Veľkonočná nedeľa

4. april 2010
Počas veľkonočnej nedele si kresťania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí deň vstal z mrtvych a premohol smrť.

Ježiš neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil k novému životu. Jeho vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí, nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom kresťanskej cirkvi.
Odvtedy kresťania svätia nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spočiatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Ked vzrástol počet kresťanov z pohanstva, nedeľa nahradila sobotný deň. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, ked cisár Konštantín Velký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.

U katolíkov najväčší sviatok cirkevného roka.

Z hľadiska charakteru obyčajov sa na Veľkonočnú nedeľu viažu najmä ochranné a prosperitné obyčaje. Je dňom svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradového konzumovania. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá (šunka, klobása, huspenina, maslo, syr, soľ), z ktorých najvýznamnejšie boli vajíčka a biely koláč - paska (pascha, mrvaň, calta, baba, osuch). V posledných desaťročiach je to jemne pečivo a torty vo forme barančeka. Odmeňou kňaza boli va­jíčka alebo peniaze. Mimoriadny význam sa pripisoval návratu z veľkonočnej omše. Kto vraj prvý dobehol domov, tomu prvému dozrela úroda na poli a prvý bol ho­tový s poľnými prácami. Po príchode domov sa začala sláv­nostná konzumácia jedál. Prestretý stôl pripomínal štedrovečerný stôl. Pes­trosť a hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli, aby sa zabezpečila ich sudržnosť. Odrobinky, zvyšky jedál (kosti, škrupiny) sa odklada­li na rôzne magicko-ochranné úkony (dávali ich do osiva, odkladali na liečenie). Mas­ťou zo šunky natierali dobytku pysk, aby ho neuhryzol had. Kosť zo šunky, kúsok pásky alebo vajíčka dávali aj do prvej bráz­dy a do prvej jamy pri sadení zemiakov.

Anna Séčová Pintírová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
MOMS Petrovac i Zavod za kulturu vojvođanskih Slovakaorganizovao je veče u čast 80. rođendanu istaknute spisateljice Vjere Benkove.
Pokrajinska smotra recitatora “Pesniče naroda mog” održana od 12. do 14. aprila u Sečnju je bile obeležena obeležavanjem pedesetogodišnjeg jubileja.
Od 12. do 14. aprila je u Staojj Pazovi održana međunarodna konferencija “Uskršnje tradicije staropazovačkih Slovaka – Panjičke”.
Seminar za podršku pozorišne umetnosti u okviru Programa stručnog usavršavanja i obrazovanja u oblasti kulture i umetnosti održan je 13. aprila 2019. godine u klubu Pozorišta “VHV”.
Festival pozorišnh inscenaija autora sa “Donje zemlje” “ĐIDA”, koji je održan od 29. marta do 7. aprila u Pivnicama, dostojanstveno je proslavio svoju dvadesetpetogodišnju egzistenciju.
Slovački izdavački centar i časopis Novi život pozivaju zainteresovane da pošalju referate na 63. Književno savetovanje, koje će biti održano 04. maja 2019. u Bačkom Petrovcu.
Iz štampe je izašao prvi dvobroj 71. godišta našeg časopisa za književnost i kulturu NOVI ŽIVOT.
U petak 29. marta je u Pivnicama počeo 25. festival pozorišnih inscenacija autora sa “Donje zemlje”, koji se već odavno upisao u istoriju kulture vojvođanskih Slovaka.
U galeriji “Zuzka Medveđova” u Bačkom Petrovcu će biti od 30. marta do 12. maja otvorena samostalna izložba akademskog slikara Pavela Popa.
Kisačko amatersko pozorište KC “Kisač” je u subotu 30. marta izvelo premijeru pozorišne predstave “U džavnom interesu”.