Čoskoro vyjde dvojčíslo 9-10 Nového života v znamení poézie

Preklad básne vyšiel  v rámci Výberu z modernej a postmodernej srbskej poézie. Nasleduje esej Víťazoslava Hronca Láokoón alebo Smrť básnika, v ktorej parabolou o gréckom a rímskom mýte o Laokontovi autor píše o poslaní básnika a básnickej tvorby.

V rámci rubriky Chet pokračujeme v uverejňovaní trojrozhovorov na tému identity. Tentokrát v rozhovore Ahasfer v globálnej dedine o identite literárnej, národnej, či nadnárodnej a globálnej si pohovorili súčasný srbský básnik Miroslav Aleksić a slovenský spisovateľ Ján Tazberík.

V sobotu 18. novembra v Srbobrane Miroslavovi Aleksićovi odovzdajú cenu Lenkin prsteň za najkrajšiu ľúbostnú báseň napísanú v tomto roku a pri tej príležitosti uvádzame aj jeho tvorbu v rubrike Pulzovanie literatúry v cykle príležitostne nazvanom Pokušenie v chudorľavom čase. Okrem jeho poézie v tejto rubrike uvádzame aj poviedku Anny Margaréty Valentovej S vetrom opreteky, ktorou sa zúčastnila minuloročnej literárnej súťaže a tri básne Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Škvrnky, odmenené na Facebook festivale, ktorého vyhodnotenie sa konalo na Salóne kníh v Novom Sade. Tu je aj výber zo slovenskej poézie Víťazoslava Hronca zoskupený pod spoločným názovom Nové vzývanie. Po zostavení Antológie slovenskej poézie (2016) zostalo v Hroncovom archíve za priehršť mimoriadne pôsobivých básní viacerých autorov, ktoré sa z rôznorodých príčin do nej nedostali. V tomto výbere uvádzame verše: Leopolda Laholu, Štefana Žáryho, Jozefa Mihalkoviča, Rudolfa Slobodu, Pavola Suržina, Štefana Moravčíka, Ivana Štrpku, Ivana Laučíka, Františka Lipku, Jána Zambora, Igora Hochela, Anny Ondrejkovej, Erika Jakuba Grocha, Daniela Pastirčáka, Erika Ondrejíčku, Mariána Milčáka a Jozefa Urbana. Možno sa niektorá z nich v budúcnosti dostane do ktorejsi inej antológie tejto poézie, ktorú zostaví niekto iný. Pokým sa to nestane, tento skvelý výber básní čitatelia si môžu vyhľadať v Novom živote.

Na básika Paľa Bohuša pri príležitosti dvadsiateho výročia jeho úmrtia si zaspomíname v rubrike Dozvuky živej minulosti. Uverejňujeme v nej preklad textu Floriky Štefanovej Paľo Bohuš, lekár a básnik z knihy Blago u mojoj duši (Poklad v mojej duši, 1992), v ktorom autorka píše o svojom jedinom stretnutí s týmto slovenským vojvodinským spisovateľom v jeho domácnosti. V texte píše aj o jeho spomienkach na väzenie, ktoré od roku 1988 vychádzali na pokračovanie v časopise Letopis Matice srpske a ktoré v tejto chvíli Dr. Michal Harpáň pripravuje na prvé knižné vydanie. Tieto spomienky pod názvom Pet godina bez tame (Päť rokov bez tmy) vyjdu na budúci rok vo Vydavateľstve Matice srbskej.

Ako ďaleko si Nový život nájde čitateľov svedčí ďalší text. Náš čitateľ a kulpínsky rodák z Nórska Ivan Čičmanec nám nedávno písal a pridal k listu dojímavú spomienkovú prózu Kulpínska fantázia, ktorú uverejňujeme v rubrike Studnička pamäť.

Rozsiahlou štvrtou časťou v tomto čísle končíme cyklus textov Michala Harpáňa Slovenskí vojvodinskí spisovatelia v Slovenských pohľadoch (1989-2015). V tomto cykle profesor Harpáň dôkladne zmapoval prítomnosť našich spisovateľov (a kritikov) na stránkach azda najrenomovanejšieho a určite najstaršieho slovenského literárneho časopisu na Slovensku.

Dva texty z literárneho snemovania venované sú jubilantkám. Martin Prebudila písal o tvorbe Kataríny Hricovej v texte Poetický štvorlístok Kataríny Hricovej a Anna Horvátová o tvorbe Márie Kotvášovej-Jonášovej v texte Samé dobré knihy.

V rubrike Recenzie uvádzame dva texty. Riaditeľ Kniižnice Matice Srbskej, básnik a literárny kritik Selimir Radulović napísal text o Radomirovi Andrićovi a jeho dvoch básnických zbierkách Opakovanie neopakovateľného (Ponavljanje neponovljivog) a knihe Privykanie na levitáciu (Svikavanje na levitaciju). Text autor prečítal na prezentácii knihy Až na jednu vec Radomira Andrića, ktorú vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci 10. marca 2017. V druhom texte Rubikova kocka postmodernej estetiky okom syntetika Zdenka Valentová-Belićová písala o knihe Michala Babiaka Tradícia a identita, ktorá vyšla vlani v Nadlaku vo vydavateľstve Ivana Krasku.

Číslo 9-10 je ilustrované reprodukciami Miroslava Cipára, o výtvarníkovej tvorbe text napísal Vladimír Valentík.

Za báseň Ten okamih Miroslav Aleksić získal ocenenie Lenkin prsteň, kedže jej zaradenie do publikovaného výberu už po zalomení čísla nebolo možné, preklad básne uvedieme k tomuto textu.

TEN OKAMIH

Ako vyzeral okamih

kým ho merali hodiny

na vzdialenej veži kdesi

kým prchal čas z piesočných hodín

a zrážal sa s molekulami vody

v klepsidre tam niekde,

bol to rez v chudorľavom čase

alebo medzera v jednotvárnom priestore

No, a tá žena s čiernymi okuliarmi

prešla letnou záhradou kaviarne

obracajúc sa zvodne

k starým stranám sveta

a obzerajúc sa aby preverila

či sa jar vlečie za ňou

ako okraje svadobných šiat.

A potom si zastala obozretne,

ako aby nezobudila spiace dieťa.

Domnievam sa, že to bol ten okamih.