Svetový deň divadla

27. marca 2019
Od roku 1962 si 27. marca pripomíname Svetový deň divadla, ktorý rok predtým vyhlásil Medzinárodný divadelný inštitút (ITI).

Každý rok si v tento deň azda intenzívnejšie uvedomujeme dôležitosť divadla a umenia vôbec v našom živote, ktoré každý rok – zo svojho pohľadu – zvýrazňuje popredná svetová osobnosť vo svojom Posolstve. Tento rok je to kubánsky divadelný režisér, dramatik, pedagóg a profesor Carlos Celdrán.

"Ešte než som sa prebudil do divadla, boli tu už moji učitelia. Postavili svoje domy a svoje poetiky na zvyškoch svojich vlastných životov. Mnohí z nich sú úplne alebo takmer neznámi: pracovali v tichu, v pokore svojich skúšobní a vo vypredaných divadlách, a pomaly, po rokoch práce a výnimočných výsledkov, postupne odchádzali zo svojich pozícií a zmizli. Keď som pochopil, že mojím osudom bude nasledovať ich kroky, pochopil som tiež, že som zdedil jedinečnú a neodbytnú tradíciu žitia v prítomnosti s jediným očakávaním – dosiahnuť priezračnosť neopakovateľnej chvíle. Chvíle stretnutia Od v tme divadla len s pravdou gesta a odhaľujúcim slovom bez akejkoľvek inej ochrany. Mojou divadelnou vlasťou sú chvíle stretnutí s divákmi, ktorí prichádzajú večer čo večer do nášho divadla z najrôznejších kútov môjho mesta, aby s nami prežili pár hodín, pár minút. Môj život je poskladaný z týchto jedinečných chvíľ, keď prestávam byť sám sebou, trpieť sám pre seba, som znovuzrodený a rozumiem zmyslu divadelnej profesie: žiť okamihy čistej pominuteľnej pravdy, v ktorých vieme, že to, čo hovoríme a robíme tam pod divadelnými svetlami, je pravda a odráža to najhlbšie a najosobnejšie z nás. Moja divadelná vlasť, moja a mojich hercov, je krajinou utkanou z týchto chvíľ, v ktorých odložíme masky, rétoriku, strach z toho, kým sme, a spojíme ruky v tme.

Divadelná tradícia je horizontálna. Nikto nemôže vyhlásiť, že divadlo existuje v nejakom svetovom centre alebo privilegovanej budove. Divadlo, ktoré som zdedil, sa šíri cez neviditeľnú geografiu, ktorá mieša životy tvorcov a divadelného remesla do zjednocujúceho gesta. Všetci divadelní majstri umrú so svojimi chvíľami neopakovateľného jasu a krásy, všetci miznú rovnakým spôsobom, bez akejkoľvek transcendentnosti, ktorá by ich ochránila a preslávila.

Divadelní majstri to vedia, žiadne uznanie nie je platné zoči-voči tej istote, ktorá je koreňom našej práce: tvorba chvíľ pravdy, nejednoznačnosti, sily, slobody uprostred veľkej neistoty. Nič neprežije okrem dát alebo záznamov ich práce na videu a fotkách, ktoré zachytávajú len vyblednutú myšlienku toho, čo spravili. V týchto záznamoch bude však navždy chýbať tichá odpoveď publika, ktoré v okamihu rozumie, že to, čo sa tu deje, sa nedá preložiť alebo nájsť inde, že spoločne prežívaná pravda je tu skúsenosťou života, na pár sekúnd, ešte priezračnejšiou než sám život.

Keď som si uvedomil, že divadlo je krajinou samou osebe, veľkým teritóriom zaberajúcim celý svet, zrodilo sa vo mne rozhodnutie, ktoré bolo aj oslobodením: nemusíš ďaleko odísť alebo odcestovať, nemusíš utekať ani sa presťahovať. Publikum je tam, kde sa nachádzaš. Tam máš po svojom boku kolegov. Mimo tvojho domu je nepriehľadná a nepreniknuteľná denná realita. Z tejto zdanlivej nehybnosti potom pracuješ na naplánovaní najslávnejšej cesty, zopakovaní Odysey, plavby argonautov: si nehybný cestovateľ, ktorý neprestáva zvyšovať hustotu a tuhosť svojho reálneho sveta. Tvoja cesta vedie k okamihu, k momentu, k neopakovateľnému stretnutiu pred tvojimi ľuďmi ako ty. Tvoja cesta vedie k nim, k ich srdcu, k ich subjektivite. Cestuješ v ich vnútri, v ich emóciách, v ich spomienkach, ktoré prebúdzaš a rozhýbavaš. Tvoja cesta je závratná a nikto ju nemôže zmerať alebo umlčať. Ani ju nikto nemôže úplne doceniť, je to cesta predstavivosťou tvojich ľudí, semeno zasiate v najodľahlejšej zemi: občianskom, etickom a ľudskom vedomí tvojich divákov. Vďaka tomuto sa nepresúvam, ostávam doma so svojimi najbližšími, v zdanlivej nehybnosti, pracujem dňom a nocou, pretože poznám tajomstvo rýchlosti".

Carlos Celdrán, Kuba

z angličtiny preložil Ján Tomandl

Carlos Celdrán

Carlos Celdrán je oceňovaný divadelný režisér, dramatik, akademik, profesor, žije a pracuje v Havane na Kube, jeho tvorba je uvádzaná po celom svete.

