Vyšlo prvé dvojčíslo 71. ročníka Nového života

5. apríla 2019
Z tlače vyšlo prvé dvojčíslo 71. ročníka nášho mesačníka pre literatúru a kultúru NOVÝ ŽIVOT.

Úvodné tóny prvého dvojčísla 1-2 v roku 2019 zadala báseň Adama Puslojića Moja civilizácia v rámci pravidelne publikovaného antologického Výberu Víťazoslava Hronca zo súčasnej srbskej modernej a postmodernej poézie.

Úvodníkovú esej do tohto čísla Príbeh o identite podpisuje Vladimír Valihora, novinár a esejista v Rádiu Nový Sad. V eseji sa zmieňuje o pojme identita a kultúra. Valihora píše: „Kultúru považujeme za nejakú sebestačnú hodnotu, akýsi nedotknuteľný svätý grál. Každý jednotlivec má kultúru, príbeh o existencii, každý národ od vzniku národov má aj národnú kultúru. Teda, kultúra vlastne nie je nič zvláštne – každý ju má, rovnako ako aj identitu. Keby národ nemal kultúru a jednotlivec svoju identitu, jednoducho by sa rozpadli na atómy, na iné identity, alebo na niečo iné.“

V pokračovaní publikujeme trojrozhovor, ktorý viedla Zdenka Valentová Belićová so zaujímavými mladými avantgardnými umelcami – jedným slovenským Agdom Bavim Painom z Košíc, básnikom, prozaikom a scenáristom, a druhým srbským, básnikom a pesničkárom Milošom Zubcom.

V rozhovore nazvanom Bočné uličky hlavných miest sa zmienili hlavne o titule udeľovanom Európskou komisiou. V roku 2013 prvýkrát sa takáto možnosť dostala slovenskému mestu – mestu Košice, ktoré spolu s Marseille (Francúzsko) niesli titul Európske hlavné mesto kultúry. Nový Sad, ktorý sa v roku 2021 stane Európskym hlavným mestom kultúry, bude zároveň prvým mestom mimo Európskej únie s týmto titulom.

V Pulzovaní literatúry ako prvé tri texty uvádzame víťazné práce z vlaňajšej literárnej súťaže. Prvé miesto získala próza Orech nádejnej spisovateľky Hany Čížikovej, ktorá tematizuje záhadnú samovraždu mladého dievčaťa a vyrovnávanie sa rodičov s touto skutočnosťou. Dobre stavaným sujetom próza s prvkami psychologickej detektívky v záverečnom odseku dostáva rozuzlenie záhady. Avšak toto rozuzlenie príbehu na pláne kompozície paradoxne a esteticky účinne pôsobí ako zauzlenie na pláne sémantickom ako vnímame ako položenie ťažkého náhrobného kameňa na otvorené dilemy rodičov. Vyspelý štýl Čížikovej naznačuje výrazne talentovanú mladú spisovateľku so vzácnou a bohatou imaginatívnosťou.

Druhé miesto na literárnej súťaži, a samým tým aj v rubrike, patrí Anete Lomenovej za prózu Habit rehoľnej sestry. Táto krátka próza naznačuje jej spisovateľský potenciál. Nestálosť fyzického resp. tuzemského života a prehodnocovanie mravných zásad, ich zrovnávanie s tradičnými hodnotami našich predkov by sme mohli označiť ako tematickú niť, ktorú autorka podáva cez príbeh o stroskotaní lietadla a či príbeh o sne, prípadne vidine, vlastnej smrti v páde lietadla. Účinné obrátenie hodnotovej hierarchie - vnútorné sa na bráne záhrobného sveta mení na vonkajšie, neviditeľné sa stáva viditeľné, kým neplatný doklad (etické a náboženské priestupky) sa stáva formálnou no podstatnou prekážkou dosiahnutia náboženskej a etickej nirvány. Na treťom mieste sa na súťaži ale aj v rubrike ocitla Jana Domoniova a tri básne so spoločným názvom Lámanie (Lámenie, Biela a Pružnosť). Autorka sa v nich zaoberá otázkou krehkosti a nestálosti života, fyzickej zraniteľnosti odhaľujúc nám poetickú podstatu bytia pod tenkým povrchom viditeľného sveta. Rany, ktoré vznikajú pukaním, štiepaním a odlupovaním tenučkej ochrany, nasvedčujú živú, bolestivú, ale práve preto vitálnu podstatu bytia.

