Upravni odbor

Upravni odbor ZKVS 

 

2012 - 2016

Vlada Autonomne pokrajine Vojvodine je na svojoj 176. sednici dana 10. jula 2012. godine, na predlog Nacionalnog saveta slovačke nacionalne manjine donela Odluku o imenovanju predsednika i članova Upravnog odbora Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka.

Upravni odbor Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u periodu od 2012 - 2016 čine:

Vladimir Valenćik, predsednik

dr Samuel Čelovski, član

Jarmila Ćendić, član

mr Ana Seč-Pinćir,član

Ana Medveđova, član

mr Miroslav Benka, član

Jan Makan, član

Vjera Benkova, član

Maria Raspirova, član

Do svoje smrti 2013 godine, član Upravnog odbora bio je i dr Mihal Tir a do 2015. godine član UO bio je i Samuel Boldocki, koji je preminuo 25. aprila 2015.

 

2008 - 2012

Izvršno veće AP Vojvodine je na sednici održanoj 29. aprila 2008, na predlog Nacionalnog saveta slovačke nacionalne manjine donelo Odluku o imenovanju predsednika i članova Upravnog odbora Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka.

Upravni odbor Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u periodu od 2008 - 2012 činili su:

Vladimir Valenćik, predsednik

dr Samuel Čelovski, član

dr Mihal Tir, član

Samuel Boldocki, član

Jarmila Ćendić, član

mr Ana Seč-Pinćir,član

Ana Medveđova, član

mr Miroslav Benka, član

Eva Nađ, član

 

Vladimír Valenćik

Vladimír Valentík

Studirao je filozofiju na Filozofskom fakultetu u Beogradu od 1978. - 1982. godine a paralelno od 1980. godine i Istoriju umetnosti. Radio je u Redakciji programa na slovačkom jeziku Radija Novi Sad (1983 - 1986), zatim kao profesor filozofije, logike i sociologije u Gimnaziji Jan Kolar u Bačkom Petrovcu (1988-1990) kao i profesor likovne kulture u školskoj godini 1993-1994. Bio je organizator kulturnih manifestacija i kustos Galerije Zuske Medveđove. Od 1995. do 2003. bio je direktor Doma kulture u Bačkom Petrovcu. Jedan je od osnivača Slovačkog vojvođanskog pozorišta (2003.) i prvi direktor ove ustanove. Zatim je bio direktor izdavaštva AD Štamparija Kultura a od 2007. godine je direktor Slovačkog izdavačkog centra. Autor je brojnih tekstova i monografija iz istorije likovne umetnosti vojvođanskih Slovaka, kao i studija i kritika savremenih likovnih umetnika u Srbiji, Mađarskoj, Rumuniji, Francuskoj i u Slovačkoj. Dobitnik je nagrade Iskra kulture  Zavoda za kulturu Vojvodine 2007. godine Jedan je od osnivača Galerije K. M. Lehotskog, organizator Bieanala slovačkih likovnih umetnika u Srbiji (od 1991. godine) i autor brojnih izložbi u zemlji i inostranstvu. Živi i radi u Bačkom Petrovcu.

 

dr Samuel Čelovski

Samuel Čelovský

 

Akademska karijera
◦ 1997. godine - Izbor u zvanje - redovni profesor, Filozofski fakultet, Novi Sad
Oblast: Istorija
◦ 1979. godine - Doktorat, Filozofski fakultet, Bratislava
Oblast: Istorija
◦ 1975. godine - Specijalizacija, Filozofski fakultet, Bratislava
Oblast: Istorija
◦ 1975. godine - Diploma, Filozofski fakultet, Bratislava
Oblast: Istorija

 

Jarmila Ćendić

Jarmila Ćendić

Jarmila Ćendić je rođena 1961 u Beogradu. Diplomirala je na filozofskom fakultetu 1984. godine na Odseku istorije umetnosti. Radi kao načelnica za društvene delatnosti u Opštini Kovačica.  

 

 

 

 

 

 

Ana Seč-Pinćir

 Anna Séčová Pintírová

Ana Seč - Pinćir rođena je 06. juna 1978. godine. Studirala je etnologiju i kulturologiju na Filozofskom fakultetu u Njitri u Slovačkoj republici. Tokom studija učestvovala je u terenskim etnološkim istraživanjima u Slovačkoj republici. Nostrifikaciju diplome izvršila je na Filozofskom fakultetu u Beogradu. Od 2004. godine radi u Muzeju Vojvodine u Novom Sadu.

 Kao članica raznih stručnih komisija sarađuje sa festivalima i ustanovama Slovaka u Srbiji. Članica je Društva muzeologa Srbije i aktivno učestvuje na seminarima posvećenim ovoj problematici. Autorka je stručnih tekstova koje objavljuje u nedeljniku Hlas ljudu i drugim stručnim časopisima.  

 

 

Anna Medveđova

 Anna Medveďová

Ana Medveđova rođena je 18. jula 1958. godine u Gložanu. Završila je Akademiju umetnosti u Novom Sadu na Odseku za muzičku pedagogiju. Dalje usavršavanje nastavila je na Univerzitetu Matej Bel u banskoj Bistrici u Slovačkoj republici.   

Profesionalni angažman vezan je za Gimnaziju Jan Kolar u kojoj predaje muzičku kulturu. Rukovodi horom slovačkih pedagoga a od 2005. godine organizatorka je Letnjeg dirigentskog kampa, koji se svake godine održava u Bačkom Petrovcu. 

Nosilac je priznanja Matice slovačke u Srbiji za zasluge i uspehe na polju obrazovanja kao i unapređenja slovačkog jezika i narodnih tradicija.

 

 

mr Miroslav Benka

Miroslav Benka

 Miroslav Benka rođen je 22. aprila 1956. godine u Ašanji. Režirao je preko 60 inscenacija klasičnog i savremenog dramskog repertoara; kao reditelj potpisao je i dokumentarni film, televizijska emitovanja, muzičke spotove, radio igre i multimedija – kao što je projekat „Lux in tenebris“ u okolini Bojnjickog zamka. Njegove inscenacije uvrštene su u program čuvenih pozorišnih festivala - BITEF-a, Sterijinog pozorja u Novom Sadu, festivala MESS u Sarajevu, EX PONTO u Ljubljani, zagrebačkog festivala Nedelja plesa, Jugoslovenskog pozorišnog festivala u Užicama, festivala u Prešovu, Njitri, kao i ostalim festivalima u Austriji, Egiptu, Finskoj, Iranu, Rumuniji, u Slovačkoj, u Jugoslaviji i dr.

