54. Literarno savetovanje

18. jun 2010
U petak 18. juna 2010. godine u Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka održano je 54. Literarno savetovanje.

Savetovanje koje su organizovali Slovački izdavački centar i  redakcija časopisa za književnost i kulturu Novi život u saradnji sa Zavodom za kulturu vojvođanskih Slovaka  i Odborom za kulturu NSSNM, počelo je dodelom Nagrade časopisa Novi život za 2009. godinu.  Nagrada je ove godine pripala našem eminentnom piscu, kritičaru, bibliografu i uredniku književnih izdanja Vićazoslavu Hroncu za esej Kič. Ovo je njegova čak šesta nagrada, a kao sam govori, prva u istoriji dodele Nagrada časopisa Novi život koja je dodeljena za "kič".

Udelenie Ceny Nového života Víťazoslavovi Hroncovi, 2010

Foto: ÚKVS

Ovako izgleda esej kada stvaralac nakon dugog niza godina  analiziranja svakojakih tekstova demistificira naš književni i kulturološki kontekst. To je detaljno argumentovan i intelektualizovan esej koji od čitaoca traži reakciju i izaziva polemiku, istakla je članica komisije Anamarija Boldocki Grbić. Ostali članovi komisije su bili Juraj Bartoš i Ana Jaškova. Nagradu je dodelio urednik časopisa Novi život Adam Svetlik.

Drugi deo savetovanja je bio u znaku antologija, hrestomatija i izabranih dela u književnosti vojvođanskih Slovaka o kojima su govorili naši i inostrani književni kritičari i teoretičari. Svoj rad je najpre pročitao ovogodišnji laureat Vićazoslav Hronec koji je između ostalog govorio o imenima koja u oblasti slovačke kulture u Vojvodini  svoju pažnju posvećuju navedenoj tematici. 

Momentka z 54. Literárneho snemovania

Foto: ÚKVS

Tako je po njegovom mišljenju Mihal Harpanj definisao osnove naše književne tradicije, Vladimir Valenćik se svakodnevno trudi da u obliku izložbi, kataloga i monografija sistematizuje i prezentuje naše slikarstvo, Samuel Čelovski analizira i detaljno izučava naše korene, Miroslav Benka se na osnovu sopstvenog talenta trudi  da prikaže ono najbolje u oblasti pozorišne umetnosti, a svima je zajednička jedna činjenica: svi oni zajedno pokušavaju da svetu prezentuju kvalitet koji su pripadnici ove nacionalne zajednice stvorili, ono, što može da obstoji i u poređenju sa modernom svetskom umetnošću, ali i naukom, o čemu najbolje govori nedavno objavljen Leksikon univerzitetskih profesora i naučnika autora Jana Marka. Slično kao i u nagrađenom eseju tako i ovde je V. Hronec polemisao i svojim idejama potkrepljivao prisutne na razmišljanje. U skladu sa tim je predložio izdavanje hrestomatije slovačke poezije u periodu između dva rata, antologiju poezije X, žanrovske antologije, antologiju publicistike, takođe putopisa, reportaža, slikarstva, muzičkih pesama i sl.

Miroslav Zelinský z Českej republiky na tohtoročnom snemovaní

Foto: ÚKVS

Tohtoročného snemovania sa zúčastnil i hosť z Českej republiky, Miroslav Zelinský, ktorý premýšľal o tom, aká je rola antológií v českom a slovenskom kontexte. Podľa neho, antológie treba hodnotiť podľa toho, kto je ich zostavovateľom a do akej miery reflektuje celý dobový kontext. V súlade s jeho názorom, že autor-zostavovateľ má možnosť predstaviť to najlepšie podľa vlastného vedomia a svedomia, svedčí aj prejav Samuela Boldockého, ktorý hovoril o budúcej antológii, do ktorej sám plánuje zaradiť tie básne, ktoré sa obyčajne do antológií nezaraďujú. Prítomným preto prečítal úvod k tomuto vydaniu a pomenoval ho Antológia "neantologických" básní, alebo Podnety a úskalia poetiky rurálneho lokálneho koloritu.

Samuel Boldocký

Foto: ÚKVS

O našej najnovšej knihe tohto druhu a to o Antológii slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy autora Adama Svetlíka príspevok napísala Marína Šimáková Speváková, a Zuzana Čížiková, ktorá zároveň aj moderovala snemovanie, hovorila o publikácii Medzi dvoma domovmi I., teda o antológii slovenskej poézie v zahraničí. Je to kniha pozoruhodnej úrovne, spoľahlivým sprievodcom kvalitnými básnickými textami najmä v časti Dolnozemská básnická vetva, ktorá svädčí o životaschopnosti a kvalite básnických textov, ktoré vznikajú aj mimo územia Slovenska.

Jubilanti Samuel Čelovský a Martin Prebudila

Foto: Andrej Meleg

V tretej časti snemovania odzneli príspevky venované životným jubileám Samuela Čemana (80), Samuela Čelovského (60) a Martina Prebudilu (50). Svoje texty o jubilantoch a ich rolach pôsobenia prečítali Viera Benková, Samuel Boldocký, Ján Marko, Anna Makišová, Vladimír Valentík, Adam Svetlík a Vladimíra Dorčová. Prítomní si mali možnosť vypočúť aj príspevok Michala Babiaka venovaný šesťdesiatke Samuela Čelovského.

Vidi još: 

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Objavljen je novi naslov u ediciji „Bibliografije“ Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka.
Dňa 15. júla 2020 sa v Jánošíku, na detskom ihrisku kostolnej záhrady, uskutočnil 3. detský letný tábor.
V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 10. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov.
Iz štampe je izašao prvi dvobroj u 2020. sa dosta interesantnih tekstova od autora koji do sada nisu objavljivani u našem časopisu i sa kojima se naša čitalačka javnost prvi put susreće.
Dňa 31. marca 2020 vo veku nedožitých 59. rokov zomrela Anna Bagľašová, naša kultúrna dejateľka z Aradáča.
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel náš popredný rozhlasový a televízny hlásateľ a novinár Ján Struhár (10. januára 1934 – 27. marec2020).
V Novom Sade sa od 3. do 9. marca 2020 uskutočnil tradičný Medzinárodný knižný veľtrh.
V galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove sa 2. februára uskutočnila vernisáž samostatnej výstavy Aleny Klátikovej.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka će i ove godine predstaviti svoja najnovija knjižna izdanja na Međunarodnom sajmu knjiga u Novom Sadu.