Četiri velikana u ZKVS

20. jul 2018
Umetničko stvaralaštvo četiri velikana kovačičke naive - Jana Husarika, Jana Knjazovica, Martina Jonaša i Zuzane Halupove otvorili su u ZKVS u petak, 20. jula 2018. god.

S Galériou insitného umenia, ÚKVS od založenia má krásnu spoluprácu. Idea usporiadať výstavu štyroch velikánov kovačickej insity vznikla vďaka Združeniu Naiva Art Kult, ktorého predsedom je Boško Nedeljkov. Boško na vernisáži zdôraznil, že výstava sa realizovala vďaka Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a poďakoval sa zároveň aj hostiteľovi, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. 

Insita Art Kult je občianske a maliarske združenie založené s cieľom zachovávania a rozvíjania kultúry a umenia, ako aj maltikulturálnosti v nej. Osobitný dôraz sa kladie insitnému maliarstvu. Na našich priestoroch organizujú medzinárodnú výtvornú kolóniu NAK, výtvarné dielne, prednášky, školu maľby, výstavy tak mladých, ako aj osvedčených autorov.

Odbore sa o vystavených obrazoch zmienila historička umenia Jarmila Ćendićová. Predovetkým vyzdvihla, že námet na realizáciu tejto výstavy podala NRSNM. Výstavu otvorila slovami Goetheho: „Umenie nie je preto, aby sa o ňom rozprávalo, ale aby sa na neho pozeralo.“ 

Zaujímavosťou týchto obrazov, ktorých tematika nie je novinkou v galérii ÚKVS je to, že tieto obrazy ešte nikdy neboli vystavované a obecenstvo ich v ústave malo možnosť vidieť po prvýkrát. Títo štyria velikáni kovačickej isity zveľadili insitné umenie vojvodinských Slovákov a boli predovšetkým jeho zakladateľmi. „Každý z nich je jedinečný, každý z nich je osobitný, každý z nich má svoj výtvarný rukopis, rozpoznateľný a rozličný, tak jeden od druhého, ako aj od všetkých insitárov v kovačickej galérii.“ - podotkla Ćendićová. 

Zuzana Chalupová (1925-2001, Kovačica). Výtvarným umením sa začala zaoberať v roku 1964, teda najneskôr zo všetkých maliarov, čo bolo príznačné pre ženy. Zuzana bola najväčšou maliarkou kovačického insitného umenia, lebo práve ona bola vo svete insity na všetkých meridiánoch sveta, namaľovala na tisíce obrazov. Motívom a inšpiráciou jej tvorby boli deti. Nie div, že ju volali mama Zuzana. Zaujímavosťou je, že vlastné deti nemala, takže tú svoju lásku k deťom prejavovala na obrazoch. Dôraz kládla aj na slovenský ľudový kroj.

Martin Jonáš (1924-1996 Kovačica) v roku 1952 prvýkrát vystavoval svoju tvorbu. Nakreslil prvý insitný obraz Žatva v Banáte, a preto je významný. Dovtedy maľoval rurálne prostredie a to krajinky. Neskoršie vytvoril skutočnú maliarsku filozofiu a to tak, že zveličoval ruky a nohy, lebo pokladal, že pre sedliakov, ktorých najčastejšie znázorňoval, sú ruky a nohy najdôležitejšie, lebo vďaka nim môžu prežiť. Jeho lajtmotívom bola kukurica. Bol zberateľom starožitností. Za sebou nechal svoj dom so 156 olejomaľbami a kresbami, a vďaka slovenskej vláde a NRSNM dnes jeho dom patrí vsetkým Slovákom.

Ján Kňazovic (1924) maľovať začal v roku 1952. Kňazovic je význaný po tom, že bez toho, aby poznal výtvarné elementy samoiniciatívne na plátno prenášal komplementárnosť farieb. Na jeho obrazoch nejestvujú folklórne prvky. Ilustruje rastliny, živočíchy a jeho celkovú tvorbu možno podeliť na dva typy: tvorba tmavej faby a jasnéj farby. Kňazovicovými stopami pokračovali aj jeho dcéra a vnučka.

Ján Husárik (1942 – 2017, Padina). Malovať začal v 60. rokoch. Husárik tiež nemaľoval folklórne prvky. Maľoval slovenský národ, najmä Padinčanov. Známy je po tom, že používal farby z folklóru, najmä farby prírody. Vo svojich dejinách prešiel cez dve obdobia. Najprv to bola tematika smädu, lebo keď Padinčania prišli do dediny nebolo vody. Na jeho obrazoch vidno krčahy, džbány, vidno ľudí ako stoja pri studni, ľudia ako kopú, aby prišli po vodu... a neskoršie ho zaujala tematika gréckej mytológie, presnejšie Troja.

Výsava bude milovníkom insotného umenia k dispozícii do 6. augusta. 

Aneta Lomenová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Gostovanje pesnika i akademika Matije Bećkovića u Biblioteci "Dositej Obradović" u Staroj Pazovi 21. maja izazvalo veliko interesovanje za njegovo stvaralaštvo.
Jana Ruman iz Stare Pazove osvojila je četvrto mesto na republičkoj smotri recitatora.
U periodu od 17. do 25. maja u Staroj Pazovi održan je 56. Festival amaterskih pozorišta Vojvodine.
Nedelja 12. maj je u Staroj Pazovi bila u znaku folklora. Na pazovačkoj sceni nastupalo je 21 plesnih grupa.
Literárne snemovanie sa v sobotu 4. mája v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci dožilo svojho 63. vydania.
U svečanoj sali muzičke škole u Slovačkom Komlošu u Mađarskoj 27. aprila 2019. godine su uručena priznanja pojedincima i kolektivu za njihov dugogodišnji i respektabilan doprinos slovačkoj kulturi.
Uplynulý týždeň sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov.
Na Veľkonočnú nedeľu v divadelnej sále v Starej Pazove SKUS hrdinu Janka Čmelíka predviedol celovečerný program a na Bielu sobotu prebiehala obecná prehliadka detského folklóru.
Slovenské divadlo VHV zo Starej Pazovy sa od 24. do 27. apríla s predstavením Diabol v raji manželskom zúčastnilo 52. Ročníka Palárikova Raková v Čadci.
Slávnostné udelenie regionálnej Ceny Pro Cultura Slovaca sa uskutoční v sobotu 27. apríla 2019 o 11.00 hodine v slávnostnej sieni Základnej umeleckej školy v Slovenskom Komlóši, Fő út 8 (Maďarsko).