Izraziti znak njegove poetike je i fizičko pozorište („S.O.S.“, „Meki snovi“ – Soft Dreams, Panem et Circenses „Hleba i igara“) – u ovim inscenacijama pokazao se kao autor likovnog rešenja. Predstavio se i na svetskoj izložbi scenografije i kostimografije „Quadrienalle“ u Pragu. Osim toga, imao je izložbu u galeriji „Ours“ u Pragu, Galeriji „Progres“ u Beogradu, „Yustat“ – Bijenale scenskog dizajna, u Muzeju     umetnosti i zanata u Beogradu i na Trijenalu pozorišne scenografije i kostimografije u Novom Sadu.

 

Jan Makan

 

Jan Makan je rođen 03. decembra 1955. godine u Bačkom Petrovcu. Studije na Akademiji umetnosti u Novom Sadu završio je 1983. godine. Autor je brojnih scenarija, režiser brojnih pozorišnih predstava i filmova. U periodu od 2005 - 2007 sarađivao je sa Akademijom umetnosti u Novom Sadu na edukaciji mladih glumaca u Slovačkom vojvođanskom pozorištu, sarađivao je na projektu Verbalna komunikacija sa elementima dramskog vaspitanja.

Član je Odbora za kulturu NSSNM. Radi kao režiser u TV Vojvodina u Novom Sadu. 

 

 

Vjera Benkova

Vjera Benkova, pesnik, prozni pisac, pisac za decu, publicist, rođena je  23. aprila 1939. godine u Bačkom Petrovcu. Osnovnu školu i gimnaziju završila je u zavičaju, a   studije   na  grupi za slovački i češki jezik i književnost u Beograd na Filološkom fakultetu. Član je Udruženja književnika Srbije od 1966. godine, a od 1973. god. Društva književnika Vojvodine. Živela je u Beogradu od  1975. do 1981. kao slobodni umetnik, a od 1981. do 1994. god.   radila je  u radio stanici Novi Sad, u slovačkoj redakciji. U Društvu književnika Vojvodine je niz godina bila  član uprave, te u upravi književnih susreta Brankovog kola, Fruškogorskih oktobarskih susreta, jedan je od osnivača  oktobarskih Susreta pesnikinja na Dositejevim danima, član Kulturno-prosvetne zajednice Vojvodine.

Prevođena je  na srpski, makedonski, turski, albanski, slovenački, hrvatski, švedski, italijanski, engleski, esperanto, poljski, rumunski, mađarski, češki, holandski, turski... Zastupljena je  u  značajnijim jugoslovenskim antologijama Od 1990. god. je član Udruženja književnika Slovačke. Živi u  Bačkom Petrovcu.

 

dr Mihal Tir (1942 - 2013)

Michal Týr

Mihal Tir je rođen 26. oktobra 1942. godine u Pivnicama. Univerzitetske studije slovačkog jezika završio je na Filološkom fakultetu u Beogradu 1967. godine. Na ovom fakultetu je 1973. godine odbranio magisterski rad Glasovni sistem slovačkog govora Bačkog Petrovca (Hláskoslovná sústava petrovského nárečia), napisan na srpsko - hrvatskom jeziku. Godine 1987. stekao je doktorat filoloških nauka za disertaciju Brojevi u slovačkom i srpskohrvatskom jeziku (Číslovky v slovenčine a srbochorvatčine).

Školske 1963/64. godine radio je u Osnovnoj školi Jozef Marčok-Dragutin u Gložanu a od 1967. do 1969. godine je bio zaposlen u izdavaštvu Obzor. Od 1969. do 1975. godine radio je u Zavodu za objavljivanje udžbenika u Novom Sadu, odakle je prešao na Institut slovakistike Filozofskog fakulteta u Novom Sadu, gde je kao redovan profesor radio  do odlaska u penziju. Školske 1971/72. godine bio je gostujući predavač na Filozofskom fakultetu UK u Bratislavi a od 1989. do 1994. godine vršio je funkciju prodekana Filozofskog fakulteta u Novom Sadu. Pored toga, predavao je slovački jezik na Filološkom fakultetu u Beogradu i na Pedagoškom fakultetu  u Somboru  (istureno odeljenje u Bačkom Petrovcu).

U vojvođanskom pedagoškom okruženju, Mihal Tir je poznat kao autor udžbenika slovačkog jezika za osnovne škole. Njegova oblast zanimanja su bile jezičke nauke a pored velikog broja naučnih radova izdao je i dve knjige (Čislovky v spisovnej slovenčine a v spisovnej srbochorvatčine, Novi Sad – Bratislava , Obzor – Bratislava, 1991, 120 s.;  Slovenčina v praxi, Študie z konfrontačnej a aplikovanej lingvistiky, Novi Sad, Futura publikacije 2004, 116 s).

Mihal Tir je bio član nekoliko udruženja: obnovljeno Slovakističko vojvođansko društvo – naslednik Društva vojvođanskih slovakista, Društvo za primenjenu lingvistiku Vojvodine, Slavističko društvo Srbije,  Društvo jezičkih nauka (Bratislava).

Za svoj rad je nagrađen nekoliko puta. Dobitnik je sledećih nagrada: Cena Spolku vojvodinskych slovakistov v oblasti slovakistiky (1990. godine), Zahvalnica za rad u Skupštini AP Vojvodine u Komisiji za autentičnost prevoda akata i propisa sa srpskog na slovački jezik, Povelja Jugoslovenskog društva za primenjenu lingvistiku (septembar 2003. godina, Budva), Nagrada Kulturno-prosvetne zajednice Srbije (Zlatna značka, 2001. godine), Pamätná medaila Univerzity Komenského za prínos v oblasti slovakistiky a jej propagácie vo svete (2004. godine).

Umro je 5. oktobra 2013. godine u Novom Sadu.

