IN MEMORIAM za Jánom Labáthom

3. april 2018
Dňa 2. apríla 2018 vo veku 91 rokov nás navždy opustil básnik, prozaik a prekladateľ Ján Labáth (1926 - 2018). Pohreb bude dnes 3. apríla 2018 o 14.00 h na petrovskom cintoríne.

Narodil sa 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil gymnázium. Štúdiá elektrotechniky absolvoval na Univerzite v Belehrade a Ľubľane. Pôsobil ako básnik, prozaik, prekladateľ. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine. V rokoch 1965 – 1966 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od roku 1990 žil na dôchodku v Novom Sade. 

Začiatky básnickej tvorby sú poznačené impresionistickým panteizmom: Slnečné hodiny(1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). V druhom tvorivom období uverejil básnické zbierky: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971),Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy (2006)a v roku 2015 mu vyšiel výber z poézie Zásvity v čase: prierez lyrikou. Jeho metódu básnických začiatkov Michal Harpáň nazval impresionistickým pansenzualizmom, ďalej Labáth pokračoval v smere vitalizmu, totiž opojenosti životom a jeho básnický prehovor sa postupne rozrastal až smeroval k čoraz väčšiemu skonfliktneniu a existencionalizmu, čo tvorí jeho druhé tvorivé obdobie. Tretie obdobie sa vyznačuje dezilúziou, nostalgiou, spomienkami. Od rurálnej poézie na začiatku jeho básnickej tvorby smeruje k urbanistickej.

Vydal zbierky poviedok: Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky(1982), poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (2006), dve knihy misceláneí Zaviate šľapaje(1996) a Odkiaľ a kam? (2005). Je predstaviteľom - priekopníkom modernistických tendencii vo vojvodinskej próze, prúdu vedomia a príznačné sú aj prvky existencionalizmu. V nej je prítomná konfrontácia prítomného a minulého, striedanie časových rovín, zašifrovaný význam, mozaika, fragmenty a zvnútornenie deja. V roku 2009 vydal knihu misceláneí pod názvom Kto je to Goethe

Prekladal poéziu zo srbčiny, francúzštiny, ruštuny a angličtiny. Zostavil a spolu s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Tri razy bol odmenený cenou Nového života, v rokoch 1962, 1982 a 1990. Za zbierkyJesenná krajina a Svätec s vypichnutými očami dostal v roku 1971 Októbrovú cenu Nového Sadu. V roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov.  V roku 2017 Ján Labáth získal Cenu Ondreja Štefanka za literatúru.

Česť jeho pamiatke!

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada vernisáž umeleckej tvorby akademického grafika a maliara Pavla Popa pri príležitosti autorovho životného jubilea.
57. Slovačke narodne svečanosti održaće se 10. - 12. avgusta 2018. god. u Bačkom Petrovcu. Program pratećih događaja počeće već u nedelju, 5. avgusta.
Niekedy vie zabolieť, keď zahraničných Slovákov na Slovensku pokladajú za cudzincov. S tým sa už nič nedá robiť. My sme doma tam, kde nás matka priviedla na svet.
S cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a zároveň podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov, ÚKVS vypisuje VIII. kolo fotosúbehu.
Umetničko stvaralaštvo četiri velikana kovačičke naive - Jana Husarika, Jana Knjazovica, Martina Jonaša i Zuzane Halupove otvorili su u ZKVS u petak, 20. jula 2018. god.
U Staroj Pazovi, u četvrtak 19. jula 2018. godine održana je promocija zbirke poezije "Kroki rokov" Jaroslava Litavskog - Điđija.
U terminu 12. do 15. jula 2018. godine održan je XII. Festival "Slovaci Slovacima" u okviru 63. Spiškog vašara u Spiškoj Novoj Vsi.
Nadacija SPP postaće deo projekta "Vojvodina" za podršku i razvoj slovačkih zajednica u dijaspori, pre svega u Vojvodini, u Srbiji.
Pesnikom Matijom Bećkovićem i pesmom Ako bi napustila ovo mesto, koju je na slovački jezik prepevao Vićazoslav Hronjec, poželećemo dobrodošlicu čitaocima u dvobroj 5-6 Novog života.
Folklorni festival "Vihodna" je najstariji i najveći ceoslovački festival i smotra tradicionalne narodne kulture.