Četiri velikana u ZKVS

20. jul 2018
Umetničko stvaralaštvo četiri velikana kovačičke naive - Jana Husarika, Jana Knjazovica, Martina Jonaša i Zuzane Halupove otvorili su u ZKVS u petak, 20. jula 2018. god.

S Galériou insitného umenia, ÚKVS od založenia má krásnu spoluprácu. Idea usporiadať výstavu štyroch velikánov kovačickej insity vznikla vďaka Združeniu Naiva Art Kult, ktorého predsedom je Boško Nedeljkov. Boško na vernisáži zdôraznil, že výstava sa realizovala vďaka Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a poďakoval sa zároveň aj hostiteľovi, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. 

Insita Art Kult je občianske a maliarske združenie založené s cieľom zachovávania a rozvíjania kultúry a umenia, ako aj maltikulturálnosti v nej. Osobitný dôraz sa kladie insitnému maliarstvu. Na našich priestoroch organizujú medzinárodnú výtvornú kolóniu NAK, výtvarné dielne, prednášky, školu maľby, výstavy tak mladých, ako aj osvedčených autorov.

Odbore sa o vystavených obrazoch zmienila historička umenia Jarmila Ćendićová. Predovetkým vyzdvihla, že námet na realizáciu tejto výstavy podala NRSNM. Výstavu otvorila slovami Goetheho: „Umenie nie je preto, aby sa o ňom rozprávalo, ale aby sa na neho pozeralo.“ 

Zaujímavosťou týchto obrazov, ktorých tematika nie je novinkou v galérii ÚKVS je to, že tieto obrazy ešte nikdy neboli vystavované a obecenstvo ich v ústave malo možnosť vidieť po prvýkrát. Títo štyria velikáni kovačickej isity zveľadili insitné umenie vojvodinských Slovákov a boli predovšetkým jeho zakladateľmi. „Každý z nich je jedinečný, každý z nich je osobitný, každý z nich má svoj výtvarný rukopis, rozpoznateľný a rozličný, tak jeden od druhého, ako aj od všetkých insitárov v kovačickej galérii.“ - podotkla Ćendićová. 

Zuzana Chalupová (1925-2001, Kovačica). Výtvarným umením sa začala zaoberať v roku 1964, teda najneskôr zo všetkých maliarov, čo bolo príznačné pre ženy. Zuzana bola najväčšou maliarkou kovačického insitného umenia, lebo práve ona bola vo svete insity na všetkých meridiánoch sveta, namaľovala na tisíce obrazov. Motívom a inšpiráciou jej tvorby boli deti. Nie div, že ju volali mama Zuzana. Zaujímavosťou je, že vlastné deti nemala, takže tú svoju lásku k deťom prejavovala na obrazoch. Dôraz kládla aj na slovenský ľudový kroj.

Martin Jonáš (1924-1996 Kovačica) v roku 1952 prvýkrát vystavoval svoju tvorbu. Nakreslil prvý insitný obraz Žatva v Banáte, a preto je významný. Dovtedy maľoval rurálne prostredie a to krajinky. Neskoršie vytvoril skutočnú maliarsku filozofiu a to tak, že zveličoval ruky a nohy, lebo pokladal, že pre sedliakov, ktorých najčastejšie znázorňoval, sú ruky a nohy najdôležitejšie, lebo vďaka nim môžu prežiť. Jeho lajtmotívom bola kukurica. Bol zberateľom starožitností. Za sebou nechal svoj dom so 156 olejomaľbami a kresbami, a vďaka slovenskej vláde a NRSNM dnes jeho dom patrí vsetkým Slovákom.

Ján Kňazovic (1924) maľovať začal v roku 1952. Kňazovic je význaný po tom, že bez toho, aby poznal výtvarné elementy samoiniciatívne na plátno prenášal komplementárnosť farieb. Na jeho obrazoch nejestvujú folklórne prvky. Ilustruje rastliny, živočíchy a jeho celkovú tvorbu možno podeliť na dva typy: tvorba tmavej faby a jasnéj farby. Kňazovicovými stopami pokračovali aj jeho dcéra a vnučka.

Ján Husárik (1942 – 2017, Padina). Malovať začal v 60. rokoch. Husárik tiež nemaľoval folklórne prvky. Maľoval slovenský národ, najmä Padinčanov. Známy je po tom, že používal farby z folklóru, najmä farby prírody. Vo svojich dejinách prešiel cez dve obdobia. Najprv to bola tematika smädu, lebo keď Padinčania prišli do dediny nebolo vody. Na jeho obrazoch vidno krčahy, džbány, vidno ľudí ako stoja pri studni, ľudia ako kopú, aby prišli po vodu... a neskoršie ho zaujala tematika gréckej mytológie, presnejšie Troja.

Výsava bude milovníkom insotného umenia k dispozícii do 6. augusta. 

Aneta Lomenová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka priredio je božićno veče za decu i time je podsetio na važnost i lepotu Božića.
U Nacionalnom savetu slovačke nacionalne manjine su danas dodeljene nagrade najuspešnijim autorima na konkursu časopisa za decu “Zornjička” i časopisa za književnosti i kulturu “Novi život”.
Ministar spoljnih i evropskih poslova Slovačke Republike Miroslav Lajčak dodelio je Ani Tomanovoj Makanovoj, Slovakinji iz Srbije Zlatnu plaketu.
Pre detskú radosť, ale i pre pýchu rodičov, sa aj tohto roku úspešne usporiadal v poradí 20. festival venovaný tým najmladším.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2019 bola 13. decembra na Hurbanovskej fare v Starej Pazove.
U utorak 11. decembra 2019 je u Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka otvorena memorijalna izložba poznatog naivnog slikara Jana Husarika (1942-2017).
Slovačko vojvođansko pozorište nastavlja sa dobrom saradnjom sa Spiškim pozorištem. Ljubiteljima pozorišne umetnosti u Spiškoj Novoj Vesi su se predstavili predstavom Lepotica iz Linejna.
Z príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv, ktorý si pripomíname 10. decembra, staropazovskí ochotníci usporiadali niekoľko podujatí.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko), Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko), zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca
U četvrtak, 6. decembra, u Gradskoj biblioteci u Novom Sadu predstavili su dvojezičnu zbirku pesama Eterizacija van konTEKSTa Zdenke Valent Belić.