 

Samuel Boldocki (1943 - 2015)

Samuel Boldocký

Samuel Boldocki, profesor, književni kritičar, autor i prevodilac udžbenika i slovakista rođen je 25. aprila 1943. godine u Bačkom Petrovcu. Nakon osnovnog i srednjoškolskog obrazovanja u Bačkom Petrovcu završava Filozofski fakultet u Novom Sadu - Odsek za južnoslovenske jezike i jugoslovensku literaturu. Od 1967 do odlaska u penziju 2006. godine bio je profesor srpskog jezika u Gimnaziji Jan Kolar u Bačkom Petrovcu. 

Tekstove iz oblasti lingvistike i književne kritike objavljivao je u brojnim slovačkim i srpskim časopisima. Autor je štampanih izdanja (Prehodnocovanie hodnôt, Podnetnosť literatúry, Podnety a úskalia slovenskej literatúry v Juhoslávii a Literárne reflexie), udžbenika slovačkog jezika, urednik zbornika Petrovac 1745 - 1995, brojnih scenarija. Za svoj rad često je nagrađivan. 1993. godine dobio je nagradu časopisa Novi život  a 1996. godine Oktobarsku nagradu Opštine Bački Petrovac za izuzetan doprinos literarnom stvaralaštvu i prosvetnoj delatnosti Slovaka u Jugoslaviji.

2008. godine nagrađen je za tekst Boh človeka Nagradom časopisa Novi život a 2015. godine je u Nadlaku (Rumunija) nagrađen za izuzetan doprinos razvuju i propagaciji slovačke literature Nagradom Ondrej Šćefanko.

Prof.  Samuel Boldocki bio je član Upravnog odbora Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka od njegovog osnivanja 2008. godine i svojim delovanjem je dao bitan doprinos podizanju kvaliteta programa ove ustanove kulture.

Preminuo je 25. aprila 2015. godine u Bačkom Petrovcu.

 

 

2017 - 2021

Výkonná rada Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, na návrh Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyniesla Rozhodnutie o menovaní predsedu a členov Správnej a Dozornej rady ÚKVS na mandátne obdobie 2017 - 2021. 

Správnu radu ÚKVS v období 2017 - 2021 tvoria:

Dr. Jarmila Hodoličová - predsedníčka

Dr. Slovenka Benková Martinková - členka

Dr. Juraj Súdi - člen

Dr. Ján Čáni - člen

Dr. Gabriela Gubová Červená - členka

Miroslava Blažićová - členka

Svetlana Miháľová - členka 

Martin Prebudila - člen 

Mária Kotvášová Jonášová - členka

 

Dozornú radu v období 2017 - 2021 tvoria:

Vladislav Tárnoci - predseda

Viliam Slavka - člen

Jarmila Bohušová - členka

 

 

 

Jarmila Hodoličová (rod. Ferkova) je univerzitná profesorka, literárna kritička a historička. Narodila sa 27. apríla 1952 v Hložanoch. Zakladnú školu a gymnázium vychodila v Báčskom Petrovci. Diplomovala na Oddelení pre slovenský jazyk a literatúru Filozofickej fakulty v Novom Sade roku 1976.

Od roku 1977 pôsobi na Oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade ako vysokoškolská učiteľka (postupne docentka a profesorka). Po ukončení štúdia dva roky študovala literárnu vedu ako postgraduálne štúdium na Filologickej fakulte v Belehrade, kde po obhájení magisterskej práce Literárna činnosť Alberta Martiša získala titul magistra (Mr.). Doktorskú dizertáciu Vývin slovenskej detskej prózy vo Vojvodine obhájila roku 2003 na Filozofickej fakulte v Novom Sade. S rodinou žije v Novom Sade. Od začiatku pôsobenia na vysokej škole sa špecializovala na literatúru Slovákov vo Vojvodine, na slovenské ženské hnutie a ženskú literatúru vo Vojvodine a jej hlavným profesionálnym záujmom je detská literatúra Slovákov vo Vojvodine. Predmet slovenská literatúra pre deti a mládež prednáša v slovenskom jazyku na Filozofickej fakulte, na Pedagogickej fakulte v Báčskom Petrovci a na Vysokej škole odborových štúdií pre vychovávatel'ov v Novom Sade. Z tejto pedagogickej činnosti zaktivizovala študentov, koordinovala a organizovala založenie zborníka študentských prác z detskej literatúry Čar(b)ológ.

Ako pedagogička doteraz prednášala rozmanité disciplíny (staršia slovenská literatúra, slovenský literárny romantizmus, realizmus, súčasna literatúra, literatúra Slovákov vo Vojvodine, literatúra pre deti, metodika slovenského jazyka a literatúry, juhoslovansko - slovenské kultúrne a literárne styky). Výsledky jej vedecko - vyskumných aktivít z uvedených oblastí sú obsiahnuté vo vyše 90 štúdiách, ktoré uverejnila v slovenských vojvodinských a zahraničných literárnych časopisoch a zborníkoch. Povšimnuté boli najmä jej monografické štúdie o Albertovi Martišovi, Jánovi Čajakovi, Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom a iných spisovateľoch. Vo svojich kritických recenziách, analýzach a návrhoch na zlepšenie učebníc z literatúry pre slovenské deti vo Vojvodine sledovala vydania slovenských učebnic v Srbsku. Uvedené štúdie vyšli v knihe Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry (2011). Roku 2005 vydala knihu Prehľad dejín slovenskej vojvodinskej prózy pre deti, v ktorej uplatnila literárno - historickú metodológiu a načrtla chronologickú systematizáciu a klasifikáciu slovenskej vojvodinskej literatúry od najstarších čias až po súčasnosť. Na konferenciách informovala slovenskú a zahraničnú verejnosť najmä o súčasnom stave slovenskej detskej literatúry vo Vojvodine. V roku 2011 vyšla aj Chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti Medovník, ktorej je Hodoličová zostavovateľkou. 

V roku 2017 si Jarmila Hodoličová v Bratislave prebrala Veľkú medailu sv. Gorazda za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku, ktorá je najvyšším ocenením v oblasti školstva v Slovenskej republike.

Od roku 2013 Jarmila Hodoličová je vedúcou Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

 

 

 

 

Mária Kotvášová-Jonášová sa narodila roku 1957 v Kovačici. Vyštudovala na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Krátko pracovala v RTV Nový Sad ako hlásateľka a novinárka a v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici robila organizátorku kultúrnych aktivít. Je všestranne umelecky založená. Už v mladosti vynikala ako recitátorka a herečka, v neskorších rokoch života sa venovala literatúre.

