Uverejnili sme dvojčíslo 9-10 /2018 Nového života

23. novembra 2018
Úvodné tóny dvojčísla časopisu Nový život zahrajú dve básne Milana Komnenića (Krik pod nulou a Srbsko na východe) z výberu Víťazoslava Hronca zo súčasnej srbskej modernej a postmodernej poézie.

Úvodníkovú esej do tohto čísla Jazyk - identita – literatúra podpisuje šéfredaktorka časopisu. V eseji sa zmieňuje o vzájomnom vzťahu týchto troch pojmov zdôrazňujúc pritom ich prepojenosť a vzájomnú podmienenosť. „Jazyk – ten prvý – za pomoci ktorého spoznávame svet, ktorý nás obkolesuje, sa zároveň stáva stavebným materiálom definujúcim naše mentálne mapy. Ten jazyk – materinský alebo otcovský, čo je jedno, dôležité je, že je to jazyk blízkych ľudí – jazyk, prostredníctvom ktorého sa nám otvorili oči a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej bytosti, imanentný v našich kognitívnych, psychických, duchovných, mentálnych, intelektuálnych a všetkých iných vnútorných sférach; kód, matrica, za pomoci ktorej neskôr v živote dekódujeme vonkajšie impulzy.”

Ako posledný v seriály rozhovorov s bývalými šéfredaktormi uverejňujeme interview s Adamom Svetlíkom, ktorý Nový život redigoval v rokoch 1998-2014. Textom pod názvom Uchopenie literatúry s prázdnou redaktorskou zásuvkou končíme spätný pohľad na náš časopis, v ktorom sme sa pokúsili priblížiť čitateľom jeho pozadie. Ako najväčší problém časopisu v období svojho redigovania Svetlík vyzdvihuje kvantitatívno-kvalitatívneho chradnutie slovenskej vojvodinskej literatúry a nedostatok mladých literárnych síl: „Keď ide o prispievateľov, najkomplexnejšia, už vtedy alarmujúca situácia bola s mladými, začínajúcimi autormi, ktorých bolo z roka na rok čoraz menej, aj napriek môjmu veľkému vynaloženému úsiliu dať im dostatočný priestor v Novom živote a všestranne ich povzbudzovať k ďalšej literárnej tvorbe.“

V Pulzovaní literatúry ako prvých uvádzame súčasné slovenské vojvodinské spisovateľky: Annamáriu Boldockú–Grbićovú (Fines herbes) a Janu Domoniovú (Štádiá). V pokračovaní rubriky uvedieme úryvok z najnovšieho románu Etely Farkašovej Scenár nedávno odmeneného cenou Anasoft litera a výročnou cenou Spolku slovenských spisovateľov. V tejto rubriky predstavíme taktiež aj poéziu mladého slovenského básnika Michala Baláža (krev-vkus-dron-zvyk-state-spal) a krátku poviedku srbskej spisovatelky Ani Ristovićovej (Kachľová pec) v preklade Miša Smišeka.

Nedávno vo vydaní vydavateľstva Sterijino pozorje vyšla prvá antológia súčasnej slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama zostavovateľky Vladislavy Fekete. Text predslovu, ktorý je v knihe publikovaný po srbsky uvádzame v Novom živote prvýkrát v originály po slovensky. Autorka v ňom podala prehľad vývinu slovenskej drámy v 20. a 21. storočí a priblížila nám v krátkosti tvorbu súčasných slovenských dramatikov: Jozefa Gombára, Peter Lomnického, Viliama Klimáčeka, Jany Juráňovej, Petra Pavlac, Valerie Schulczovej, Romana Olekšáka, Petra Scherhaufera a Samuela Chovanca.

O usídlení sa Slovákov v Kysáči (1773-1940) písal Michal Gombár a v texte zohľadnil spoločenské, politické, hospodárske, ale aj kulturologické okolnosti v období príchodu Slovákov a postupného usadzovania sa v Kysáči.

V poslednom období sa srbská poézia intenzívne prekladá do slovenčiny. Veľké zásluhy v tom má spolupráca spisovateľských združení v Srbsku a na Slovensku. Srbský literárny vedec a kritik Dr. Đorđe Despić, univerzitný profesor na FF UNS nám v texte Poézia dnes odborne a kompetentne priblížil súčasné srbské básnictvo a tento jeho text, ktorý uvádza konkrétne mená a základné charakteristiky diela najúspešnejších srbských básnikov, môže byť veľmi osožný všetkým tým, ktorí sa zúčastňujú procesu prekladu, publikovania a prezentovania srbskej literatúry na Slovensku.

Zo 62. literaráneho snemovania prinášame dva texty dvoch sestier Dorčových o dvoch bratoch Dorčových. Viera Babiaková-Dorčová písala o cestopisoch Jána Dorču v texte Prechádzka Bielym domom s Jánom Dorčom a Vladimíra Dorčová-Valtnerová o Expresívnych štýlotvorných prvkoch v cestopisoch Vladimíra Dorču.

V rubrike Recenzie uvádzame dva príspevky. Pavol Markovič písal o Antológii slovenskej poézie Víťazoslava Hronca v texte Antológia ako výraz postoja k poézii, ktorú vydalo SVC roku 2016, a Damilíl Hako písal o básickej zbierke Škvrnky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej v texte Penelopská sieť vo farebnej noci.

O Samostatnej výstave Márie Gaškovej pri príležitosti jej životného jubilea písal Vladimír Valentík. Zároveň dvojčíslo 9/10 ilustrujeme výberom z jej tvorby.

Prajeme Vám príjemné čítanie.

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Divadlo VHV Petrovec uvádza premiéru Kafkovho Procesu v sobotu 17. augusta 2019 na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Pri príležitosti konania SNS bola v stredu 7. augusta 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava akademického grafika a maliara Pavla Čániho.
V Archíve Vojvodiny 7. augusta slávnostne otvorili dokumentárnu výstavu venovanú stému výročiu organizovania prvých SNS, založenia gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v B. Petrovci.
V nedeľu 4. augusta sa v predsieni Slovenského vojv. divadla uskutočnila vernisáž autorských fotografií a promócia fotomonografie Fókus na Báčsky Petrovec mladého petrovského umelca Igora Bovdiša.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov Portréty akademického grafika a maliara Pavla Čániho, ktorá sa uskutoční 07. 08. 2019 o 19.00 hodine v galérii ÚKVS.
Včera v ranných hodinách v belehradskej nemocnici vo veku 67 rokov zomrel Jaroslav Litavský – DIDI.
Na spoločnom koncerte pomenovanom Rodáci rodákom sa 17.augusta obecenstvu v Starej Pazove predstavili folklórny súbor Liptár z Austrálie, FS Klasy a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Vyšlo dvojčíslo 5 - 6 / 2019 Nového života!
V dôsledku ťažkého ochorenia, dnes 4. júla 2019 vo veku 70 rokov nás navždy opustil náš popredný výtvarný umelec Pavel Pop.
Podporujúc výtvarné umenie aj súčasných slovenských umelcov, Ústav poskytol priestory na prezentáciu prác mladej umelkyne Emílie Valentíkovej.