Prvé výročie práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

30. januar 2010
V sobotu 30. januára 2010 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konal príležitostný program k prvému výročiu tejto ustanovizne kultúry.

Od chvíle keď herecké Štúdio predviedlo performance zrodu nového začiatku a početní významní hostia, za zvukovej clony sláčikového kvarteta, vyslovili mnohé ďalekosiahle priania novej kultúrnej ustanovizni tunajších Slovákov ubehol rok a práve to bol dôvod, aby sa na tom istom mieste zoskupili početné osobnosti slovenského verejného života a zhodnotili tak počínanie Ústavu ako aj aktuálny stav celkovej slovenskej vojvodinskej kultúry.

Kontext v ktorom si Ústav hľadá svoje miesto a buduje imidž stabilnej ustanovizne založenej na princípoch profesionality, účelovosti a rovnakých šancí, neraz je poznačený turbulenciami rôzneho druhu a práve táto skutočnosť bola podnetom na to, prvý ročník práce zaznamenať nevšedným programom. Totiž, na oslavu boli zavolané osobnosti tunajšej slovenskej komunity, ktoré verejne tlmočili, hodnotili a zvažovali o niekdajších, terajších ale i budúcich kontextoch. Koncepciou programu Ústav chcel vyzdvyhnúť potrebu dialógu a potom spolupráce všetkých subjektov, ktoré pracujú v prospech slovenskej vojvodinskej kultúry. Zároveň, bola to definitívna skúška toho, či práca Ústavu už v prvom ročníku bola dostatočne transparentná a či sa dostala do povedomia tých, ktorí majú svojrázny nadhľad nad celým kultúrnym systémom.

Milina Sklabinská a Miroslav Fábry
Foto: ÚKVS

Bilingválnosť prítomných hostí umožnila autorom programu nevšedne využiť moment prekladania zo slovenského do srbského jazyka a tlmočiť tak podstatu problémov humorne ironizujúcim spôsobom, o ktorý sa postaral profesionálny herec Srbského národného divadla Miroslav Fábry alias Miroslav J. Fábry, prekladteľ z taliančiny, španielčiny, anglíčtiny, čínštiny a japončiny, s čiastočným ovládaním srbského jazyka.

Miroslav J. Fábry však nebol jediným kto stvárnil alter ego protagonistov programu. Istým spôsobom to urobila aj televízna redaktorka Annamária Boldocká-Grbićová, ktorá si požičala od Pedra Almódovara scénu z filmu Hable con ella, aby jasne dala na vedomie, že havný protagonista (ne) plače nad stavom kultúry vojvodinských Slovákov v recesii. Vyzdvyhla aj to, že Ústav prišiel vo veľkom štýle, behom prvého roka ukázal že má na to a že vezmúc do ohľadu portál, jeden z projektov, ktorý Ústav prevádzkuje sa zdá, že virtuálne je naša kultúra na tom v tejto chvíli omnoho lepšie.

You need Flash player to see this content.

Prvá dvojica, ktorá prišla do imrovizovaného štúdia tzv. Štúdia slovenskej tvorby bola Anna Tomanová Makanová, podpredsedníčka Vlády AP Vojvodiny a Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku. Na aktuálnu otázku zápisu do Osobitných voličských zoznamov A.Tomanová – Makanová odpovedala, že malé prostredia sú lepšie organizované a pohotovo reagujú než väčšie. Napríklad prostredia ako sú Hajdušica, Jánošík, Erdevík, Ľuba, Binguľa ale aj Selenča a Pivnica patria k tým prostrediam, ktoré si dobre zorganizovali zápis a z druhej strany prostredie ako je Stará Pazova má zatiaľ najmenej zapísaných. Na účet doterajšieho pôsobenia ÚKVS predsedníčka povedala: „môžem povedať, že som spokojná, nemôžem povedať, že to bolo neúrekom akcií, ale proste každá akcia bola premyslená, účelová a mala cieľ, znamená zmobilizovala možno aj mladých ľudí, dala novú formu vytvárania nových umeleckých hodnôt, teda nie len to zaoberať sa zachovaním dedičstva ale zaoberať sa aj súčasným umením a sústavne sa zaoberať zdokonaľovaním v oblastiach s ktorými sa Ústav zaoberá“. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová vyzdvyhla, že Matica založenie ÚKVS kvytovala ako pozitívne, preto, že to kultúrne pole je také nedozerné, že každá ruka, ktorá sa chce priložiť dielu je vítaná. „Myslím si, že ste urobili dobrý kus práce, najvzácnejší mi je okrem iného portál čo ste urobili, lebo treba zaznamenať niečo čo už o pár rokov nebude. Veľa vecí by sme mohli robiť spoločne, napríklad pri vydávaní náročných publikácií a keď budeme robiť spoločne iste aj tie výsledky budú lepšie než sú dnes“ - zdôraznila predsedníčka Matice.