Keď ide o recitačné umenie, účinkovala na všetkých recitačných prehliadkach a podujatiach počnúc obecnými až po tie zväzové (Brankovo kolo v Sriemskych Karlovciach, Goranovo proleće v Záhrebe, Andrićeve dni v Travniku, Festival mladých v Knjaževci a na Tjentišti a na republikových súťažiach vo Veľkej Plane). Za svoje prednesy nie raz získala najvyššie ocenenia. V roku 1976 vo Valjeve na celojuhoslovanskom podujatí Stretnutie Abreševićovcov získala bronzovú medailu. Ako členka recitačnej pobočky na fakulte účinkovala na všetkých recitačných podujatiach, ktoré organizovala fakulta a zúčastnila sa i Filozofiády v Ochride a Poreči.

V kovačickom Dome kultúry, v Obecnej knižnici či v Galérii insitnej tvorby moderovala mnohé kultúrno-umelecké programy, literárne stretnutia, otvorenia výstav a iné podujatia. Aj v oblasti herectva obdržala hodne uznaní, dokonca tie najvyššie. Vyskúšala sa aj ako režisérka. Režírovala dve detské predstavenia a v dvoch bola spolurežisérka. Bola dopisovateľka takmer všetkých slovenských vojvodinských periodík: Zorničky, Vzletu, Hlasu ľudu, Igrica, Roviny, Národného kalendára, Bubeníka a prispievala aj do časopisov na Slovensku: Slovenské zahraničie, Nový deň, Smena a Slovenské národné noviny.

Od roku 1995 uverejňuje poviedky pre deti a mládež v časopisoch Zornička a Vzlet, niekoľkokrát jej vyšla poviedka v Hlase ľudu, Novom živote a v Národnom kalendári. Dve poviedky jej vyšli aj v budapeštianskych Ľudových novinách. Niektoré jej poviedky sú zaradené do čítaniek pre našich žiakov a tiež aj do domáceho čítania. Bezmála dvadsať rokov sa pravidelne zúčastňuje súbehov o poviedku časopisu Zornička, kde získava aj ceny. V roku 1997 vyšiel jej knižný debut Ocko, kedy pôjdeme a v roku 2003 kniha poviedok Ocko z čokolády. Potom jej vyšli knihy Mať 15 je také ťažké alebo Striptíz (2007), Mama, poď sa hrať (2008), Samí dobrí žiaci (2011), Sú to vážne veci (2010) a Višňový lekvár (2013). V antológii slovenskej poézie pre deti Suncokret u glavi (2001) zostavovateľky Anny Dudášovej má dve básne, zatiaľ čo v antológii pre deti a mládež Kolo prijatelja Milutina Đuričkovića (2007) jednu báseň. Do knižného výberu z tvorby južnobanátskych Slovákov Panomski mornari (2003) Anna Dudášová jej zaradila tri poviedky a do knihy Krilato vreme (2006), tá istá zostavovateľka, dve poviedky. Do chrestomatie slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti Medovník autorka Jarmila Hodoličová (2011) vybrala 5 jej poviedok. V antológii poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Studienky (2014) zostavovateľky Viery Benkovej má jednu poviedku a do antológie prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska Jednozubý úsmev (2016) autorky Viera Benková a Etela Farkašová jej zaradili tri poviedky.

Je spoluautorkou Čítanky pre ôsmy ročník ZŠ a recenzentkou niekoľkých čítaniek. Zúčastnila sa viacerých seminárov a vedeckých sympózií: Život a dielo Gustava Maršalla-Petrovského (1987), 125 rokov slovenského ochotníckeho divadla v Juhoslávii (1995), Štyridsať rokov insitného umenia v Kovačici (1995) a Dr. Janko Bulík (2007). Hodne príspevkov má v monografiách Kovačica (2002) Spolkografia (2005), Majera (2011), 200 rokov divadla v Kovačici (2014) a Máško (2014).

Už viac ako tridsať rokov vyučuje slovenčinu na Základnej škole mladých pokolení v Kovačici, (krátko predtým pracovala na ZŠ maršala Tita v Padine). Svojim žiakom vštepuje lásku k materčine a pracuje aj s mladými recitátormi a literátmi. Jej žiaci každý rok na republikovej súťaži zo slovenčiny získávajú jedno z troch prvých miest. Recitátori pravidelne postupujú na pokrajinskú a republikovú súťaž a aj na Rozhlasovej súťaži, ktorú, organizuje slovenská redakcia RTV Nový Sad, sa zvyčajne tešia prvým odmenám. Aj v literatúre sa jej žiakom darí. Úspešne za zúčastňujú mnohých literárnych súbehov.

Za svoju prácu v škole, za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a umeleckého prednesu krásneho slova získala hodne poďakovaní, diplomov a uznaní.

 

 

 

 

Martin Prebudila sa narodil 25. mája 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove, pracuje v Novom Sade. Gymnázium skončil v Starej Pazove (1979) a štúdiá slovenského jazyka a literatúry na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade (1987). Vyučoval slovenský jazyk a literatúru na základnej škole v Novom Sade (1983-1984), bol turistickým sprievodcom v Belehrade t. j. na Jadranskom pobreží (1985-1986), novinárom v týždenníku Hlas ľudu (1988-1989) v Novom Sade. Pracoval ako redaktor kultúrnej rubriky v Slovenskej redakcii Novosadskej televízie (1989-2005). Od roku 2005 je redaktorom v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu a od 1. júla 2017 aj zodpovedným redaktorom v tejto redakcii.

Vyšlo mu šesť básnických zbierok: Dážď do tváre (1983), Život na plejbek (1987), Horeznačky (1992), Namiesto kodicilu (2001), Takmer o ničom (2010), Tri bodky v dvoch vytiach... (2014), ako aj výber básni Nezamkýnaj prázdny dom (2010).

Je predstaviteľom strednej generácie slovenského literárneho života vo Vojvodine a členom Spolku vojvodinských spisovateľov, Združenia spisovateľov Srbska, Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov na Slovensku. Patrí do literárneho zoskupenia – Generácia X.

