Vyšlo prvé dvojčíslo 71. ročníka Nového života

5. apríla 2019
Z tlače vyšlo prvé dvojčíslo 71. ročníka nášho mesačníka pre literatúru a kultúru NOVÝ ŽIVOT.

Úvodné tóny prvého dvojčísla 1-2 v roku 2019 zadala báseň Adama Puslojića Moja civilizácia v rámci pravidelne publikovaného antologického Výberu Víťazoslava Hronca zo súčasnej srbskej modernej a postmodernej poézie.

Úvodníkovú esej do tohto čísla Príbeh o identite podpisuje Vladimír Valihora, novinár a esejista v Rádiu Nový Sad. V eseji sa zmieňuje o pojme identita a kultúra. Valihora píše: „Kultúru považujeme za nejakú sebestačnú hodnotu, akýsi nedotknuteľný svätý grál. Každý jednotlivec má kultúru, príbeh o existencii, každý národ od vzniku národov má aj národnú kultúru. Teda, kultúra vlastne nie je nič zvláštne – každý ju má, rovnako ako aj identitu. Keby národ nemal kultúru a jednotlivec svoju identitu, jednoducho by sa rozpadli na atómy, na iné identity, alebo na niečo iné.“

V pokračovaní publikujeme trojrozhovor, ktorý viedla Zdenka Valentová Belićová so zaujímavými mladými avantgardnými umelcami – jedným slovenským Agdom Bavim Painom z Košíc, básnikom, prozaikom a scenáristom, a druhým srbským, básnikom a pesničkárom Milošom Zubcom.

V rozhovore nazvanom Bočné uličky hlavných miest sa zmienili hlavne o titule udeľovanom Európskou komisiou. V roku 2013 prvýkrát sa takáto možnosť dostala slovenskému mestu – mestu Košice, ktoré spolu s Marseille (Francúzsko) niesli titul Európske hlavné mesto kultúry. Nový Sad, ktorý sa v roku 2021 stane Európskym hlavným mestom kultúry, bude zároveň prvým mestom mimo Európskej únie s týmto titulom.

V Pulzovaní literatúry ako prvé tri texty uvádzame víťazné práce z vlaňajšej literárnej súťaže. Prvé miesto získala próza Orech nádejnej spisovateľky Hany Čížikovej, ktorá tematizuje záhadnú samovraždu mladého dievčaťa a vyrovnávanie sa rodičov s touto skutočnosťou. Dobre stavaným sujetom próza s prvkami psychologickej detektívky v záverečnom odseku dostáva rozuzlenie záhady. Avšak toto rozuzlenie príbehu na pláne kompozície paradoxne a esteticky účinne pôsobí ako zauzlenie na pláne sémantickom ako vnímame ako položenie ťažkého náhrobného kameňa na otvorené dilemy rodičov. Vyspelý štýl Čížikovej naznačuje výrazne talentovanú mladú spisovateľku so vzácnou a bohatou imaginatívnosťou.

Druhé miesto na literárnej súťaži, a samým tým aj v rubrike, patrí Anete Lomenovej za prózu Habit rehoľnej sestry. Táto krátka próza naznačuje jej spisovateľský potenciál. Nestálosť fyzického resp. tuzemského života a prehodnocovanie mravných zásad, ich zrovnávanie s tradičnými hodnotami našich predkov by sme mohli označiť ako tematickú niť, ktorú autorka podáva cez príbeh o stroskotaní lietadla a či príbeh o sne, prípadne vidine, vlastnej smrti v páde lietadla. Účinné obrátenie hodnotovej hierarchie - vnútorné sa na bráne záhrobného sveta mení na vonkajšie, neviditeľné sa stáva viditeľné, kým neplatný doklad (etické a náboženské priestupky) sa stáva formálnou no podstatnou prekážkou dosiahnutia náboženskej a etickej nirvány. Na treťom mieste sa na súťaži ale aj v rubrike ocitla Jana Domoniova a tri básne so spoločným názvom Lámanie (Lámenie, Biela a Pružnosť). Autorka sa v nich zaoberá otázkou krehkosti a nestálosti života, fyzickej zraniteľnosti odhaľujúc nám poetickú podstatu bytia pod tenkým povrchom viditeľného sveta. Rany, ktoré vznikajú pukaním, štiepaním a odlupovaním tenučkej ochrany, nasvedčujú živú, bolestivú, ale práve preto vitálnu podstatu bytia.

V pokračovaní rubriky uvádzame básne autorov z rubriky Čet Miloša Zubca - cyklus básní Ochranné slová a  básne Agdu Bavi Paina s názvom frankenpain.

Pri príležitosti desiateho výročia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v rubrike Texty a kontexty uvádzame text Miliny Sklabinskej s názvom Stretávanie kultúr v programoch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov 2008-2015.

Ako druhý text v tejto rubrike uverejnili sme štúdiu profesorky Jarmily Hodoličovej Človek so znevýhodnením v literatúre pre deti a mládež vojvodinských Slovákov.

Zo 62. literárneho snemovania, ktorého nosnou témou bol cestopis ako žáner, uverejňujeme text Zdenky Valentovej Belićovej Hraničiary terry incognity – Obraz Srbov v cestopisnom románe Dunaj v Amerike Michala Hvoreckého.

V rubrike Recenzie uvádzame dva príspevky. Michal Babiak písal o básnickej zbierke Zdenky Valentovej-Belićovej Éterizácia mimo kontextu v texte Jánusovská tvár poézie, ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov ako spoluvydavateľ  novosadskému Grafomarketingu v roku 2017, a Aleksandar Milosavljavić, ktorý písal o prvej antológii súčasnej slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama zostavovateľky Vladislavy Fekete vo vydaní vydavateľstva Sterijino pozorje. Ide o prvú antológiu slovenskej drámy, ktorá bola preložená do srbského jazyka,  toto dielo je dôležité v kontexte slovensko-srbských literárnych a divadelných vzťahov .

Rozsiahlu štúdiu Geometria v maliarstve vojvodinských Slovákov napísal Sava Stepanov a je to nielen sprievodný text k ilustráciám v tomto dvojčísle, ale aj podrobná výtvarno-kritická štúdia.

Prajeme Vám rozkoš z čítania.

Titulná strana
Text: Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Vyšlo dvojčíslo 5 - 6 / 2019 Nového života!
V dôsledku ťažkého ochorenia, dnes 4. júla 2019 vo veku 70 rokov nás navždy opustil náš popredný výtvarný umelec Pavel Pop.
Podporujúc výtvarné umenie aj súčasných slovenských umelcov, Ústav poskytol priestory na prezentáciu prác mladej umelkyne Emílie Valentíkovej.
V slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva v Selenči sa 25. júna 2019 uskutočnilo 1. zasadnutie Organizačno-správnej rady 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
26. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána prebiehal v dňoch 21. až 23. júna 2019 v Kysáči v organizácii Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrneho centra Kysáč.
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
V areáli hložianskeho amfiteátra 15. júna 2019 sa uskutočnil 49. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...
Počas uplynulého víkendu v Kovačici dozneli Maškove dni, organizované na počesť významného divadelného pracovníka Tomáša Hriešika Maška.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
V dňoch 7. až 9.júna v Starej Pazove sa stretli malí-veľký herci na 26. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ.