Vernisáž výstavy Jozefa Klátika

7. novembra 2009
S priležitosti osláv šesdesiatych narodenín Jozefa Klátika v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci bola vernisáž výstavy tohto umelca.

Pri akceptovaní najnovších malieb Jozefa Klátika, uzhodli sme sa všetci, vhodne zapadli abstraktné ambienálne interpretácie Ervina Malinu a Bogdana Rankovića. Aj sám autor tento synkretizmus cítil ako skompletovanie osláv jeho životného jubilea a štyridsaťročnej tvorby. Tento grafik, učeň majstrov Hložníka, Brunovského a Dubaja po koketovaní s pop-artom pri začiatkoch, postupne sa venoval abstrakcii, prečistennej urbánej geometrii či architektonike.

Vernisáž výstavy Jozefa Klátika, 2009

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Ako vypestovaný, silný, jasný maliar priniesol dve čo do formy a obsahu rozličné práce v dvoch miestnostiach Galérie Zuzky Medveďovej. Sú to akoby identické, geometrické tvary, ostré uhly. Avšak z prác na vrecovine rustikálne robusných Pavel Čáni vyčítal určitýsi neobarbarizmus.

Poznáme ho už aj z Galérie Karla Miloslava Lehotského ako maliara verného postmodernej maľbe na plátne – ako v  silnej expresii drsne artikulovaných foriem vytvára primárne tvary – trojuholník, kružnicu a elipsu. Podľa Vladimíra Valentíka po roku 2000 maliar sa sústredil na výskum rozkladu a spájania monochromatických plôch. Tie jeho obrazy niekedy sa transformujú v omaľované nepravidelné geometrické umelecké priestorové objekty a nástenné inštalácie.

Slovenské vydavateľské centrum mu k životnému jubileu vydalo zbierku vizuálnej poézie Koniec jazyka. Pri samotnom otvorení bol aj Miroslav Benka, obdivovateľ Klátikovej tvorby od začiatkov a príležitostne vyzval autora, verejne prisľúbiť, že urobia divadelné predstavenie na motívy Klátikovej tvorby.

Vernisáž výstavy Jozefa Klátika, 2009

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Celá inštalácia je metaforou. Ak primárne tvary vnímame ako dáku sondáž vizuálnej podstaty sveta - ako duchovne vycibrený návrat do Altamiry, k primárnej kreácii. A  návrat k počiatku. Tak potom výstava bola v znamení symboliky nového začiatku. Autor začal od začiatku. Lebo štyri roky pred tým mu požiar v ateliéri zničil takmer celý opus. Najnovšie práce sú umelcovou odpoveďou na tragédiu. Sila, bunt a ohňovzdorný tvorivý nepokoj k biografii umelca.

Annamária Boldocká Grbićová
Pozri aj: 
Jozef Klátik (životopis)

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V nedeľu sa zavreli brány 16. ročníka Divadelného festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, ktorý organizuje Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na podávanie návrhov na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2020.
Dnes v Kysáči začína 16. ročník festivalu ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
Slováci v Srbsku si od 27.09. do 1.10. sériou podujatí pripomenuli 100.výročie založenia najstaršej vzdelávacej inštitúcie Slovákov v zahraničí - Gymnázia Jána Kollára.
V piatok 27. septembra bola v galérii ÚKVS otvorená nekaždodenná výstava šiestich insitných umelcov, predstaviteľov kovačickej školy insitného umenia a popredných srbských insitných umelcov.
V piatok, 27. septembra sa v Centre slovanských kultúr, ktorý pôsobí v rámci Národnej knižnice Srbska v Belehrade, uskutočnila prezentácia časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.
V piatok 27. septembra 2019 o 18.00 hod. v galérii ÚKVS (Njegošova 16/II/7, Nový Sad) sa uskutoční vernisáž obrazov pod názvom SLOVENSKO-SRBSKÉ PRIATEĽSTVO.
V sobotu 21. septembra 2019 sa uskutočnil 4. ročník Festivalu ľudového kroja Slovákov v Srbsku v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
24. ročník Petrovských dní divadelných
Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v piatok 6. septembra 2019 o 20,30h vo veľkej sieni uvádza REPRĺZU novej inscenácie divadelnej hry pod názvom SVÆTY ZA DEDINOU.