Carlos Celdrán sa narodil v roku 1963 v Havane, kde začal rozvíjať svoju lásku k divadlu na Vyššom inštitúte umení v Havane. Tu dosiahol bakalárske vzdelanie v odbore Divadelných štúdií. Po absolutóriu s vyznamenaním v roku 1986 okamžite pretavil svoje vzdelanie do profesionálnej práce najprv ako interný dramaturg a neskôr ako interný režisér divadla Teatro Buendía v Havane.

Na tejto pozícii bol do roku 1996, keď sa rozhodol, že je správny čas na vytvorenie svojej vlastnej divadelnej skupiny, dnes svetovo známeho Argos Teatro. Opäť so základňou v Havane, Argos Teatro získalo slávu svojimi interpretáciami európskych klasikov, súčasných latinskoamerických hier a pôvodnými inscenáciami pod výnimočnou taktovkou Carla Celdrána ako režiséra.

Inscenácie Argos Teatro sa zameriavajú na vdýchnutie nového života do kánonu moderného európskeho divadla a s Brechtom, Beckettom, Ibsenom a Strindbergom prinášajú európsku kultúru latinskoamerickému publiku. Inscenovaním miestnych autorov, ako napríklad Gonzalez Melo, urobili veľa pre kubánskych dramatikov. Práve táto fúzia rôznych kultúr pomo hla Argos Teatro, jednej z popredných kubánskych divadelných skupín, dosiahnuť uznanie aj za hranicami. Ich oslavované herecké laboratórium, ktoré hľadá spoločný jazyk performatívnych umení, je považované za iniciatívu spájajúcu svet.

Vrcholom pôsobenia spoločnosti je momentálne produkcia s názvom Ten Million v autorstve a réžii Carla Celdrána. Táto inscenácia dosiahla kritické uznanie a bola uvedená na Kube aj v zahraničí. Ich najnovšia produkcia Misterios y pequeñas piezas (Mystéria a malé kusy) z roku 2018, tiež napísaná a režírovaná Carlom Celdránom, bola prijatá podobne pozitívne.

Tieto aktivity pre Kubu a medzinárodné divadlo prispeli k tomu, že Carlos Celdrán dostal mnoho ocenení aj búrlivý potlesk. Cenu kubánskych divadelných kritikov za najlepšiu inscenáciu vyhral medzi rokmi 1988 až 2018 pozoruhodných šestnásťkrát. Okrem tohto kritického uznania dosiahol ohlas vo svojej krajine aj vo svete. Medzi ďalšími oceneniami je Národné vyznamenanie kubánskej kultúry z roku 2000 a Kubánska národná divadelná cena z roku 2016.

Počas tejto pozoruhodnej kariéry zostal Carlos Celdrán oddaný inšpirovaniu a pomáhaniu iným vo svojej práci profesora v prestížnych inštitúciách na Kube, v Južnej Amerike a Európe. Neustále pracuje aj na rozšírení a prehĺbení svojich vlastných vedomostí. V roku 2011 dosiahol magisterské vzdelanie na Universidad Rey Juan Carlos v Madride.

Svoje pedagogické nadanie vyše dvadsať rokov využíva na Kubánskom vyššom inštitúte umení a v roku 2016 sa stal vedúcim magisterského štúdia divadelnej réžie, kde posúva svoje vedomosti ďalším generáciám kubánskych divadelníkov. Zároveň nachádza priestor pre svoje umelecké vyjadrenie v réžii a písaní pre Argos Teatro.

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V piatok 11. decembra 2009 sa na Petrovaradínskej pevnosti uskutočnila vernisáž výstavy slovenského združenia textilných výtvarníkov Arttex z Bratislavy.
Z dielne Art centra Chlieb a hry po predstaveniach Chlieb a hry v Slovenskom vojvodinskom divadle a Omaľované inovaťou v Madlenianum predstavením Obrazy môjho sveta dali bodku za trilógiou.
V piatok 11. decembra MOMS Báčsky Petrovec usporiadal literárny večierok venovaný životnej 75-ke jazykovedkyne Dr. Márie Myjavcovej.
V Segedíne sa uskutočnila schôdza Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska s cieľom podpísať Dohodu o spoločných projektoch na rok 2010.
Marek Stupavský
V utorok 08. decembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov boli odmenené najlepšie práce tohtoročnej literárnej súťaže Zorničky a Nového života.
Na jubilejnom 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku vystavovalo 27 umelcov, mnohí z nich zúčastnili sa aj úspešného výtvarníckeho snemovania, ktoré mu predchádzalo.
Na XI. Detskom festivale Letí pieseň letí v Kovačici 06. decembra 2009 odznelo dvanásť nových slovenských skladieb pre deti.
V sobotu 05. decembra 2009 v SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove prebiehala Prvá konferencia Spolkov vojvodinských Slovákov v organizácii Výboru pre kultúru NRSNM.
V Mestskej knižnici v Novom Sade, v rámci zaznamenávania týždňa materinského jazyka pod názvom Bohatstvo rozličností, včera 01.12. uviedli slovenský večierok.
Roku 1897 petrovský obuvník Jozef Turóci, vyznávajuci vieru v Budapešti, bol vyslaný na Dolnú zem, do rodiska, širiť evanjelium. Toto výročie, teda 112 rokov, oslavuje petrovský baptistický zbor.