKVS "Majak 2016"

Poštovani čitaoci, dragi prijatelji,

pred Vama je novi broj godišnjaka „Majak“ iz kojeg ćete saznati čemu smo posvetili pažnju u 2016. godini, i šta je zapravo činilo sadržaj Programa rada Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u ovoj kalendarskoj godini. O programskoj delatnosti ćete se više informisаti iz stranica koje su pred Vama.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika početkom 21. veka

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika izdali su 2017. godne MC Box iz Novog Sada i Slovački izdavački centar iz Bačkog Petrovca. Sastavili su ga Vladimir Valenćik i Katarina Mosnak Bagljaš. Radi se o projektu Vesne Vujasinović, direktorke izdavaštva MC Box, čiji je cilj da na jednom mestu predstavi život i delo 100 ličnosti koje su sa svojim radom i stvaralaštvom doprineli i doprinose kulturi, nauci i opšte zajedničkom životu vojvođakskih Slovaka početkom 21.

Иза гора и долина – три века Словака у Војводини

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má...

 

Навршава се већ треће столеће од како на простору данашње Војводине живе припадници словачке националне заједнице. Од времена насељавања у 18. веку, до данас, Словаци су оставили дубок траг у историји и култури Војводине.

Narodni kalendar 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgija i menadžment muzičkih manifestacija - Zbornik radova iz 11. Muzikološke konferencije

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Kalendar Slovaka u inostranstvu

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.