Umetnička kolonija na Đetvi proslavlja jubilej

9. novembar 2010
Prošlo je deset godina od osnivanja Umetničke kolonije na Đetvi (Slovačka) čiji su članovi kako amateri tako i profesionalni slikari iz Slovačke, Mađarske, Srbije, Rusije, Ukrajine i Nemačke.

DUK nadviazala na tradíciu Detvianskej maliarskej kolónie, ktorú založili pred sto rokmi E Pacovský a J. Augusta. Maľovali prírodu i ľudovú kultúru Podpoľania a ich práca, zážitky a úvahy sem prilákali i ďalších známych maliarov. Zachovali sa po nich nielen ich obrazy v rôznych galériách a súkromných zbierkach, ale aj písomné spomienky, napríklad ako cestoval študent Augusta z Mníchovskej akadémie za námetmi pre svoje obrazy až na Detvu. Na začiatku minulého storočia sa zakladali maliarske kolónie po celom svete. Zaujímavé bolo, že na Slovensku to bolo práve v Sládkovičom ospievanom stredoslovenskom kraji pod Poľanou. Tu bolo možné zvečniť „pretrvávajúci národný i ľudový svojráz“.

Za desať rokov Duo usporiadala autorské aj spoločné výstavy a sympóziá doma i v zahraničí. Má 89 členov - zo Slovenska, ale aj umelcov z Maďarska, Srbska, Ruska, Ukrajiny, Nemecka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zakladateľ DUK, organizátor a dlhoročný pracovník kultúry na Detve Milan Malček spomína, že k duchovným otcom DUK-u patria Alexander Bohó, Janko Smutný a Marián Vida. Pri zrode boli aj Marian Drugda, Anna Porubovičová, Pavol Petráš ml., Jaroslav Uhel a ekonóm a podnikateľ Jaroslav Macek. Starosta DUK Jaroslav Uhel spomína na Biele vody nad Detvou na prelome storočí pred desiatimi rokmi takto: „Čarovné. Všetko bolo prirodzené a spontánne. Farba, drevo, rozhovory do hlbokej noci. Rodili sa myšlienky, vznikali nápady... myšlienka založiť na Detve maliarsku kolóniu...“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Biele vody po desiatich rokoch opäť žili umením. Týždňové sympózium, deväťdesiat umelcov, ktorých ani nepriazeň počasia nezastavila a ktorí vytvárali farebné kompozície či drevorezby. Týždňovú tvorivú prácu zavŕšili slávnostným programom v Kultúrnom dome na Detve, ktorého javisko zdobili nadrozmerné obrazy Alexandra Bohó. Pomedzi tieto kulisy sa niesli tóny evergrínov, muzikálových melódií i klavírne improvizácie všestranne nadaného džezmena a saxofonistu z Maďarska Ivana Tiborcza. Domáci fujaristi hrali na nástroji, ktorý neodmysliteľne patrí k tomuto kraju. Typický širák, košeľa ponad pupok, kabanica a krpce pripomínali, že je to kraj Detvana. Z minulosti do súčasnosti sa všetci preniesli vďaka malým kúzelníkom na javisku, ktorí s úsmevom profesionálov vyčarovali nielen kvetiny a hračky, ale aj úsmev na tvárach divákov. Nechýbal spev domácich folkloristiek, oblečených v tradičnom detvianskom kroji - už len zobrať štetec a namaľovať ich... A záver patril opäť mladým, ktorí za doprovodu ľudovej muziky tancovali a spievali detvianske ľudové... Ich šikovnosť a hravosť pripomínala, že umenie akéhokoľvek druhu je zdrojom radosti.

Posledný deň jubilejného sympózia pokračoval farebne. Umelci dokončujúci svoje diela sa ponorili do farieb a prípravy vernisáže. So štetcom v ruke ešte domaľovávali detaily, z palety a zvyškov farieb vyčarovali jeseň a brezy na tichých kopcoch. Biele vody voňali olejovými farbami a čerstvo vyrezaným drevom. Viac ako dvesto obrazov sa postupne menilo s postupujúcim svetlom. Popoludní, keď spoločenskú miestnosť zalialo októbrové slnko, zaskveli sa maľby, čipky, drevorezby, pastely, oleje i akvarely v plnej kráse. Každý zúčastnený vypovedal bez jediného slova o sebe i o svete, ktorý vníma. Originálne, svojsky a osobito.

Erika Fajnorová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
U subotu 20. marta u prostorijama Doma kulture u Padini premijerno je izvedena pozorišna predstava Ženidba, Nikolaja Vasilieviča Gogolja, kojom je započeta pozorišna sezona.
Dana 19. i 20. marta 2010 u Nadlaku, sedištu kulture rumunskih Slovaka, održana su dva poduhvata, koji su svojim značajem prekoračili lokalne okvire.
Mesna organizacija Demokratskog saveza Slovaka i Čeha u Rumuniji (DZSČR) je polovinom marta u Nadlaku po drugi put organizovala Međunarodnu izložbu uskršnjih jaja i prolećnih ukrasa.
V Slovenskom inštitúte v Budapešti sa 18. marca konala vernisáž výstavy s názvom Oheň a dym.
Tri evropska grada su ove godine proglašena za Evropske gradove kulture: turski grad Istanbul, Essen u Nemačkoj i Pécs u Mađarskoj.
Bekeška Čaba (Mađarska) i grad Trenčin (Slovačka) usko sarađuju u raznim oblastima kulture čime inspirišu i studente i profesore njihovih umetničkih škola da sprovode razne aktivnosti.
Bekeška Čaba (Mađarska) i grad Trenčin (Slovačka) usko sarađuju u raznim oblastima kulture čime inspirišu i studente i profesore njihovih umetničkih škola da sprovode razne aktivnosti.
O kulturno-društvenom časopisu "Naše snahy plus" koji tromesečno izlazi u Nadlaku (Rumunija) informišu slovačke Narodne novine u Mađarskoj.
O kulturno-društvenom časopisu "Naše snahy Plus" koji tromesečno izlazi u Nadlaku (Rumunija) informišu slovačke Narodne novine u Mađarskoj.
U pondeljak 15. marta 2010. godine u prostorijama Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka održano je književno veče pod nazivom Zima sa knjigom.