90 rokov Slovenskej čitárne v Dobanovciach

14. novembar 2019
Prvé združenie Slovákov v Dobanovciach, z ktorého po piatich rokoch vznikli Slovenský dom, SKOS Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien.

Podľa istých relevantných údajov Slováci žijú v Dobanovciach asi 160 rokov, ale neoficiálne sa uvádza aj dokument svedčiaci o tom, že bol v roku 1804 v Dobanovciach pochovaný Slovák, ktorý sa tam aj narodil.

Dlhé roky nemali Slováci žiadne formy spoločenskej organizovanosti, okrem cirkvi, brigád a priadok, na ktorých sa stretali, pracovali a zabávali sa. V roku 1892 získali samostatný zbor Slovenskej evanjelickej a. v cirkvi, ktorá dovtedy, spolu s nemeckou, patrili k Surčinu. V roku 1906 dostali slovenského učiteľa, formované boli slovenské triedy a o rok neskôr vznikla aj slovenská škola.

Modlitebnica Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi bola postavená roku 1907
Biskup Vereš a Ján Litavský (prvý zľava) na konci roku 1929

Medzi dvoma svetovými vojnami v Dobanovciach žilo asi 2500 Srbov, 600 až 700 Nemcov, 600 až 700 Slovákov a asi 200 iných. Slováci po celú dobu harmonicky spolunažívali s príslušníkmi iných etník a až do návratu rodiny Litavskej z Bulharska, okrem cirkvi a školy, nemali žiadne iné formy výraznejšej spoločenskej a kultúrnej organizovanosti.

Rodina Litavská bola na tú dobu veľmi majetná, pokroková, vzdelaná a spoločenský angažovaná. Angažovali sa predovšetkým v rámci cirkvi.

Pavel starší bol koniarom a majstrom kováčom a kolárom, syn Ján bol fotografom a Pavel elektrikárom. Akonáhle sa hmotne a v zmysle bývania zabezpečili, rozhodli sa, že podniknú niečo v prospech tamojších Slovákov a samotných Dobanovčanov.

Rodina Litavská, 1929

Prvý sa v otázke Slovákov v Dobanovciach začal angažovať Ján Litavský a to tak, že začal navštevovať štátne a slovenské inštitúcie a písať na všetky možné adresy, o čom svedčí aj otvorený list publikovaný v Národnej jednote na začiatku roka 1922.

Rodina Litavská vo veľkom nakupuje knihy, časopisy, gramofón, platne, rádiový prijímač a vo svojom dome postupne zoskupuje ľudí, aby čítali a počúvali hudbu a rozhlasové vysielanie. Koncom roka 1928 a začiatkom 1929 so súhlasom vrchností priviedli do Dobanoviec učiteľa Jána Vitéza a katechétu Ferda Klátika.

Dobanovský katechéta Ferdo Klátik so žiakmi, 1929
Ján Vitéz, učiteľ slovenskej školy, 1929

Napokon dňa 15. októbra 1929 vo svojom dome založili Slovenskú čitáreň.

Dom rodiny Litavskej v roku 1929, prvá slovenská čitáreň v Dobanovciach. Dom si dodnes zachoval pôvodnú podobu.

O rok neskôr sa vyše dvadsať popredných dobanovských Slovákov a učiteľov dohodlo, že postavia Slovenský doma a založia kultúrno-osvetový spolok.

Zakladatelia Slovenského domu a čitárne (Ján Vitéz v strede a bratia Litavskovci celkom vpravo)

Rodina Litavská darovala v roku 1931 pozemok a začiatočný kapitál nevyhnutný na vypracovanie dokumentácie a začiatok výstavby Slovenského domu a spolu s učiteľom Jánom Vitézom začali kampaň v slovenských prostrediach a jednotlivých inštitúciach zameranú na získanie prostriedkov na dokončenie domu.

Učiteľ Ján Vitéz s rodinou

Všetko toto bolo relatívne úspešne zachované a zdokumentované v takmer každom čísle Národnej jednoty z rokov 1929 – 1935.

Dobrovoľné výpomocné práce na výstavbe slovenského domu (učiteľ Vitéz dozerá práce, na fotografii dole vľavo

Výstavba Slovenského domu sa začala na jar roku 1932 a dokončená bola v lete 1934. Vtedy bolo dohodnuté, že sa slávnostné otvorenie uskutoční 15. októbra 1934 na piate výročie Slovenskej čitárne. Ale 9. októbra bol vo francúzskom Marseille v atentáte zabitý kráľ Alexander I Karađorđević  a následne bol vyhlásený štyridsaťdňový štátny smútok, potom prišla ostrá zima a tak slávnostné otvorenie odročili na jar roku 1935.

Slovenský národný dom v Dobanovciach, 1934

Slovenský dom bol konečne otvorený a prítomný boli tak samotní Dobanovčania ako aj početní hostia z regiónu. O tejto udalosti informovala na titulnej strane Národná jednota z apríla 1935.

Hostí na železničnej stanici čakali vozy a kočiare a odvážali ich do kostola, kde sa uskutočnila sviatočná bohoslužba, a potom aj na slávnostné otvorenie Slovenského domu. V rámci slávnostného programu dobanovskí Slováci zahrali svoje prvé divadelné predstavenie Dobrá bolesť, čo dá pojesť. Nasledovali obed, zábava a ďalšie divadelné predstaveniev troch dejstvách Strašidlá.

Účastníci kultúrno-umeleckého programu usporiadaného pri otvorení Slovenského dom

Dobanovskí Slováci si svoj Slovenský dom postavili svojpomocne, ale významnú finančnú podporu poskytli aj kráľ Alexander, Ministerstvo kultúry, československý prezident T. G. Masaryk, viaceré spolky a jednotlivci zo slovenských prostredí, ale najväčšia zásluha patrí členom rodiny Litavskej a učiteľovi Jánov Vitézovi.

Zakladatelia SKOS Šafárik, MO MS Dobanovce a Aktívu žien, koniec 1934 a začiatok 1935

Dom v podstate fungoval bez prestávky až do roku 1990, ba aj počas druhej svetovej vojny v ňom bola škola. V Slovenskom dome začali fungovať viaceré odbočky, čitáreň, realizovali sa tam športové aktivity a rôzne iné podujatia. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia v ňom bolo kino a diskotéka, v ktorej jeden zo svojich prvých koncertov zahrala aj slávna rocková skupina YU grupa. O chod Slovenského domu sa prevažne starali učitelia a jedným z najvýznamnejších bol Ján Galát, ktorý tam pôsobil do konca osemdesiatych rokov minulého storočia.

Z neznámych dôvodov Slovenský dom v období rokov 1990 – 2002 nefungoval. Vtedy sa skupina mládežníkov zorganizovala a opäť oživili činnosť samotného Domu a SKOS Šafárik v ňom.

Budova starého Slovenského domu bola zbúraná v auguste 2007 a nová bola postavená a slávnostne odovzdaná do prevádzky 29. apríla 2012 pri oslave 150. výročia príchodu Slovákov do Dobanoviec.

Ihneď po založení Aktívu žien Dobanovčanky zorganizovali kurz šitia a strojového vyšívania, ktorý podporila firma Singer. Prvá predsedníčka Aktívu žien bola Anna Litavská (na fotograffii z roku 1935 vpravo
Text: Žeľko Čapeľa, fotografie: z archívu autora

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Najbolji pojedinci i amaterska društva, koji su na osnovu odluke Saveza amatera opštine prošle godine postigli zapažene rezultate na republičkim takmičenjima, nagrađeni su Plaketom “Svetlost”.
Nakon kratke i teške bolesti preminula je Vesna Hrćan, slikarka naive iz Kovačice. Sahrana preminule će biti u četvrtak 14. februara 2019. godine na groblju u Kovačici.
U subotu 9. februara 2019. god. u Pivnicama je održan seminar horskog pevanja "Nova pesma", u okviru kojeg je bila i promocija publikacije Juraja Suđija u izdanju ZKVS.
Predstavom “Đavo u bračnom raju” je Slovačko pozorište VHV u Staroj Pazovi obeležilo 116. godišnjicu pozorišnog života u ovoj sredini.
Prípravy na 25. ročník festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov sú plnom prúde. Jubilejná DIDA bude prebiehať v ustálenom marcovo-aprílovom termíne, tentoraz od 29. marca do 7. apríla.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka je u petak 18. januara 2019. godine svečanim programom obeležio desetu godišnjicu rada.
Predsednik Kancelarije za Slovake u dijaspori Jan Varšo je u petak 18. januara posetio našeg istaknutog likovnog umetnika u njegovom ateljeu i tom prilikom mu predao Spomen medalju KSD.
U petak, 18. januara, otpočela je tradicionalna zimska književna manifestacija Zima sa knjigom u Selenči.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka održaće svečanost povodom proslave 10. godišnjice rada Zavoda, danas 18. januara 2019. godine u 13.00 h u prostorijama Zavoda u Novom Sadu.
Izašao je broj 11 - 12/2018 Mesečnika za književnost i kulturu "Novi život".