Svetový deň prekladateľov venovaný slovenskej literatúre

2. októbra 2017
V piatok 29. septembra 2017 pri príležitosti Svetového dňa prekladateľov v Knižnici Radoja Domanovića v meste Velika Plana usporiadali večierok venovaný súčasnej slovenskej próze.

V mene hostiteľa sa prítomným prihovorila riaditeľka knižnice Aleksandra Perić.

Na večierku, na ktorom bola zmapovaná vydavateľská produkcia srbských prekladov slovenskej literatúry, hovorili Prof. dr. Michal Harpáň a Zdenka Valentová-Belićová. V súčasnosti knižne umelecké preklady slovenskej literatúry vydávajú viaceré vydavateľstvá, medzi ktorými sú: Agora, Arhipelag, Prometej, Sezam book, Službeni glasnik, združenia spisovateľov a menšie vydavateľstvá. Slovenská literatúra po srbsky vychádza aj časopisecky a na internetových portáloch. O záujme o slovenskú literatúru svedčí aj údaj, že na Korzo portále - Portále pre urbannú kultúru október vyhlásili mesiacom slovenskej literatúry, takže sa čitatelia od 6. októbra každý piatok v rámci rubriky Vikend priča zoznámia s jedným novým slovenským spisovateľom.

Dôraz literárneho večierka bol na Antológii slovenskej krátkej prózy druhej polovice 20. storočia, ktorú zostavil a preložil Michal Harpáň. Antológia vyšla v úspešnej edícii Pohľad ponad všetko (Pogled preko svega) v Agore, v ktorej doteraz vyšli podobné výbery amerických, austrálskych, argentínskych a srbských poviedok. Prvýkrát sa v rámci edície pozornosť upriamuje na veľké diela „malej“ literatúry, prvýkrát stredoeurópskej literatúre. Napokon táto kniha je zvláštna aj z tohto dôvodu, že ako jediná v edícii bude mať dve časti.

Oximorón v názve veľmi výstižne naznačuje základné intencie, ktorými sa zostavovateľ vo svojom výbere pohyboval a označuje typológiu a poetiku zaradených poviedok. Tematicko–motivické a štylisticko-formálne, ale aj poetologicky tento výber je vyrovnaný a ucelený. Aj keď v ňom zaznieva množstvo rôznofarebných mozaikových hlasov, väčšina je poznačená značnou dávkou čierneho humoru, ktorý obracia ľudské životy naruby a vyvoláva úsmev - ale spravidla trpký. To sú poviedky o úprimnom a životachtivom šťastí na tomto svete, ktoré nám vždy uniká, o spoločenských hrách a hračkách medzi partnermi, o ohrozených cestičkách života a ľuďoch stále skľúčených clivotou a úzkosťou, ale pevne veriacich, že majú právo na kúsok svojho čierneho šťastia. To sú poviedky a novely s fantastickými príbehmi a bohatou metaforickou a výrazovou výzbrojou.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Vo výstavnom priestore na podkroví Galérie insitného umenia v Kovačici otvorili výstavu malieb a grafík Martina Kizura z Austrálie.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva mladých interpretov slovenskej populárnej hudby, aby sa zapojili do edukačného seminára na podporu rozvoja vokálneho umenia.
V nedeľu 15. októbra 2017 v sieni Domu kultúry v Selenči odznel 37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
V nedeľu 15. októbra 2017 v sieni Domu kultúry v Selenči odznel 37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
12. október vyhlásila Medzinárodná federácia pre zborovú hudbu (IFCM) na valnom zhromaždení v roku 1990 v Helsinkách za Medzinárodný deň zborového spevu.
Komorný zbor Zvony zo Selenče a Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho st. zveľaďujú svoju bohatú činnosť. Jesennú sezónu otvorili početnými vystúpeniami.
37. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč sa bude konať 15. októbra 2017 o 20.15 h v sieni Domu kultúry v Selenči.
Slávnostný program v rámci kampane Nacionálny týždeň podpory dojčenia 2017 sa uskutočnil v utorok 3. októbra 2017 v slávnostnej sieni Ústavu pre ochranu zdravia študentov v Novom Sade.
Vo štvrtok 5. októbra 2017 v budove Hala Master novosadského veľtrhu prebiehalo podujatie GASTROPLANET, na ktorom sa posvietilo aj na slovenské špeciality.
V roku 2017 sa v Bratislave konali početné podujatia venované prezentácii života a kultúry zahraničných Slovákov. Prispelo k tomu aj Krajanské a komunitné centrum Kalab.