Anna Tomanová Makanová a Katarína Melegová Melichová s riaditeľkou Sklabinskou
Foto: ÚKVS

Z príležitosti zaznamenávania prvého výročia práce ÚKVS bola v týchto priestoroch nainštalovaná aj výstava odmenených ilustrácií na Bienále ilustrácií, ktoré prebieha v Bratislave. Bola to príležitosť v improvizovanom štúdiu pohovoriť si s predsedom Správnej rady a zároveň výtvarným kritikom Vladimírom Valentíkom o vystavených ilustráciách a zároveň aj s predstaviteľom galérie Bibiana Mariánom Potrokom o výtvarnej tvorbe tunajších Slovákov. V.Valentík ako povedal je pravidelným návštevníkom Bratislavského bienála ilustrácií, ktoré má vysoké renomé v medzinárodných rámcoch a vyjadril potešenie z toho, že sa Ústavu podarilo dostať túto výstavu k jeho prvým narodeninám. Vyjadril potešenie, že najväčší počet prác je od Albína Brunovského, medzinárodne uznávaného ilustrátora, tiež Dušana Kállaya, Ondreja Zimku, Miroslava Cipára, Róberta Bruna a iných. Vcelku vyjadril spokojnosť, že mohol relatívne z blízka sledovať prácu Ústavu, byť pri schvaľovaní a realizácii mnohých projektov a ako povedal, najviac sa mu páči „jemnocitná dievčenská duša Ústavu, lebo aká by inak duša Ústavu bola keď v ňom pracujú tri grácie“. Marián Potrok súhlasil s hodnotením ilustrácií, ktoré podal V.Valentík a podotkol, že do Vojvodiny prišiel po 19 rokoch a že sa svojho času keď chodieval na Veľtrh kníh zoznámil s mnohými tunajšími Slovákmi, najmä Kovačičanmi, s ktorými odvtedy komunikuje a plánuje početné nové akcie. Jednou z nich do budúcna určite bude aj spolupráca s ÚKVS a niektorou zo šiestych oblastí, ktoré Bibiana realizuje.

Vladimír Valentík a Martin Potrok s riaditeľkou Sklabinskou
Foto: Ján Špringeľ

Skvelým prínosom k oslave bol aj odkaz Miry Brtkovej, umelkyne zo St. Pazovy, ktorá okrem iného povedala: „na tom kultúrnom pláne si myslím, že sa môže veľa urobiť, a uvažujem o tom, ako by sa mohli nejaké dobré projekty urobiť, aby neboli provinciálne, lebo keď je menšina, málo ľudí, to je taká provincia a to ťažko vychádza na povrch. A toto čo robia teraz v Ústave, myslím si, že majú veľké možnosti...A netreba ísť veľmi na rozlišnosť, ale treba to iné čo nosíme v sebe ukázať v jednej dobrej kvalitnej forme, a to sa potom samé postaví tam kam má patriť“. K výročiu M.Brtková popriala Ústavu veľa koncentrácie na dobré veci ale aj osobne hľadať nové veci, neočakávať, že niekto z vrchu dá návrh ako treba a čo robiť.“My môžeme aj spievať, mať rôzne zlaté brány, ale musíme urobiť aj krok ďalej, dajme niečo čo rieši problematiku dneška, nie len zachovávať niečo ako múzeum...Veď aj múzeá musia žiť, nie len konzervovať...Treba mať odvahy, aj keď sa niečo nevydarí úplne, ale tá odvaha určite urobí krok dopredu, nepochopia to na začiatku ale neskôr povedia vidíte to bolo to“ - odkaz je Miry Brtkovej.

Mira Brtková na video projekcii
Foto: ÚKVS

Na otázku, ako by komentoval odkaz, ktorý nám posiela Mira Brtková, výtvarník Pavel Čáni odpovedal nasledovne: „Súhlasím, potrebné je otvárať sa všeobecne v rámci kultúry, lebo tých vyše 250 rokov vojvodinských Slovákov a ich dejín sú viazané predovšetkým za kultúru. Potrebné je využiť moment, aby sa širšie vo svete vďaka rôznym grantom ukazovali segmenty, ktoré vychádzajú z dejín jednotlivých kultúr a ktoré sa podajú na taký atraktívnejší a zrozumiteľnejší spôsob. Definitívne si myslím, že od štartu tohto nového Ústavu sa ide dobre, lebo je dobre postavená infraštruktúra, tá vizuálna zložka je mimoriadne dobre udržaná a prezentovaná cez všetky segmenty, aj keď ide o Ústav, aj keď ide o tento program, osobitne kvitujem bienále ilustrácií, ktoré tuná dnes máme.Mali by sme mať viac ľudí, ktorí majú tú odvahu a smelosť, aby sme mohli všetko realizovať v súlade s potrebami ale aj s dobou, ktorá si to vyžaduje“.

