Veľkonočná nedeľa

4. april 2010
Počas veľkonočnej nedele si kresťania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí deň vstal z mrtvych a premohol smrť.

Ježiš neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil k novému životu. Jeho vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí, nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom kresťanskej cirkvi.
Odvtedy kresťania svätia nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spočiatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Ked vzrástol počet kresťanov z pohanstva, nedeľa nahradila sobotný deň. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, ked cisár Konštantín Velký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.

U katolíkov najväčší sviatok cirkevného roka.

Z hľadiska charakteru obyčajov sa na Veľkonočnú nedeľu viažu najmä ochranné a prosperitné obyčaje. Je dňom svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradového konzumovania. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá (šunka, klobása, huspenina, maslo, syr, soľ), z ktorých najvýznamnejšie boli vajíčka a biely koláč - paska (pascha, mrvaň, calta, baba, osuch). V posledných desaťročiach je to jemne pečivo a torty vo forme barančeka. Odmeňou kňaza boli va­jíčka alebo peniaze. Mimoriadny význam sa pripisoval návratu z veľkonočnej omše. Kto vraj prvý dobehol domov, tomu prvému dozrela úroda na poli a prvý bol ho­tový s poľnými prácami. Po príchode domov sa začala sláv­nostná konzumácia jedál. Prestretý stôl pripomínal štedrovečerný stôl. Pes­trosť a hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli, aby sa zabezpečila ich sudržnosť. Odrobinky, zvyšky jedál (kosti, škrupiny) sa odklada­li na rôzne magicko-ochranné úkony (dávali ich do osiva, odkladali na liečenie). Mas­ťou zo šunky natierali dobytku pysk, aby ho neuhryzol had. Kosť zo šunky, kúsok pásky alebo vajíčka dávali aj do prvej bráz­dy a do prvej jamy pri sadení zemiakov.

Anna Séčová Pintírová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovka je organizovao izložbu slika “Prostor” Jozefa Klaćika povodom sedamdesetog rođendana umetnika. Izložba će biti otvorena do 21. marta 2019.
U četvrtak 21. februara 2019. u 18h u ZKVS će biti svečano otvorena izložba umetničkih radova Prostor akademskog slikara Jozefa Klaćika, koju zavod organizuje povodom autorovog 70. rođendana.
Najbolji pojedinci i amaterska društva, koji su na osnovu odluke Saveza amatera opštine prošle godine postigli zapažene rezultate na republičkim takmičenjima, nagrađeni su Plaketom “Svetlost”.
Nakon kratke i teške bolesti preminula je Vesna Hrćan, slikarka naive iz Kovačice. Sahrana preminule će biti u četvrtak 14. februara 2019. godine na groblju u Kovačici.
U subotu 9. februara 2019. god. u Pivnicama je održan seminar horskog pevanja "Nova pesma", u okviru kojeg je bila i promocija publikacije Juraja Suđija u izdanju ZKVS.
Predstavom “Đavo u bračnom raju” je Slovačko pozorište VHV u Staroj Pazovi obeležilo 116. godišnjicu pozorišnog života u ovoj sredini.
Prípravy na 25. ročník festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov sú plnom prúde. Jubilejná DIDA bude prebiehať v ustálenom marcovo-aprílovom termíne, tentoraz od 29. marca do 7. apríla.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka je u petak 18. januara 2019. godine svečanim programom obeležio desetu godišnjicu rada.
Predsednik Kancelarije za Slovake u dijaspori Jan Varšo je u petak 18. januara posetio našeg istaknutog likovnog umetnika u njegovom ateljeu i tom prilikom mu predao Spomen medalju KSD.
U petak, 18. januara, otpočela je tradicionalna zimska književna manifestacija Zima sa knjigom u Selenči.