Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela. Svoje príspevky na konferencii referovali siedmi odborníci, a hold svojmu dlhodobému členovi vzdali aj členovia speváckeho zboru Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade, ktorí na začiatku podujatia predniesli jeho skladbu Božská iskra.

Zborník prác prináša príspevky o diele Martina Kmeťa zamerané na aspekty muzikologické, skladateľské, pedagogické, estetické, či vedecko-výskumné. Každý z nich nasvedčuje, že sme v našich radoch mali nesmierne tvorivého a horlivého hudobného odborníka, ktorý sa staral o úroveň prezentácie slovenskej hudby a jej interpretácie vo vedeckých kruhoch. To znamená, že v príspevkoch nájdeme zhrnutie jeho hudobných a estetických štúdií, zoznam autorských skladieb, recepciu jeho diela v médiách, ale aj ukážku toho, ako ovplyvnil ďalšiu výskumnú činnosť, konkrétne keď ide o pazovské piesne. Na konferencii zazneli aj ukážky jeho skladieb, uložených v archíve Novosadského rozhlasu. S cieľom sprístupniť tieto skladby širšej verejnosti a so súhlasom Novosadského rozhlasu zvukové nahrávky sme uložili aj na portáli Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov do kategórie, v ktorej sa nachádzajú biografické údaje o M. Kmeťovi.

Konferenciu sme venovali osobnosti a dielu Martina Kmeťa predovšetkým zato, aby sme sa mu aj týmto spôsobom verejne poďakovali za všetko, čo pre našu slovenskú komunitu vykonal. Z druhej strany, konferencia má aj ďalšie poslanie a tým je ovplyvňovať kvalitu hudobného života vojvodinských Slovákov v dnešnej dobe. Keď sa zamyslíme nad odkazmi, ktoré nám necháva vo svojich štúdiách, tak nemôžeme zostať ľahostajní k tomu, že sme si ako menšina dlhú dobu zachovali piesne predharmonického štýlu. Sú jedinečné, svojím charakterom a obsahom unikátne, a sú výnimočnými skvostmi nášho nehmotného kultúrneho dedičstva. Aj vďaka M. Kmeťovi sú tieto piesne zapísané vo vojvodinskom múzeu, neskôr v roku 2006 aj digitalizované, zapísané sú v našich

kapitálnych zbierkach, a obsahuje ich aj register, ktorý zostavil M. Kmeť. Keď je tomu tak, položme si logickú otázku, prečo po nich nesiahať a častejšie ich neinterpretovať na našich festivaloch a rôznych hudobných podujatiach? Chce to síce trochu viac námahy, ale výsledky iste budú mnohonásobné. Veď register obsahuje až 2700 piesní, čo môžeme pokladať za naše veľké kultúrne bohatstvo.

Kmeťova fascinácia pazovským spievaním bola do veľkej miery podmienená aj tým, na čo upozorňoval B. Bartók, J. Kresánek a aj V. Žganec – podobnosťou týchto piesní s tými z chorvátskeho Medzimuria. Aj keď sa nikomu z nich nepodarilo dokázať vlastnú teóriu, každý podal veľmi fundované zdôvodnenie a každý má svoj podiel pravdy. To však, čo môžeme urobiť my sami, je vyhľadať také piesne, nadviazať spoluprácu s podobnými spevákmi alebo telesami z Medzimuria a zaoberať sa týmto fenoménom prakticky. Iste by sme prispeli k zveľadeniu cezhraničnej spolupráce, k čomu dnes existujú aj patričné fondy podpory. Kvalita a rôznorodosť kultúrnej a hudobnej prezentácie by podstatne stúpla, iste by sa z nej zrodili aj ďalšie komparatívne štúdie.

