Nadštandardný obsah v štandardnej forme

8. septembra 2017
Vyšlo nové číslo časopisu Nový život.

Úvodom poprosím čitateľa o prepáčenie za pretencióznosť v názve textu, v ktorom Vám predstavím dvojčíslo 7-8/2017, a v ktorom zároveň vychádzajúc zo svojej skromnej redaktorskej skúsenosti mienim, že viaceré zaradené príspevky spĺňajú vyslovené tvrdenie.

V rámci rubriky Antológia srbskej postmodernej poézie vo výbere Víťazoslava Hronca z vnútornej strane obálky prečítate dve básne Borislava Radovića – Bralo a Nedávna pamäť.

V rubrike Rozkoš z textu v úvodníkovej eseji popredná súčasná slovenská spisovateľka Viera Švenková pod názvom Plameň poznania nám pripomenie, že ľudstvo čoskoro oslávi výnimočný sviatok - 2400 rokov od narodenia najväčšieho polyhistora všetkých čias, Aristotela, veľkého mysliteľa, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého a ktorého po panovníkovej smrti postihol typický osud intelektuála, tak že ho obvinili z bezbožnosti a poslali do vyhnanstva, kde zakrátko zomrel. Švenková touto poznámkou nielen že definovala postavenie spisovateľov a intelektuálov v dnešnej spoločnosti, ale  zároveň v závere textu zdôrazňuje, že je aj naďalej úlohou literatúry pálenie plameňa poznania a hľadanie pravdy.

V rubrike Chet uvádzame rozhovor dvoch Vier – slovenská vojvodinská spisovateľka Viera Benková sa rozprávala so spisovateľkou Vierou Švenkovou. Rozhovor sme nazvali Sondovanie v rozvírenom mori života láka...

Rubrikou Pulzovanie literatúry dominuje tentokrát dráma a rámcujú ju dva básnické cykly. V cykle Volanie duchov Stevan Lenhart minimalistickou poéziou v náznakoch zachytáva čistú a nefalšovanú emóciu chvíle a atmosféru mrazivých okamihov. Autor vytvára rezké básnické obrazy najminimálnejšími výrazovými prostriedkami, ktorými vyjadruje neskrášlenú podstatu bytia, jeho zbytočnosť, pominuteľnosť a absurdnosť. V kontexte našej poézie predstavujú Lenhartové verše nezvyčajnú estetiku škaredosti, ošklivosti a mrzutosti. V týchto veršoch výrazové prostriedky korešpondujú s obsahom. Na zobrazenie chladu, prázdna a zbytočnosti, lenhartovskej primárnej atmosféry a postoja vyjadreného v básňach, autor funkčne využíva málo slov. Lenhart je zároveň ironický, napríklad vo veršoch: „Tentokrát / bude inak / Celkom / inak.“ Je totiž zrejmé, že inak nikdy nebude, že je to nad naše sily, dokonca je absurdné želať si to...

Rodáčka z Báčského Petrovca, riaditeľka Divadelného ústavu a festivalu Nová dráma / New drama v Bratislave Vladislava Feketeová je zároveň úspešná dramatička. V tomto čísle uverejňujeme jej drámu Krátke spojenia, ktorá získala početné ocenenia. Bola ocenená na dramatickej súťaži Alfreda Radoka cenou za najlepší divadelný text, cenou nadačného fondu grófky Kolowrat-Krakovskej, inscenačnou cenou (premiérne sa hra uviedla v Juhočeskom divadle v Českých Budějoviciach, neskôr na AGRFT v Ľubľane) a cenou českého rozhlasu 3 – Vltava (2009). Hra je dosiaľ preložená do francúzskeho, anglického, slovinského, českého a srbského jazyka. Dúfame, že v blízkej budúcnosti publikujeme ďalšie hry tejto úspešnej a oceňovanej slovenskej vojvodinskej spisovateľky.

Básnickým cyklom Drží ma nevýdrž Petra Žebeljana v preklade básnika Martina Prebudilu uzatvárame rubriku Pulzovanie literatúry.

Začiatkom augusta z časnosti odišiel kultúrny dejateľ, redaktor a spisovateľ Samuel Dubovský. V rubrike In memoriam sa s ním rozlúčime priliehavým nekrológom z pera Jaroslava Čiepa.

