Umetnička kolonija na Đetvi proslavlja jubilej

9. novembar 2010
Prošlo je deset godina od osnivanja Umetničke kolonije na Đetvi (Slovačka) čiji su članovi kako amateri tako i profesionalni slikari iz Slovačke, Mađarske, Srbije, Rusije, Ukrajine i Nemačke.

DUK nadviazala na tradíciu Detvianskej maliarskej kolónie, ktorú založili pred sto rokmi E Pacovský a J. Augusta. Maľovali prírodu i ľudovú kultúru Podpoľania a ich práca, zážitky a úvahy sem prilákali i ďalších známych maliarov. Zachovali sa po nich nielen ich obrazy v rôznych galériách a súkromných zbierkach, ale aj písomné spomienky, napríklad ako cestoval študent Augusta z Mníchovskej akadémie za námetmi pre svoje obrazy až na Detvu. Na začiatku minulého storočia sa zakladali maliarske kolónie po celom svete. Zaujímavé bolo, že na Slovensku to bolo práve v Sládkovičom ospievanom stredoslovenskom kraji pod Poľanou. Tu bolo možné zvečniť „pretrvávajúci národný i ľudový svojráz“.

Za desať rokov Duo usporiadala autorské aj spoločné výstavy a sympóziá doma i v zahraničí. Má 89 členov - zo Slovenska, ale aj umelcov z Maďarska, Srbska, Ruska, Ukrajiny, Nemecka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zakladateľ DUK, organizátor a dlhoročný pracovník kultúry na Detve Milan Malček spomína, že k duchovným otcom DUK-u patria Alexander Bohó, Janko Smutný a Marián Vida. Pri zrode boli aj Marian Drugda, Anna Porubovičová, Pavol Petráš ml., Jaroslav Uhel a ekonóm a podnikateľ Jaroslav Macek. Starosta DUK Jaroslav Uhel spomína na Biele vody nad Detvou na prelome storočí pred desiatimi rokmi takto: „Čarovné. Všetko bolo prirodzené a spontánne. Farba, drevo, rozhovory do hlbokej noci. Rodili sa myšlienky, vznikali nápady... myšlienka založiť na Detve maliarsku kolóniu...“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Biele vody po desiatich rokoch opäť žili umením. Týždňové sympózium, deväťdesiat umelcov, ktorých ani nepriazeň počasia nezastavila a ktorí vytvárali farebné kompozície či drevorezby. Týždňovú tvorivú prácu zavŕšili slávnostným programom v Kultúrnom dome na Detve, ktorého javisko zdobili nadrozmerné obrazy Alexandra Bohó. Pomedzi tieto kulisy sa niesli tóny evergrínov, muzikálových melódií i klavírne improvizácie všestranne nadaného džezmena a saxofonistu z Maďarska Ivana Tiborcza. Domáci fujaristi hrali na nástroji, ktorý neodmysliteľne patrí k tomuto kraju. Typický širák, košeľa ponad pupok, kabanica a krpce pripomínali, že je to kraj Detvana. Z minulosti do súčasnosti sa všetci preniesli vďaka malým kúzelníkom na javisku, ktorí s úsmevom profesionálov vyčarovali nielen kvetiny a hračky, ale aj úsmev na tvárach divákov. Nechýbal spev domácich folkloristiek, oblečených v tradičnom detvianskom kroji - už len zobrať štetec a namaľovať ich... A záver patril opäť mladým, ktorí za doprovodu ľudovej muziky tancovali a spievali detvianske ľudové... Ich šikovnosť a hravosť pripomínala, že umenie akéhokoľvek druhu je zdrojom radosti.

Posledný deň jubilejného sympózia pokračoval farebne. Umelci dokončujúci svoje diela sa ponorili do farieb a prípravy vernisáže. So štetcom v ruke ešte domaľovávali detaily, z palety a zvyškov farieb vyčarovali jeseň a brezy na tichých kopcoch. Biele vody voňali olejovými farbami a čerstvo vyrezaným drevom. Viac ako dvesto obrazov sa postupne menilo s postupujúcim svetlom. Popoludní, keď spoločenskú miestnosť zalialo októbrové slnko, zaskveli sa maľby, čipky, drevorezby, pastely, oleje i akvarely v plnej kráse. Každý zúčastnený vypovedal bez jediného slova o sebe i o svete, ktorý vníma. Originálne, svojsky a osobito.

Erika Fajnorová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ovogodišnja proslava Dana Slovaka u Mađarskoj održala se u Lucini. Ovo malo selo ugostilo je Slovake iz cele Mađarske kao i goste iz inostranstva.
Prva polovina jula je period najvećih festivala u Slovačkoj kao i period kada na ovim festivalima našu državu prezentuju mnogi slovački folklorni ansambli.
Folklorni ansambl Klasy iz Stare Pazove - uspešan učesnik dva međunarodna festivala.
ZKVS doprineo je da se Andrea Beređi iz Erdevika profiliše kao stručnjak u oblasti zaštite i razvoja kulturnog nasleđa na postdiplomskim studijama na Akademiji Istropolitana Nova u Svetom Juru.
U Piešćanima se održao IV. Festival dečijih i omladinskih folklornih ansambala Slovaka u dijaspori pod nazivom Slovaci Slovacima.
U okviru proslave 200-godišnjice sela Janošik Udruženje žena iz ovog mesta 04. jula 2010 organizovalo je manifestaciju pod nazivom Dan višnje.
Prijatno pozorišno veče je nekolicini Slovaka iz Budimpešte i okoline priredilo Slovačko vojvođansko pozorište u ulici Nagymező u Srbskom pozorištu.
Prošlog vikenda obeležen je Dan Selenče, odnosno 252 godina od osnivanja ovog mesta.
Prelistavamo stranice godišnjaka "Etnologija Slovaka u Mađarskoj" 2009 pod rednim brojem 22, čiji su urednici Anna Divičanova i Juraj Ando.
V nedeľu 27. júna 2010. sa v organizácii Kultúrno informačného strediska Kysáč konal 17. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána.