Deň slovenskej kultúry v Segedíne

8. jul 2013
Spolok segedínskych Slovákov a Slovenská samospráva v Segedíne usporiadali 22. júna Deň slovenskej kultúry.

 

Program sa začal slovenskou bohoslužbou v evanjelickom kostole, do ktorého zavítali aj veriaci zo Sarvaša a Poľného Berinčoku. Slovenská bohoslužba sa začala privítacími slovami evanjelickej farárky Anett Lászlóovej Agodovej z Budapešti. Tá pripravila svoju kázeň na základe evanjelia podľa Lukáša. „Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ Jej slová nasledovala kázeň evanjelickej farárky Alžbety Nobikovej zo Sarvaša (Lukáš 19, 10.). Ako povedala, veľmi sa teší, že je medzi Slovákmi a že sa ešte máme možnosť stretnúť. V prekrásnom slovenskom nárečí zdôraznila dôležitosť spolupatričnosti a viery. Anett Lászlóová a Alžbeta Nobiková na konci slovenskej bohoslužby požehnali prítomných Áronovským požehnaním, ktorú prijali veriaci zo Segedína, Poľného Berinčoku a Sarvaša.

Po bohoslužbe prišiel na rad slávnostný akt. Moderátorky slávnosti, redaktorka slovenskej relácie Maďarského rozhlasu Iveta Hruboňová a členka Slovenskej samosprávy v Segedíne Mária Mataiszová v slovenčine a v maďarčine privítali prítomných. Osobitne vítali generálneho konzula SR v MR Štefana Daňa. Po privítacích slovách vystúpil spevokol slovenskej základnej školy v Sarvaši pod vedením Csilly Sindelovej, na gitare hral Zoltán Fonád. Žiaci oduševnene zaspievali veriacim prekrásne slovenské cirkevné piesne, čím dosiahli obrovský úspech. Nasledovalo odovzdanie vyznamenania Za segedínskych Slovákov, ktoré Slovenská samospráva v Segedíne udeľuje dvojročne. Volený zbor tohto roku vyznamenanie na návrh Spolku segedínskych Slovákov udelil tajomníčke spolku, dlhoročnej slovenskej aktivistke Zuzane Agodovej Antalovej.

 

Podujatie pokračovalo vernisážou výstavy Obrazy dávno zabudnutých predkov v Kultúrnom stredisku Agóra Alberta Szent-Györgyiho. Prítomných v mene organizátorov privítal predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčik. Hlavný organizátor podujatia odovzdal slovo autorovi fotografií, režisérovi, scenáristovi, dizajnérovi, fotografovi a pedagógovi žijúcemu v Starej Pazove Miroslavovi Benkovi. Téma na veľkoplošné fotografie pod názvom Obrazy dávno zabudnutých predkov vznikla v roku medzikultúrneho dialógu a symbolizuje výskum zrodu základnej komunikácie a pokus o vytváranie dialógu na princípe etnických, vizuálnych a jazykových hodnôt malých národnostných spoločenstiev. V prvej etape realizácie projektu sa o jeho uskutočnenie pričinil i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Cieľom je formou veľkých panelových fotografií znázorňujúcich motívy slovenských vojvodinských tradícií vytvoriť jedinečnú komunikáciu v umelecko-etnologickom zmysle a umožniť jej vystavovanie v galériách a kultúrnych strediskách, ako aj v masovokomunikačných prostriedkoch tak v Srbsku, ako aj v zahraničí. Umelecké fotografie vznikli v produkcii Art strediska Chlieb a hry za spolupráce umeleckých fotografov Miralema Čauševića a Branislava Pokorackého. Autorom námetu, ambientu a styling projektu je režisér Miroslav Benka, ktorý bol inšpirovaný mýtami, mravmi a legendami Vojvodiny. Podľa slov režiséra fotografia je dokument jednej doby, udalostí a ľudí v nej. Ľudia sa veľmi radi postavia pred objektív v slávnostnom obleku, v sviatočnej póze - s úmyslom predstaviť sa v najkrajšom svetle, v reprezentačnom vydaní. Sú si vedomí, že budú zvečnení, že sa stanú známi a na ten spôsob získajú výstavný charakter, stanú sa verejným pokladom, svedkami a spoločníkmi svojho času. Sú to organony, ktorými autor afirmuje svoje myšlienky, udalosti a život ľudí, to, čo je vhodné vizuálneho všimnutia. Fotografia nám umožňuje spomienky na prežité chvíle a trvanie medzičasom. Predĺžiť si život aj po svojom živote. Fotografované sa stane spoločensko-významným historickým dokumentom.

 

Po slovách autora fotografií, Slováka z Vojvodiny nasledovalo divadelné predstavenie amatérskej zložky Divadla Vertigo pri CSSM, ktoré prednieslo komédiu podľa predlohy Vladimíra Hurbana Vladimírova Naša mačička.

Zuzana Agodová Antalová

Zuzana Agodová Antalová sa narodila 20. júla 1955 v Slovenskom Komlóši v slovenskej rodine. Po skončení maďarskej základnej školy vo svojej rodnej dedine sa dostala do slovenského gymnázia do Békešskej Čaby. Po maturite sa vyučila za technickú laborantku. V štúdiu pokračovala na Segedínskej univerzite Attilu Józsefa, kde skončila právo.

 

V roku 1983 sa vydala a rok na to sa jej narodila dcéra Anett. O tri roky neskôr sa ich rodina rozšírila o dcéru Alízku. Jej manžel, právnik Sándor Agod pochádza z maďarskej rodiny, no svoje ratolesti vychovávali a dodnes vychovávajú tak, aby si ctili obe kultúry.

Zuzana Agodová Antalová sa vždy zaujímala o život tunajších Slovákov, zapájala sa do činnosti Slovenského klubu, ktorý kedysi fungoval pri Katedre slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gyulu Juhásza. Neskôr sa z neho založil Spolok segedínskych Slovákov. Na podnet Zuzany Agodovej Antalovej sa táto organizácia súdne registrovala a stala sa verejnoprospešnou organizáciou. Vďaka nej a jej manželovi boli pripravené všetky dokumenty a Spolok segedínskych Slovákov bol 19. júna v roku 1996 súdne registrovaný. Zuzana Agodová Antalová je od založenia Spolku jeho tajomníčkou. Neustále dohliada, aby organizácia fungovala podľa právnych predpisov, každoročne pripravuje správy o verejnoprospešnosti, pomáha pri plánovaní programov a ich realizácii, zastupuje Spolok na rôznych fórach. Svoju funkciu zastáva v Spolku nezištne už 17 rokov.

V roku 2004 bola z iniciatívy Anny Ištvánovej z Békešskej Čaby založená Únia slovenských organizácií v Maďarsku. Túto strešnú organizáciu zakladalo päť občianskych organizácií, medzi nimi aj Spolok segedínskych Slovákov. Zuzana Agodová Antalová stála aj pri zrode tohto zoskupenia, spolu s manželom vypracovali stanovy tejto celoštátnej organizácie. Miestna slovenská spoločnosť je jej vďačná za obetavú prácu, ktorú vykonáva v prospech Slovákov v Segedíne. Kým jej to zamestnanie dovoľovalo, pracovala aj v miestnej slovenskej samospráve. V rokoch 1998 - 2002 bola jej podpredsedníčkou. Keďže sa jej zamestnávateľ vyjadril, že funkcia v poslaneckom zbore je s prácou nezlučiteľná, do Slovenskej samosprávy v Segedíne ju tunajšia komunita neskôr nemohla nominovať.

Rodina Agodovcov vychovala dcéry aj v slovenskom duchu. Nie raz zastupovali a zastupujú málopočetnú segedínsku slovenskú komunitu na rôznych podujatiach, a potešili tak Slovákov po celej krajine. Anett ako evanjelická farárka a Alíz ako speváčka.

Andrea Szabová Mataiszová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
U Staroj Pazovi su se od 7. do 9. juna sreli mali veliki glumci na 26. Smotri slovačkog dečijeg pozorišnog stvaralaštva „3 x Ď”
Vo štvrtok 23. mája v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Vladimíra Moresa WC story v réžii Rastislava Zorňana.
U petak 31. maja u okviru 64. festivala Sterijino pozorje promovisana je prva antologija slovačke drame na srpskom jeziku Nova slovačka drama, koju je objavilo Sterijino pozorje krajem prošle godine.
Izašao novi dvobroj časopisa za literaturu i kulturu "Novi život".
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
V rámci podujatia Dni slovenskej kultúry sa 23. mája uskutočnila vernisáž grafík a obrazov Autobiografike / Autobiografiky akademického maliara a grafika Pavla Čániho v belehradskej Galérii 73.
Udelením cien a vyhlásením troch najlepších predstavení, ktoré sa zúčastnia republikovej prehliadky v Kule, 25. mája sa v Starej Pazove skončil 56. Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny.
Gostovanje pesnika i akademika Matije Bećkovića u Biblioteci "Dositej Obradović" u Staroj Pazovi 21. maja izazvalo veliko interesovanje za njegovo stvaralaštvo.
Jana Ruman iz Stare Pazove osvojila je četvrto mesto na republičkoj smotri recitatora.