Napísal aj dve knihy poviedok pre deti: Pozemšťan Milan a Vincent bez ucha (1996) a V Anninom sne črieda koní bdie (2007).

Tiež dva romány, ktoré vyšli aj v preklade do srbčiny, resp. do slovenčiny: Rezervista bez rezervnej kože (2000), Rezervista bez rezervne kože (2003), Ma, daj, nasmeši se... (2007), No, tak, usmej sa... (2012).

Vyšla mu aj zbierka krátkych poviedok Príbehy z čiernej skrinky (2013).

Na vydanie pripravil monografické vydania: Život ako veľké divadlo - Juraj Ondrík (2007), Sny a hviezdy profesora Michala Filipa (2015) a MAKAN (2015).

Prebudila sa dlhšiu dobu zaoberá prekladaním zo srbčiny do slovenčiny a opačne. Zo slovenčiny do srbčiny preložil šesť básnických zbierok: Daniel Hevier (1983), Jozef Leikert: (2006), Miroslav Bielik (2012), Dana Podracká (2015), Jaroslav Rezník (2015) a Ľubomír Feldek (2016). Časopisecky boli zverejnené preklady básní viacerých srbských autorov: Nenad Grujičić, Nikola Kitanović, Đorđe Nešić, Matija Bećković, Ljubomir Simović, Miloš Komadina, Zvonko Karanović, Draško Ređep, Ivan Negrišorac, Zoran Đerić. Najnovšie vyšli preložené knižné výbery z poézie srbských básnikov Dragana Jovanovića Danilova (2015) a Radomira Andrića (2016), ktoré vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave.

Je nositeľom Ceny Nového života za roky 2010 a 2015.

Od roku 2002 je zostavovateľom ročenky Pazovský kalendár.  

 

 

 

 

Gabriela Gubová Červená

Osobné údaje:

Meno: Gabriela Gubová Červená

Dátum a miesto narodenia: 6. 02. 1976, Báčska Palanka, Srbsko

Národnosť: slovenská

Štátna príslušnosť: Srbsko

Manželský stav: vydatá

Súčasné zamestnanie: učiteľka dejepisu

Od 1.10. 2006 – Základná škola 15. októbra Pivnica, Srbsko

1.09. 2014- Základná škola bratov Novakovcov, Despotovo

 

Vyššie vzdelanie a kvalifikácia:

1995 – 2000 Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, ukončené získaním diplomu v odboroch história a slovenský jazyk a literatúra a titulu „magister“ (Mgr.)

Téma diplomovej práce: Pivnica 1850 - 1914

Štúdium v zahraničí:

2004 – 2007 Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra všeobecných dejín,

Jún 2010 Obhájená dizertačná práca na FiFUK v Bratislave, Slovenská republika

Téma dizertačnej práce: Slovenská menšina v kontexte politických udalostí v Kráľovstve SChS 1918 #– 1929.

Konferencie a semináre

August 2002 účasť na konferencii venovanej životu a dielu Michala Godru v organizácii Spolku vojvodinských Slovakistov, Kulpín

September 2001 Asociácia slovenských pedagógov: Problematika vyučovania slovenčiny a dejepisu na slovenských školách v Srbsku, Báčsky Petrovec

Jún 2001: SAS ###– Specijalističke akademske studije, Prva letnja škola multikulturna škola „Interkulturni dijalog“ Bački Petrovac

2001/2002 : SAS ###– Specijalističke akademske studije, Slovačka nacionalna zajednica u multikulturnom regionu. Novi Sad

Február 2008: Agencija Duga, Podrška nastavi istorije, (podpora vyučovaniu dejepisu na školách), Nový Sad, br. 112

Február 2009: Triedny učiteľ v modernej škole, Pivnica, k.br. 465

September 2010 : Tvorivé dramatické písanie. Píšeš? Píšem!, Pivnica, vedúca : Mgr.art. Katarína Mišíková

Február 2010: Seminár pre slovenčinárov, organizátor Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Pivnica

Apríl 2010: Seminár pre slovenčinárov, organizátor Výbor pre vzdelávanie NRSNM a ASP, Selenča

Október 2010: Seminár pre učiteľov dejepisu. ASP a Centrum pre ďalšie vzdelávanie Univerzity Komenského v Bratislave, organizátor Výbor pre vzdelávanie NRSNM, B. Petrovec

10.10.2009 - 6. 02. 2010 - Slovenský jazyk od tradície k súčasnosti 2, Pivnica, kt. č. 838

2011: Jačanje kapaciteta nacionalnih manjinskih saveta: Nacionalni savet slovačke nacionalne manjine. Beogradski fond za političku izuzetnost.

25.-26.2012, Стручно усавршавање: Образовање за све на матерњем језику, Селенча, кт. Бр. 867, НРСНМ,

16.-17.11. 2013 Семинар: Дислексија, дисграфија, дискалкулиа, сметње интелекта и вида – кат.бр. 389, Пивнице,

10.03. 2013 - Pojačan vaspitni rad sa učenicima u osnovnoj školi, ZUOV, br. 75

Angažmán :

2011- 2014 Členka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Výboru pre vzdelávanie a predsedníčka komisie pre učebnice.

2014 - Členka Výboru pre vzdelávanie predsedníčka komisie pre učebnice

2015 - Predsedníčka Aktívu historikov, Asociácia slovenských pedagógov

Jazyky:

slovenský

anglický

srbský

 

 

 

 

Juraj Súdi (1968) sa narodil v Báči. Žije a pracuje v Selenči. Ako štvorročný dostal k narodeninám harmoniku a od vtedy sa mu hudba stala nie len záľubou a koníčkom, ale neskoršie aj životným povolaním. Absolvoval dva ročníky v hre na harmonike a solfeggia na ZHŠ Stevana Hristića v Báčskej Palanke. Po skončení osemročného základného školenia sa zapísal na Strednú hudobnú školu odbor Teória hudby v Zreňanine, kde vedľa povinných predmetov navštevoval aj hodiny fagotu. Počas troch rokov štúdia absolvoval šesť ročníkov v hre na tomto nástroji, teda základnú a dva ročníky strednej školy fagotu. Tri roky aktívne hrával v mestskom dychovom orchestri v Zreňanine, s ktorým absolvoval viacero koncertných vystúpení. Súčasne spieval i v mládežníckom speváckom zbore Josif Marinković, ktorý okrem iného, v roku 1986 na európskej súťaži speváckych zborov získal cenu Suma cum lauda v Belgickom Nerpelte.