V rubrike Texty a kontexty po tretíkrát pokračujeme vo vydávaní seriálu textov Dr. Michala Harpáňa Slovenskí vojvodinskí spisovstelia v Slovenských pohľadoch. V tomto texte je zahrnuté obdobie 1945-1989. Na prvý pohľad sa zdá neuveriteľné, že po dvoch recenziách uverejnených v roku 1948, prvý príspevok z pera vojvodinských Slovákov na stránkach Slovenských pohľadov sa zjavil až roku 1964. Má to však viaceré dôvody hlavne spoločensko-politickej proveniencie, ale aj iné, o nich profesor Harpáň píše vo svojom texte a tým svoj pohľad neupriamuje len na stránky analyzovaného časopisu Slovenské pohľady, ale aj na širšie súvislosti a ozrejmuje príčiny, ale aj dôsledky prítomnosti alebo absencie vojvodinskej literatúry ako invariantu v celoslovenskej literatúry v kultúrnom kontexte.

Na tohtoročnom literárnom snemovaní sme oslávili životné jubileá Pavla Grňu (80) a Márie Kotvášovej-Jonášovej (60). O spoločenskej próze pre deti u týchto dvoch spisovateľoch písala Dr. Zuzana Čížiková. O Kotvášovej–Jonášovej tiež písal aj Dr. Zoroslav Spevák v texte Silný hlas utajeného sveta dievčat.

Spisovateľka Zlata Matláková písala o antológii prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska Jednozubý úsmev zostavovateľského tandému Etely Farkašovej a Viery Benkovej v texte Vstup do tajomného detského sveta. Antológiu vydalo vlani Vydavateľstvo Matice slovenskej v Srbsku a je to štvrtý spoločný výber približujúci umelecké texty slovenských autoriek na Dolnej zemy a v materskej krajine.

Číslo 7-8 je ilustrované prácami Rado Vana Ladomerského v ústrety vernisáže jeho samostatnej výstavy na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré bude 6. septembra. O Výtvarnom nomádizme Radovana Ladomerského písal Vladimír Valentík.

Úprimne dúfame, že pestrosť textov zabezpečí pútavé čítanie a uspokojí pestovaný čitateľský vkus našich čitateľov, ale dúfame tiež, že publikovaním hodnotných a prínosných diel, prispeievame k trvaniu a rozvíjaniu kontextu slovenskej vojvodinskej literatúry. Aspoň sa o to všemožne snažíme.

S prianím príjemného čítania po novú príležitosť a nové číslo srdečne pozdravujem,

 

Šéfredaktorka Nového života

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Tohtoročný 18. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v nedeľu 19. novembra 2017 v staropazovskej divadelnej sále.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali I. Edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže v žánri populárnej hudby.
Vstupnou básňou Desať prosieb k Trojrukej bohorodičke chilandarskej Ljubomira Simovića, ktorú prebásnil František Lipka do slovenčiny otvárame číslo 9-10/2017.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si v rámci svojej programovej činnosti tentokrát posvietil na profil spisovateľky Márie Kotvášovej-Jonášovej pri príležitosti jej blížiacich sa 60. narodenín.
25. medzinárodný knižný veľtrh BIBLIOTÉKA 2017 sa konal v bratislavskej Inchebe od 9. do 12. novembra 2017.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v sobotu 11. novembra 2017 uskutočila prvá časť I. Seminára na podporu rozvoja vokálneho umenia mladých interpretov slovenskej populárnej hudby.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal vernisáž umeleckej tvorby insitného maliara Jána Bačúra z Padiny pri príležitosti osláv autorových 80. narodenín.
V druhej časti tohtoročnej prehliadky Divadelný vavrín vystúpili divadelníci z Padiny, Kysáča, Starej Pazovy a Kovačice. Najlepší na prehliadke však boli Aradáčania a Kovačičania.
V Galérii Slovenského národného domu v Kysáči v piatok 3. novembra 2017 otvorili 19. samostatnú výstavu akademického maliara Michala Ďurovku pod názvom Portréty.
Október v Kovačici sa aj v tomto roku niesol v znamení osláv a spravidla je naplnený rôznorodými kultúrnymi, zábavnými, gastronomickými a športovými obsahmi.