Osobitným zadosťučinením na tomto programe bola aj účasť spisovateľky Viery Benkovej a básnika a prozaika Víťazoslava Hronca. Vyjadrujúc pekné prianie k narodeninám V. Benková pri tejto príležitosti povedala aj nasledovné: ja vidím Ústav trošku aj panónsky, lebo aj keď hovoríme o Vojvodine my máme charakter panónsky, o čom Paľo Bohuš mimoriadne krásne písal...A my Slováci, ktorí tieto gény nosíme, ak to budeme vedieť zúžitkovať, myslím si, že veľa urobíme“. Vyjadrila potešenie nad projektom portálu, lebo v budúcnosti sa to bude čoraz viac rozvíjať a upozornila, že netreba zabudnúť na architektúru, lebo je to ako by ste zaznamenali hru na organe... V.Hronec sa zmienil o tom, ako treba zveľaďovať kultúru vojvodinských Slovákov na tejto pôde, presnejšie vyzdvyhol, že: „bol som prítomný keď boli tieto všetky ústavy predstavované a všimol som si, že každý z nich je odlišný a že robia presne to, čo im logika vlastného vývinu nakladá. Myslím si, že tento jeden rok bol vynikajúci, že sa tu skutočne robili veci, ktoré prospejú tejto kultúre a myslím si, že by koniec koncov bolo treba, aby tento Ústav robil také kapitálne veci ako sú napríklad dejiny Slovákov vo Vojvodine, dejiny jednotlivých osád, dejiny našich jednotlivých inštitúcií a že by sme po takých desiatich rokoch založili encyklopédiu vojvodinských Slovákov. Predpoklad na výrobu takýchto kapitálnych diel je robiť bibliografie, lebo bibliografia je základ absolútne všetkého. Musí byť rovnováha medzi zveľaďovaním súčasnej kultúry a medzi tými spomienkami na to, aká tá kultúra bola v 19. a 20. storočí“ - uzavrel svoj príhovor V.Hronec.

 

Víťazoslav Hronec a Viera Benková s riaditeľkou Sklabinskou
Foto: ÚKVS

Svoje priania a dojmy tlmočil tiež aj Ján Makan, divadelný režisér, ktorý poprial, aby sme o deväť rokov, keď sa tu všetci stretneme osláviť desiate výročie ÚKVS "slečna Sklabinská bola o päť rokov mladšia než je teraz a aby ostatní tuná prítomní boli prinajmenej o desať rokov mladší, a aj keď to nie je možné biologicky, tak aby sme boli mladší duchom." Ústavu zaželal predovšetkým prácu, lebo tí, ktorí si ťažkajú a sťažujú sa na prácu vlastne hovoria, že nie sú pripravení pracovať, a tí, ktorí chcú pracovať tak zatnú zuby a pracujú. Poprial Ústavu, aby sme boli podnikavejší a mali radosť z toho čím sa zaoberáme.Osobitne pochválil tlmočníka Miroslava J. Fábryho, ktorého tlmočenie na neho nechalo najväčší dojem.

Ján Makan, Milina Sklabinská a Miroslav Fábry
Foto: ÚKVS

Program značne obohatil aj Janko Brtka, akordeonista zo Starej Pazovy, ktorý sa zdokonaľuje na VŠMU v Bratislave. V programe predniesol skladbu Isaca Albeniza Asturiaz a skladbu Campanella N.Paganiniho. Publikum oduševnene sledovalo výkony mladého akordeonistu a odmenilo ho veľkým potleskom.

Janko Brtka a Miroslav Fábry
Foto: Ján Špringeľ

Úprimné blahoželania Ústavu ešte tlmočili aj Barbora Hrušovská, konzulka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, Ján Sabo, štátny tajomník Ministerstva pre ľudské a menšinové práva Srbska. Nasledovala neoficiálna časť, ktorej sa zúčastnil Martin Tesák z Podhradskej Polhory zo Slovenskej republiky, všestranný hudobník, ktorý so svojimi synmi zahral slovenské piesne na fujare, gajdách a husliach.

Ústavu sa tak dostali najkrajšie darčeky aké k prvým narodeninám mohol dostať, lebo odkazy, hudba, vyzuálna zložka a dokonca aj herecké výkony, ktoré na večierku odzneli budú ešte určite dlho doznievaťa rezonovať v budúcej činnosti tejto našej ustanovizne kultúry.

Foto: ÚKVS
Milina Sklabinská

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ставља се ван снаге Одлука о расписивању јавног конкурса за именовање директора Завода за културу војвођанских Словака.
Izašao deseti godišnjak ZKVS "Majak", koji pruža pregled svih aktivnosti Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u 2018. godini.
V sobotu 23. novembra sa v ÚKVS uskutočnil 15. ročník muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine.
Jubilejný 20. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem priniesol 24. novembra radosť obecenstvu a účastníkom.
U subotu 23. novembra 2019. god. održaće se 15. muzikološka konferencija Slovačka muzika u Vojvodini na temu Istraživanje, dokumentacija i prezentacija muzike vojvođanskih Slovaka.
U Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka je u utorak 19. novembra 2019. godine održana prezentacija najnovijih knjiga profesora Mihala Harpanja.
Prvé združenie Slovákov v Dobanovciach, z ktorého po piatich rokoch vznikli Slovenský dom, SKOS Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien.
U utorak 5. novembra je u ZKVS prezentovana knjiga Miline Sklabinski Estetičko-muzički radovi Martina Kmeća.
V Selenči sa 27. októbra 2019 uskutočnil 39. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý v priamom prenose prostredníctvom RTV mohli sledovať aj diváci pri televíznych obrazovkách.