Ogledalo kulture Slovaka u Mađarskoj

1. jul 2010
Prelistavamo stranice godišnjaka "Etnologija Slovaka u Mađarskoj" 2009 pod rednim brojem 22, čiji su urednici Anna Divičanova i Juraj Ando.

Tematická škála príspevkov je rozsiahla a rôznorodá. V kapitolách o duchovnej a hmotnej kultúre nás O. Krupa uvádza do sveta mýtických bytostí dolnozemských Slovákov a interpretuje významy pojmov striga a bosorka, kým J. Ando venuje pozornosť výskumu staviteľstva v rumunsko-maďarskom prostredí.

Analýzu priezvisk v Malom Kereši a Čemeri podáva A. Divičanová, pričom v prípade Čemeru autorka prvýkrát rozoberá príčiny odlišnosti priezvisk u katolíckych a evanjelických rodín. Predmetom štúdie V. Sedlákovej sú slovenské texty na náhrobníkoch v Kestúci. V kapitole pod titulom Jazyk a spoločnosť zaujme stať o používaní slovenského jazyka v Maďarsku, v ktorej A. Uhrinová o. i. konštatuje, že pre situáciu tuzemskej slovenčiny je príznačný protikladný, resp. dvojsmerný pohyb: súčasný vývin a ústup. O zvláštnostiach lexiky nárečia v Mlynkoch píše J. Marloková-Szabóová. Miroslav Kmeť sa v rozsiahlej súvahe zaoberá regionálnym, národným a vlasteneckým rozmerom prác slovenských dolnozemských autorov, napospol v súvislosti s pôsobením M. Žilinského, Ľ. Haana, J. P. Bellu, M. Cinkotského, P. Gajdáča, K. Jesenského, J. Kutlíka a ďalších osobností, pričom určuje aj ich príslušnosť z hľadiska národnej orientácie.

Tytulná strana Národopisu Slovákov v Maďarsku 2009

Na etnickú diferencovanosť maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku poukazuje M. Homišinová. Táto situácia sa podľa autorky odráža nielen v odlišnom stupni vitality, ale aj v identifikácii, t. j. sebaurčení minority vo vzťahu k rôznym spoločenstvám.

Články v kapitole Jubileá sa vzťahujú na J. Dolnozemského, E. Eperjessyho (redaktora edície ročenky), J. Botíka, E. Krečkovičovej, M. Žilákovej), kým nekrológy sa viažu k pamiatke Š. Lamiho a O. Lopušného. V prvom nekrológu malo byť správne uvedené meno pisateľa týchto riadkov ako redaktora slovenskej verzie Lamiho spomienok Čítanie pri mesiaci (správne: mesiačiku).

Napokon pripomienka k uplatňovaniu spisovnej jazykovej normy. V niektorých textoch preložených z maďarčiny si treba povšimnúť, že prekladatelia, resp. jazyková redaktorka zrejme nepostupovali kompetentne. V záverečnom článku M. Rakásza Detaily o histórii Slovákov v Bánhide sú totiž nápadné nedostatky hlavne v lexike a štýle, v menšej miere v už spomenutej štúdii Mora a bosorka. V budúcnosti by sa s podobným rizikom malo počítať.

O. Kníchal

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
U Staroj Pazovi su se od 7. do 9. juna sreli mali veliki glumci na 26. Smotri slovačkog dečijeg pozorišnog stvaralaštva „3 x Ď”
Vo štvrtok 23. mája v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Vladimíra Moresa WC story v réžii Rastislava Zorňana.
U petak 31. maja u okviru 64. festivala Sterijino pozorje promovisana je prva antologija slovačke drame na srpskom jeziku Nova slovačka drama, koju je objavilo Sterijino pozorje krajem prošle godine.
Izašao novi dvobroj časopisa za literaturu i kulturu "Novi život".
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
V rámci podujatia Dni slovenskej kultúry sa 23. mája uskutočnila vernisáž grafík a obrazov Autobiografike / Autobiografiky akademického maliara a grafika Pavla Čániho v belehradskej Galérii 73.
Udelením cien a vyhlásením troch najlepších predstavení, ktoré sa zúčastnia republikovej prehliadky v Kule, 25. mája sa v Starej Pazove skončil 56. Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny.
Gostovanje pesnika i akademika Matije Bećkovića u Biblioteci "Dositej Obradović" u Staroj Pazovi 21. maja izazvalo veliko interesovanje za njegovo stvaralaštvo.
Jana Ruman iz Stare Pazove osvojila je četvrto mesto na republičkoj smotri recitatora.