V pokračovaní rubriky uvádzame básne autorov z rubriky Čet Miloša Zubca - cyklus básní Ochranné slová a  básne Agdu Bavi Paina s názvom frankenpain.

Pri príležitosti desiateho výročia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v rubrike Texty a kontexty uvádzame text Miliny Sklabinskej s názvom Stretávanie kultúr v programoch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov 2008-2015.

Ako druhý text v tejto rubrike uverejnili sme štúdiu profesorky Jarmily Hodoličovej Človek so znevýhodnením v literatúre pre deti a mládež vojvodinských Slovákov.

Zo 62. literárneho snemovania, ktorého nosnou témou bol cestopis ako žáner, uverejňujeme text Zdenky Valentovej Belićovej Hraničiary terry incognity – Obraz Srbov v cestopisnom románe Dunaj v Amerike Michala Hvoreckého.

V rubrike Recenzie uvádzame dva príspevky. Michal Babiak písal o básnickej zbierke Zdenky Valentovej-Belićovej Éterizácia mimo kontextu v texte Jánusovská tvár poézie, ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov ako spoluvydavateľ  novosadskému Grafomarketingu v roku 2017, a Aleksandar Milosavljavić, ktorý písal o prvej antológii súčasnej slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama zostavovateľky Vladislavy Fekete vo vydaní vydavateľstva Sterijino pozorje. Ide o prvú antológiu slovenskej drámy, ktorá bola preložená do srbského jazyka,  toto dielo je dôležité v kontexte slovensko-srbských literárnych a divadelných vzťahov .

Rozsiahlu štúdiu Geometria v maliarstve vojvodinských Slovákov napísal Sava Stepanov a je to nielen sprievodný text k ilustráciám v tomto dvojčísle, ale aj podrobná výtvarno-kritická štúdia.

Prajeme Vám rozkoš z čítania.

Titulná strana
Text: Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V rámci podujatia Dni slovenskej kultúry sa 23. mája uskutočnila vernisáž grafík a obrazov Autobiografike / Autobiografiky akademického maliara a grafika Pavla Čániho v belehradskej Galérii 73.
Udelením cien a vyhlásením troch najlepších predstavení, ktoré sa zúčastnia republikovej prehliadky v Kule, 25. mája sa v Starej Pazove skončil 56. Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny.
Hosťovanie básnika a akademika Matiju Bećkovića v staropazovskej knižnici Dositeja Obradovića 21. maja vyvolalo taký záujem milovníkov jeho tvorby, že knižnica praskala vo švíkoch.
Jana Rumanová zo Starej Pazovy obsadila štvrté miesto na republikovej súťaži recitátorov.
V dňoch 17. až 25. mája v Starej Pazove sa koná 56. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny.
Nedeľa 12. mája v Starej Pazove bola v znamení folklóru, lebo na pazovských doskách vystúpilo až 21 tanečných skupín.
Literárne snemovanie sa v sobotu 4. mája v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci dožilo svojho 63. vydania.
Dňa 27. apríla 2019 v slávnostnej sieni hudobnej školy v Slovenskom Komlóši vzdali hold dlhoročnej a úctyhodnej práci vykonávanej na poli slovenskej kultúry ďalším osobnostiam a kolektívom.
Uplynulý týždeň sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov.
Na Veľkonočnú nedeľu v divadelnej sále v Starej Pazove SKUS hrdinu Janka Čmelíka predviedol celovečerný program a na Bielu sobotu prebiehala obecná prehliadka detského folklóru.