Godišnjice i jubileji
Veľkonočná nedeľa
Ježiš neostal v hrobe, pretože
Ho Boh vzkriesil k novému životu. Jeho vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na
večný život každému, kto v Neho uverí, nádej na život, proti ktorému je smrť už
navždy bezmocná. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom kresťanskej
cirkvi.
Odvtedy kresťania svätia nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista.
Spočiatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Ked vzrástol počet kresťanov z
pohanstva, nedeľa nahradila sobotný deň. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v
roku 321, ked cisár Konštantín Velký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.
U katolíkov najväčší sviatok cirkevného roka.
Z hľadiska charakteru obyčajov sa na Veľkonočnú nedeľu viažu najmä ochranné a prosperitné obyčaje. Je dňom svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradového konzumovania. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá (šunka, klobása, huspenina, maslo, syr, soľ), z ktorých najvýznamnejšie boli vajíčka a biely koláč - paska (pascha, mrvaň, calta, baba, osuch). V posledných desaťročiach je to jemne pečivo a torty vo forme barančeka. Odmeňou kňaza boli vajíčka alebo peniaze. Mimoriadny význam sa pripisoval návratu z veľkonočnej omše. Kto vraj prvý dobehol domov, tomu prvému dozrela úroda na poli a prvý bol hotový s poľnými prácami. Po príchode domov sa začala slávnostná konzumácia jedál. Prestretý stôl pripomínal štedrovečerný stôl. Pestrosť a hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli, aby sa zabezpečila ich sudržnosť. Odrobinky, zvyšky jedál (kosti, škrupiny) sa odkladali na rôzne magicko-ochranné úkony (dávali ich do osiva, odkladali na liečenie). Masťou zo šunky natierali dobytku pysk, aby ho neuhryzol had. Kosť zo šunky, kúsok pásky alebo vajíčka dávali aj do prvej brázdy a do prvej jamy pri sadení zemiakov.
Nov sadržaj
Trenutno online
Komentari
Post new comment