Po skončení strednej školy bol na vojenčine a potom sa zapísal na Akadémiu umenia v Novom Sade, odbor Teória hudby, ktorú úspešne absolvoval. Bol spoluzakladateľom a členom vokálno-nástrojového tria Vox humana, s ktorým začal pioniersku aktivitu v snahe predstaviť sakrálnu a umeleckú hudbu v slovenských cirkvách vo Vojvodine, a tým ju priblížiť obyčajnému ľudu. Trio vydalo magnetofónovú platňu pod názvom Raduj sa a plesaj. Zamestnal sa v Selenči na ZŠ ako prednášateľ hudobnej kultúry v roku 1992. V školskom roku 2016/2017 vyprevadil piatu generáciu žiakov ako učiteľ triednej výučby.

V máji roku 1993 založil Komorný spevácky zbor Zvony, s ktorým v kontinuite pracuje na zveľaďovaní kultúrneho hudobného života v Selenči, v Báči, ako aj na území celej slovenskej enklávy vo Vojvodine. Nahral päť CD nosičov: Otcova roľa, Vianočný koncert Komorného zboru Zvony, Dolná zem, Moja a Poklad.

Účinkoval v zakladaní Strednej poľnohospodárskej školy v Báči, v ktorej tri roky prednášal Hudobnú kultúru. Od roku 1991 sa zaoberá výučbou mladých hudobníkov v hre na klavíri, organe, v speve a od nedávna i v hre na cimbale, violončele, gitare a husliach. Jeho žiaci sa často stávajú študentmi hudby a absolvujú vysokú hudobnú školu, čo pre také malé prostredie, akou je Selenča, predstavuje veľký úspech.

Súčasne umelecky vedie štyri spevácke zbory: Detský spevácky zbor Zvončeky ZŠ Jána Kollára v Selenči (od roku 1992), Komorný zbor Zvony (od roku 1993), Cirkevný spevokol Ozvena evanjelickej a.v. cirkvi v Selenči (od roku 2000) a Detský spevácky zbor ZŠ Vuk Karadžić v Báči (od roku 2009). V roku 1998 založil a do roku 2016 aj viedol Komorný zbor Neven v Báči.

Od roku 2000 obsadzuje post kantora – organistu v evanjelickom a.v. cirkevnom zbore v Selenči a je Synodálnym kantorom pre SEAVC v Srbsku.

Šesť rokov hral na syntetizátore a spieval v rámci vokálno-nástrojovej skupiny Maks, s ktorou nahral i dve magnetofónové platne; Slovenské ľudové piesne a Čarovná noc. Hrával aj v rámci vokálno-nástrojovej skupiny Evergreen.

Má desiatky nahrávok slovenských ľudových piesní v slovenskom rozhlase v Novom Sade, ako spevák a upravovateľ pre ľudový orchester.

V rámci Asociácie slovenských pedagógov Vojvodiny spolu s Annou Medveďovou vydali tri CD nosiče a Príručku pre učiteľov hudobnej kultúry.

Od roku 1980, už ako dvanásťročný sa zaoberá aj skladateľskou činnosťou, píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické (na ľudovú nôtu), ako i tanečné skladby. Zväčša píše pre Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu, neskoršie Pop ton a Zlatý kľúč. Dosahuje vysoké ocenenia odbornej poroty pre skladbu, text, ako aj pre interpretáciu svojich skladieb. Okrem toho, podieľa sa aj v tvorbe rusínskej piesne. Píše pre dva renomované rusínske festivaly; Červená ruža a Ružová záhradka, z ktorých si po dva roky priniesol prvé odmeny odbornej poroty pre skladbu.

Je autorom hudobných úprav lyrických piesní pre ľudový orchester Rádia televízie Vojvodiny a spomínaného festivalu Zlatý kľúč. Často píše úpravy aj pre spevácke zbory, ktoré nacvičuje, a to dvoj, troj a štvorhlasné úpravy.

Je spoluautorom a recenzentom učebníc od prvého po ôsmy ročník z predmetu Hudobnej kultúry.

V januári roku 2005 na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Belu obhájil rigoróznu prácu a získal akademický titul PaedDr. (doktor pedagogiky).

Je nositeľom významnej vojvodinskej ceny Iskra kultúry na rok 2004.

Počas februára v roku 2006, na Univerzite umenia v Belehrade mu uznali zahraničný titul PaedDr. na domáci titul magister hudobnej pedagogiky.

Je nositeľom Zlatej plakety NRSNM za oblasť kultúry za rok 2016.

V auguste 2016 obhájil doktorskú dizertáciu na tému Činnosť a vplyv slovenskej zborovej kultúry na rozvoj a šírenie interkulturálnosti vo Vojvodine a v marci roku 2017 bol na Univerzite v Novom Sade promovovaný za doktora vied z interdisciplinárnej oblasti Hudobné umenie, Sociológia a Pedagogika.

S Orchestríkom ZŠ Jána Kollára, Juraj Súdi pracuje už zo dvadsať rokov, ale v ustálenej zostave pracuje posledné štyri roky. Orchestrík zoskupuje deti vo veku od 7 do 18 rokov. Vo svojom repertoári má slovenské ľudové piesne, detskú, vážnu, tanečnú, ale i chrámovú hudbu. Vystupuje na školských, obecných, ale aj pokrajinských prehliadkach a festivaloch. Za sebou má realizované vystúpenia vo viacerých prostrediach doma, ale aj v Chorvátsku a na Slovensku: vo Vranove nad Topľou, Hanušovciach, Merníku, Dúlovciach a v Patinciach.

Dopracoval sa k pozoruhodným výsledkom. V roku 2010, 2015, 2016 a 2017 bol laureátom pokrajinskej súťaži orchestrov a posledné tri roky je nositeľom zlatej plakety na republikovej súťaži školských orchestrov v Srbsku a ceny Talenty Vojvodiny na rok 2016.

