Izašao je 8. godišnjak ZKVS "Majak 2016"

Poštovani čitaoci, dragi prijatelji,

pred Vama je novi broj godišnjaka „Majak“ iz kojeg ćete saznati čemu smo posvetili pažnju u 2016. godini, i šta je zapravo činilo sadržaj Programa rada Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u ovoj kalendarskoj godini. O programskoj delatnosti ćete se više informisаti iz stranica koje su pred Vama.

Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka (ZKVS) definisan je kao profesionalna ustanova za kulturu. U 2008. godini, koju je Evropska komisija proglasila godinom interkulturalnog dijaloga, ZKVS je osnovao Skupštinu Autonomne pokrajine Vojvodine i Nacionalni savet slovačke nacionalne manjine sa ciljem čuvanja, unapređivanja i razvijanja kulture vojvođanskih Slovaka.

Organizacija UNESKO u 2002. godini definiše kulturu kao „kompleks specifičnih duhovnih, materijalnih, intelektualnih i emocionalnih karakteristika društva ili društvene grupe, koji zajedno sa umetnošću i književnošću obuhvata i zajednički način života, životni stil, vrednosni sistem, tradicije i veru.“ Iz toga proizilazi da su najznačajnije funkcije kulture: integraciona – kultura je značajan faktor života građanskog društva, pomaže pojedincu prilikom integracije u društvo šireg i užeg tipa; vaspitno-obrazovna – doprinosi razvoju intelektualnog, emocionalnog i moralnog nivoa pojedinca; socijalna – obrasci delovanja; enkulturalna – integracija pojedinca u kulturni život društva u vezi je sa vaspitno-obrazovnom funkcijom i unkulturacijom; akulturalna – uključivanje u drugu, stranu kulturu; humanitarna i dr.

Dakle, znamo da definišemo kulturu i ustanovu koja se stara o kulturi jedne od brojnih zajednica na području Vojvodine, ali nešto ipak ne znamo. Zbog čega nam ne polazi za rukom da obezbedimo one najosnovnije uslove za ispunjavanje utvrđenih ciljeva? Pod tim prvenstveno mislim na obezbeđivanje trajnih sopstvenih radnih prostora i potreban broj odgovarajućih kadrova.

Isticanje tradicionalne i savremene kulture vojvođanskih Slovaka, i uopšte prezentovanje manjinskih kulturnih vrednosti, afirmisanje njene posebnosti i specifičnosti u što širim okvirima, bilo je, jeste i biće moguće i ostvarivo u različitim, ali i manje zahvalnim uslovima, ukoliko zanemarimo naglašeni termin profesionalna u uvodnoj definiciji ustanove. U suprotnom slučaju, dakle ako ga uvažimo, najmanje poželjno je disponirati sa potrebnom najelementarnijom infrastrukturom.

Sa željom za skorijim rešenjem aktuelnog, ne baš zavidnog položaja sa kompetentnima, dozvoliću sebi da Vam poželim ugodno čitanje, rečima Vladimira Minača – slovačkog prozaiste, esejiste, filmskog scenariste, publiciste i kulturnog pregaoca, koji je verovao da se „ni ljudska kultura ne slaže sa nestankom, živa je i kao živa protestuje protiv svih primitivaca i glupaka, protiv fizičke ili tržišne proždrljivosti čoveka, protiv umiranja dece i celih naroda, koju izaziva neravnomernost razvoja i socijalna nepravda koja iz nje proističe. Verujem, da će ljudska kultura – in summa rerum discrimine – zaustaviti udar talasa mržnje.“ Verovao je ne principu, već iskustvu.

„Jer čovečanstvo ima svoje dobro plaćeno iskustvo koje je pohranjeno upravo u njegovu kulturu.“

S poštovanjem,

Ana Hrćan-Leskovac

 

 

 

Release Date: 
2017

Zavod preporučuje

Za slnkom napoludnie

Pred nami je najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení DrSc. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no zrovna tak i z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. DrSc.

Slovenská hudba vo Vojvodine 2014, Zborník prác 10. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je vydavateľ muzikologických zborníkov, ktoré sú výsledkom medzinárodných konferencií muzikológov a hudobných odborníkov na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Konferencia sa koná každoročne v Novom Sade, v priestoroch ÚKVS.

Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi - prvá slovenská kniha v Hajdušici

 

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte

Dejiny niektorých z našich slovenských vojvodinských obcí ešte stále nie sú dostatočne preskúmané. Zaoberajú sa nimi jednotlivci, ako i odborníci historici a nápomocnú ruku často podajú aj externí spolupracovníci, odborníci zo zahraničia, ktorí preskúmajú dané prostredie a zo svojho zorného uhla, objektívne, podajú prehľad dejín a kultúrnych dejín určitej lokality. Tak tomu bolo i pri vytvorení najnovšej monografie vojvodinských Slovákov Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte.

Likovna monografija Mária Gašková / Marija Gaško / Maria Gasko

Likovna monografija Mária Gašková / Marija Gaško / Maria Gasko

Motýľ. Mária Gašková svojimi kolorovanými krídlami pristála na obálke knihy. Aká je ona sama, taká jej aj publikácia o jej výtvarnej ceste na lúkach slovenského výtvarného umenia. Kniha o Márii Gaškovej vstúpila do života na mieste, kde sú knihy doma. Vydavatelia ju uviedli v apríli 2015 na Knižnom veľtrhu v Novom Sade. Veľké dielo už na pohľad vyzerá veľkolepo aj vďaka olejomaľbe, ktorá determinuje celú knihu o „motýľovi“ Gaškovej. Na obálke je reprodukcia jej obrazu z roku 2005 s názvom Motýľ.

Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí

Publikáciu pod názvom Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí pripravila autorská dvojica Jana Pohaničová a Matúš Dulla. Autori poukazujú na zabudnuté príbehy tridsiatich stavieb Michala Milana Harminca od Prietrže na Záhorí po Krásnu nad Hornádom na východe a od oravskej Rabče na severe po juhoslovenskú Šaľu. Kniha obsahuje 184 strán, vyše 250 farebných a čiernobielych fotografií vrátane 38 pôvodných výkresov.

Príbehy za oponou

Vlatko Miksád sa narodil 30. 1. 1957 v Iloku. S rodičmi sa v roku 1969 odsťahoval do Austrálie, kde ukončil jeden školský rok v Prahran technical school v Melbourne. Roku 1972 sa vrátili do Iloku, kde dokončil základnú školu a gymnázium. V rokoch 1977-1983 študoval slovenský jazyk a literatúru na Univerzite Komenského v Bratislave.

Medovník

Medovník

Výber z diela viacerých vojvodinských autorov, ktorej autorkou je  univerzitná profesorka, literárna kritička a historička  Jarmila Hodoličová, na 496. stranách obsahuje tvorbu spisovateľov od obdobia druhej polovice 18. storočia až po súčasnú dobu, počnúc od významných mien akými sú Juraj Rohoň (1773 – 1931), Michal Godra (1801 – 1874), Jozef Podhradský (1823 – 1915), Albert Martiš (1855 – 1918), Ján Čajak (1863 – 1944) Michal Babinka (1927 – 1974), Pavel Mučaji (1929), Michal Ďuga (1951), Zoroslav Spevák Jesenský (1956), Ladislav Čáni (1961) a iní.