Publikácia Rovina spieva je prvou antológiou slovenskej vojvodinskej poézie po srbsky (resp. dvojjazyčná) a zároveň prvou knihou veršov slovenských vojvodinských básnikov v preklade. Vyšla v roku 1962 v Kultúre a zahŕňa 35 básní (70, keďže sú publikované dvojjazyčné) deviatich básnikov (Juraj Mučaji, Paľo Bohuš, Andrej Ferko, Pavel Mučaji, Daniel Pixiades Michal Babinka, Juraj Tušiak a Viera Benková). Publikáciu ilustroval architekt Đorđe Jovanović. Ako jedna z najzaujímavejších dobových recenzií na večierku bol spomenutý text z časopisu Susreti (Titograd), ktorý napísal popredný srbský esejista a kritik žijúci v Paríži, Jezdimir Radenović, jeden z blízkych kamarátov Emila Ciorana.
![]() |
Značná časť večierku bola venovaná Antićovmu súčasníkovi a spoluautorovi publikácie Jánovi Labáthovi, ako básnikovi, prekladateľovi a kultúrnemu dejateľovi. Okrem o jeho básnických zbierkach a iných publikáciách, účastníci pozornosť venovali aj Labáthovej literárnej pozostalosti.
![]() |
O antológii, slovenskej vojvodinskej poézii, Miroslavovi Antićovi a Jánovi Labáthovi hovorili Zdenka Valentová-Belićová a Ladislav Čáni. Večierok moderoval Nedeljko Mamula.
Medzi vzácnymi hosťami na večierku bol prítomný aj syn Miroslava Antića, Igor Antić, výtvarný umelec z Paríža, ktorého zaujala slovenská poézia a najmä si nostalgicky zaspomínal na priateľstvo medzi jeho otcom a Michalom Babinkom.
![]() |
Komentáre
Post new comment