 

 

 

 

Mgr.art Slovenka Benková-Martinková ArtD

-narodená 16.03.1981 v Novom Sade, Srbsko;

-ukončila doktorandské štúdium na HTF VŠMU, odbor teória hudby a dirigovanie obhajobou (10.03.2008) témy písomnej dizertačnej práce „Dramaturgická funkcia zborov v operách slovenských autorov 20. Storočia“ a umeleckého projektu – rozhlasovej relácie na tému „Idea národnej opery v diele Eugena Suchoňa“.

-R. 2006 ukončila bakalárske štúdium v odbore dirigovanie orchestra, v triede prof. Ondreja Lenárda.

-V rokoch 1999-2004 študovala na HTF VŠMU, odbor dirigovanie zboru v triede doc. Eleny Šarayovej – získala titul magistry umenia.

-okrem toho študovala aj na Konzervatóriu v Bratislave, odbor dirigovanie, v triede prof. Júliusa Karabu (2001-2002);

-stredoškolské štúdium úspešne absolvovala na Strednej hudobnej škole v Novom Sade, odbor teória hudby, spev;

-hudbu začala študovať už ako deväťročná – hra na husliach na Základnej umeleckej škole Isidora Bajića v Novom Sade, Srbsko;

-spevu sa začala venovať už ako šesťročná a dodnes sa v ňom zdokonaľuje.

Profesionálna prax :

-členka mládežníckeho zboru Echo, asistentka dirigentky Bratislavského detského zboru (1999-2006);

-členka speváckeho zboru Soozvuk (zameranie na súčasnú tvorbu 2004 - 2006);

-dirigovanie miešaného speváckeho zboru Tempus (2004-2005) a mládežníckeho orchestra Orfeus v Bratislave (2004-2006);

-spolupráca s OĽUN-om, Slovenský rozhlas (spev - nahrávanie slovenských ľudových piesní, dirigovanie orchestra);-

-početné vystúpenia hlavne v oblasti vážnej, ľudovej, populárnej a jazzovej hudby (spev a dirigovanie, hra na husliach a klavíri), množstvo nahrávok pre Novosadský rozhlas a televíziu, Srbsko (spev);

-účasť na početných hudobných festivaloch a súťažiach, prevažne v rodnom Srbsku – spev;

-spoluúčasť na organizácii a realizácii početných hudobných podujatí (Študentské koncerty vážnej hudby, Melos Étos, koncerty v organizácii združenia Soozvuk...);

-redaktorka rozhlasových a televíznych vysielaní v slovenskej reči (Nový Sad, Srbsko), členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet (Srbsko).

-Súkromné hodiny (hudobná teória, spev a hra na klavír – začiatočníci);

-V rámci doktorandského štúdia vyučovala na HTF VŠMU – predmet solfeggio a sluchová analýza – od r.2004-2006.

-Činnosť v spoločnosti Irsnet Slovensko (ticketingová agentúra) – 2003 – 2006

-Zamestnanie v IBM Slovensko – oddelenie Order Managementu, Business Partner Support Organization, koordinátorka pre Srbsko, Chorvátsko, Macedónsko, Albánsko, Rumunsko, Bosnu a Hercegovinu – 1.4.2003 – 10.4.2007.

-Hudobná redaktorka RTV od r.2008 –

-Členka odbornej poroty na festivaloch Tancuj, tancuj, Zlatý kľúč, Letí pieseň, letí

-Účastníčka muzikologickej konferencie v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na tému Zborová hudba a Martin Kmeť – etnomuzikológ (2011, 2016)

-Dirigentka v komornom opernom zoskupení, uvádzanie komornej opery Alberta Lortzinga „Skúška pre operu“ 2012

-Účasť na príprave CD nosiča festivalu detských piesní Letí pieseň, letí 2012 – hlasová príprava a nacvičovanie detí, interpretov

-Účasť na seminári pre zveľaďovanie výučby hudobnej kultúry na základných školách – Môžeš byť tým, čím chceš 2012

-Pedagogická prax – vyučovanie predmetu Hudobná kultúra na základných školách v Hložanoch, Kulpíne a Pivnici – 2009-2011

-Stály pracovný pomer na Strednej hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade – profesor dirigovania, orchestra, detského orchestra, teórie hudby

-Umelecká riaditeľka festivalu Zlatý kľúč r.2015, 2016, 2017

-Spolupráca so skupinami Polemic, Bratislava Hot Serenaders, Fats Jazz Band, klaviristom Josipom Lorbekom, klaviristom a producentom Aleksandrom Banjcom, skupinami Industrijski kombinat, Euro band, kantautormi Ladislavom Čánim, Samuelom Kováčom, speváčkou Jarmilou Bohušovou atď.

-Príprava autorských CD vydaní s cieľom obohatenia hudobnej produkcie vojvodinských Slovákov, projekt schválený Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, podporený inštitúciami v Srbsku, 2015

-Vydanie CD nosičov : NOVÁ – populárna hudba, v spolupráci s Aleksandrom Banjcom a TAK, AKO KEDYSI – slovenské evergreeny v originálnej úprave a štýlovom predvedení

-Členka organizačného výboru otváracieho programu SNS 2016, členka Správnej rady ÚKVS od r. 2017

 

 

 

 

Dr. Ján Čáni (11.02.1971, Nový Sad) je diplomovaný divadelný režisér (VŠMU-1995, Akademija dramskih umetnosti, Beograd-2000) a doktor dramatických umení (Vysoká škola múzických umení v Bratislave – 2004, Univerzitet u Novom Sadu – 2010). Pôsobí v profesionálnom divadle (Bratislava, Kragujevac a Báčsky Petrovec) a ochotníckom divadle (Brezno, Lapovo, Kovačica, Erdevík, Hložany a Báčsky Petrovec). Je účastníkom profesionálnych divadelných festivalov v Belehrade, Kragujevci, Kruševci, Pirote, Dimitrovgrade, Zrenjanine, Kotore, Azerbajdžane... ako aj prestížnych ochotníckych divadelných festivalov v Martine, Prijepolji, Pančeve, Kule, Starej Pazove, Bečeji...

Ján Čáni je od roku 1999 zamestnancom RUV RTV Vojvodiny kde pracuje ako režisér. V rokoch 2005-2006 bol riaditeĺom Slovenského vojvodinského divadla.