Najväčšou výzvou zostáva publikovanie skladieb Martina Kmeťa. Ukázalo sa, že stopy po jeho skladbách nachádzame v archíve Novosadského rozhlasu, kde sú uložené zvukové nahrávky. S notovým materiálom je to zložitejšie a žiaľ, zatiaľ mnoho toho nie je nájdené. Konferencia si dala za cieľ zhromaždiť aspoň notové materiály klavírnych miniatúr, prípadne jeho kantáty, ako aj zborové piesne, avšak v čase konania konferencie sa k organizátorom dostal iba zlomok z jeho tvorby. Nepotešila ani odpoveď z vojvodinského múzea, že skladby M. Kmeťa vo svojom archíve uložené nemajú. Ako to aj z príspevkov v tomto zborníku vyplýva, Kmeťov prísny vzťah k slovenskej veci sa prejavoval v jeho neustálom reagovaní na tep hudobného života. Bol pri zrode slovenského programu Novosadského rozhlasu, pri veľkom projekte vojvodinského múzea, ktoré nahrávalo ľudové piesne vo Vojvodine, bol pri definovaní najväčších hudobných festivalov vojvodinských Slovákov, aktívne pôsobil v slovenskom spolku P. J. Šafárika v Novom Sade, hodnotil, apeloval, kritizoval, chválil, povzbudzoval… Slovom, mal nadhľad, vedel, čo je potrebné urobiť a snažil sa usmerňovať javy a spolupracovníkov tak, aby sa dosiahli tie najušľachtilejšie ciele v oblasti hudby.

Doprajme si, aby dielo Martina Kmeťa bolo aj vďaka našim muzikologickým konferenciám dôkladne spracované, zosystematizované a následne vhodne interpretované, propagované, a aby ako také ovplyvňovalo ďalších hudobníkov z radov vojvodinských Slovákov.  



Milina Sklabinská

Release Date: 
2017

Zavod preporučuje

Zbornik radova sa 13. muzikološke konferencije

Iako u slovačkim vojvođanskim kulturnim okvirima dominiraju forme narodne muzike, u raznim vremenskim periodima i u raznim društvenim kontekstima nailazimo i na forme umetničkog stvaralaštva, te umetničku i artificijelnu muziku koja je muzičkom i scenskom izvođenju ansambala i pojedinaca davala novu interpretacijsku i vrednosnu ravan. Upravo iz tog razloga smo 13. Muzikološku konferenciju „Slovačka muzika u Vojvodini“, koja je organizovana 25. novembra 2017. u Novom Sadu, posvetili temi „Slovački kompozitori koji su delovali u Vojvodini“.

Do nového roku s najnovším číslom Slovenského svetového kalendára

Ak by vás zaujímalo prečo, v mexickom meste Guadalajara stojí veľký neónový nadpis „Slovensko” a ako sa po deväťdesiatych rokoch našiel stratený rod Holohlavských, ak by ste si chceli prečítať o tom, aké stretnutia organizujú austrálski Slováci, aké slovenské podujatia usporiadajú v Libanone, čo si z ľudového odevu zachovali Slováci v Srbsku, ak chcete spoznať slovenského misionára v Ekvádore, známu umelkyňu vo Francúzsku, či súčasného akademického maliara v Mníchove, ale aj všeobecne sa dozvedieť o významných osobnostiach, jubileách, slovenských školách, organizáciách a iný

Delatnost i uticaj slovačke horske kulture na razvoj i širenje interkulturalnosti u Vojvodini - Juraj Suđi

Doktorska disertacija Juraja Suđija

Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi.

Majak 9/2017

Poštovani čitaoci,

u Vašim rukama imate 9. broj godišnjaka Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka – „Majak“. U ovom broju razmatramo događaje koje smo organizovali, podržali, ili na bilo koji način doprineli njihovoj organizaciji i realizaciji u 2017. godini. Pozivamo Vas na sve manifestacije, promovišemo ih i informišemo širu javnost o njihovom toku dešavanja putem medija i našeg portala.

Bibliografija Pavela Mučajija

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.

Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Izašao je 8. godišnjak ZKVS "Majak 2016"

Poštovani čitaoci, dragi prijatelji,

pred Vama je novi broj godišnjaka „Majak“ iz kojeg ćete saznati čemu smo posvetili pažnju u 2016. godini, i šta je zapravo činilo sadržaj Programa rada Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u ovoj kalendarskoj godini. O programskoj delatnosti ćete se više informisаti iz stranica koje su pred Vama.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika početkom 21. veka

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika izdali su 2017. godne MC Box iz Novog Sada i Slovački izdavački centar iz Bačkog Petrovca. Sastavili su ga Vladimir Valenćik i Katarina Mosnak Bagljaš. Radi se o projektu Vesne Vujasinović, direktorke izdavaštva MC Box, čiji je cilj da na jednom mestu predstavi život i delo 100 ličnosti koje su sa svojim radom i stvaralaštvom doprineli i doprinose kulturi, nauci i opšte zajedničkom životu vojvođakskih Slovaka početkom 21.