Na profesionálnom pláne prvoradým záujmom mu je divadlo pre deti. Rovnako tak na teoretickom (téma doktorskej dizertácie: Svet hier – Výrazové prostriedky divadelnej réžie v divadle hranom deťmi za stavu postmoderny) ako aj praktickom poli (režisér, dramaturg a scénický výtvarník festivalovo ocenených predstavení Bajkamo bajku, Gusari, Duchovplná rozprávka, Pirati a Alica v zázračnej krajine).

Predstavenia pre dospelých: Murlin Murlo, Oni niotkuda, Sex noci svätojánskej, Kolobežka... majú festivalový životopis.

Režisérom je množstva rozhlasových a televíznych projektov, tak pre deti (festivalové projekty: Bartolomej Kolumbus v Erdevíku, Naša škola, Stredosvedčania, Ako rástol Igorko...) ako aj dospelých (festivalové projekty: Osud sálašov a sálašanov, Hold jedlám zašlých čias, Petrovská zabíjačka u Rybovičov, Sedliacka pec...).

Organizačne preferuje medzinárodné kooprodukčné projekty na relácii Nový Sad-Bratislava(Sterijino pozorije), Kragujevac-Martin(Joakim fest), Martin,Bratislava-Báčsky Petrovec(Nová dráma, Petrovské dni divadelné)... Témy štúdií prezentovaných na rôznych snemovaniach (Praha, Bratislava, Martin, Kragujevac, Nový Sad...) sa týkajú prevažne fenoménu menšinových-okrajových divadelných produkcií, tak v detskom ako aj v divadle pre dospelých (napríklad publikácia Pátos národných prísah skúma smernice prvých divadelných profesionálov Dolnej zeme v Rakúsko-Uhorsku v období 1848-1918). 

Ján Čáni je nositeľom ceny za vynikajúci prínos rozvoju a popularizácii divadla pre deti vo Vojvodine.

 

 

 

 

Miroslava Blažić

Narodila sa v Bečeji, 25. septembra 1971.

Základnú školu ukončila v Novom Sade a potom kulturologický smer na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Vyštudovala etnológiu a antropológiu na Filozofickej fakulte v Belehrade.

Od roku 1999 do roku 2004 spolupracuje s Poľnohospodarským múzeom v Kulpíne. Od roku 2004 sa začala jej spolupráca s Národným múzeom v Báčskom Petrovci (dnes Múzeum vojvodinských Slovákov). Od roku 2006 do roku 2008 cez projekty verejno-prospešných prác bola angažovaná v Slovenskom vojvodinskom divadle.

Od septembra roku 2008 je zamestnaná ako organizátorka – koordinátorka v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

Je autorkou niekoľkých etnografických výstav na tému obradov prechodu a tradičného odevu Slovákov vo Vojvodine (tradičný účes a prikrývky hlavy, detský odev a pod.).

Žije v Kulpíne.

 

Svetlana Miháľová sa narodila 8. marca 1976 v Novom Sade. Od roku 1999 do 2011 Svetlana žije a študuje na Slovensku a to od roku 2000 do 2005 na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor slovenský jazyk a literatúra a výtvarná výchova (Mgr). Od roku 2005 do 2011 na Akadémii umení v Banskej Bystrici študovala maľbu, digitálne umenie a štúdium skončuje v intermediálnej tvorbe dipomovou prácou Hranice (2011), a získava titul Mgr Art.-Magister umenia.

V priebehu života vytvorila celú paletu prác, ktoré boli realizované kresbou, maľbou, ale aj inštaláciou, performansom a videom. Svoju prvú samostatnú výstavu Svetlana realizovala v Nitrianskej galérii na Slovensku v roku 2012 s videoinštaláciou Hranice. Svetlana je svedkom ekonomickej krízi, vojny v 90. rokoch a Nato bombardovania a tieto politické diania vplývali aj na jej tvorbu, čo je viditeľné aj v performáncii Hranice. Kurátorka výstavy PhDr. Katarína Rusnáková, PhD. sa vyjadrila k výstave: „Multimediálna inštalácia, v ktorej rezonuje „prítomnosť minulého“, má dlhšie časové trvanie a vyžaduje si od divákov sústredenú pozornosť, reflexiu a empatiu. V tomto diele, kde zásadný význam zohráva individuálna, generačná, verejná, kultúrna a národná pamäť, sa autorke podarilo spojiť osobné a politické aspekty, ktoré významovo presahujú do širších spoločensko-politických kontextov globalizovaného sveta”. Druhú samostatnú výstavu realizovala v Kysáči, v Galérii SND v roku 2017.

V Svetlaninej doterajšej práci môžeme cítiť refleksiu každodennosti a závislosti spoločenstva.

Doteraz sa zúčastnila na više tridsiatich skupinových výstavach po svete ako aj doma. Miháľová vystavovala prevažne na Slovensku, ale jej práce sa mohli vidieť okrem Srbska aj v Poľsku, Anglícku a v Holandsku.

Ešte v detskom období písala a publikovala poéziu, ale najviac predsa inklinovala ku kresbe. V roku 2003 Miháľová získala cenu v študentskej súťaži pre maľbu a grafiku. Veľká časť jej výtvarných prác je ovplyvnená niekoľkomesačným pobytom v New Yorku. Roku 2009 sa zúčastnila na umeleckom workshope W3 v Medzilaborciach. O dva roky neskôr pobudla na pracovnom interšipe v Alicante, v Španielsku. Miháľová postupne odbočila od umenia a vrátila sa k prírode a tak v roku 2012 odcestovala do Anglícka, do mesta Brighton, kde skončila základy kurzu pre prírodnú stavbu so slamou a prírodnými materiálmi. V Indii na spirituálnej ceste úspešne absolvovala kurz jógy – inštruktorky. Svetlana sa zúčastňuje aj na dobrovoľníckych akciách v prírodnej stavbe a v permakultúre v Anglícku a v Španielsku, kde si zdokonaľuje znalosti z rôznych kurzov. Zaujíma sa o jednoduchý život v prírode, na svojich cestách spoznáva rôzne komunity s podobným rozmýšľaním. Koncom 2014 roku sa vrátila do Srbska a tu od roku 2015 aktívne pôsobí ako inštruktorka jógy.