Pestré texty v dvojčísle 3-4 Nového života

2. júna 2019
Vyšlo nové dvojčíslo časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.

V dvojčísle 3-4 2019 Nového života sa na vnútornej strane obálky stretnete s básňou Hľadiac na most Miroslava Maksimovića, ktorú uverejňujeme v rámci rubriky Moderná a postmoderná srbská poézia vo výbere Víťazoslava Hronca.

Úvodníková esej profesora na Filozofickej fakulte v Novom Sade Savu Damjanova Nové čítanie tradície je z jeho najnovšej zbierky esejí a v nej píše o súčasných výzvach, ktoré sa nachádzajú pred literárnymi tradíciami a kanónmi. Profesor Damjanov sa pýta: „Dnešná doba si vyžiada odpoveď na jednu inú, zdá sa, omnoho zložitejšiu, komplexnejšiu otázku: ako osviežiť a reaktualizovať literatúru, aby nestratila svoje univerzálne hodnoty.“ Vyzdvihuje pritom význam nových foriem ako sú blog, twitter-próza a pod.

V rubrike Chet uvádzame rozhovor so srbským prozaikom Slobodanom Vladušićom pod názvom Čo urobíte s vlastným symbolickým majetkom pri príležitosti získania ceny Janka Veselinovića za najlepší historický román v roku 2018 za román Veliki juriš. Vladušić v texte hovorí o tom, ako sa hry, ktoré sa hrajú v určitých obdobiach, odzrkadľujú na mentalitu a povahu ľudí : „Pokým sa človek, ktorý pozerá film alebo číta knihu, v jednej chvíli opýta sám seba: čo ten naratív znamená? Človek, ktorý hrá video hry, všetko vníma viac-menej doslovne: namiesto toho, aby som sa seba ako pozorovateľ opýtal, čo znamená tento svet, ako hráč si však kladie otázku: ako na tomto svete prežije? Preto je v každej hre niečo kruté, nejaká ľahostajnosť k ľuďom, aj keď hrá videohru na sieti, častejšie ju hrá proti iným, ako s inými.“

Titulná strana

V rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame skutočný skvost z pôvodnej slovenskej vojvodinskej literárnej tvorby, výber veršov z posledného rukopisu Jána Labátha Bolo to vábivé volanie obzoru z roku 2017. Výber pozostáva z trinástich krátkych básní, ktoré oplývajú spomienkovosťou, nostalgiou a reflexívnosťou. Týmto cyklom pripomenieme si výročie smrti tohto nášho slovenského vojvodinského barda. Pri príležitosti 20 rokov od bombardovania Srbska Katarína Mosnáková-Bagľašová napísala Cyklus 1999 pozostávajúci z troch básní. Mladá nádejná spisovateľka Alexandra Svetlíková napísala prózu Róbert, a zúčastnila sa s ňou na našej literárnej súťaži. Dej prózy sa odohráva v prostredí mladistvých a autorka tematizuje hľadanie životného cieľa v beznádejnom prostredí. Ďalším skvostom v  rubrike Pulzovanie literatúry je taiwanský básnik Tzemin Ition Tsai a jeho verše, ktoré uverejňuje pod názvom V sne dúha nespí. Z angličtiny do slovenčiny ich preložili Smiljana a Daniel Pixiadesovci.

Rubrika Texty a kontexty je pestrá. Máme v nej príspevok literárnovedný, lingvistický a historický. Ako prvý uvádzame prvú časť štúdie profesorky Jarmily Hodoličovej, nositeľky Ceny Ondreja Štefanka za rok 2019, Príspevky dolnozemských autorov v časopise Živena (1910 – 1924) a štúdiu profesorky Anny Makišovej Kategória čísla pri podstatných menách, kým do tretice je zaradený text Jána Chrťana Kovačický proces 1907, v ktorom píše o spoločenskej, kultúrnej a náboženskej situácii v južnom Uhorsku v 19. storočí. Text je ilustrovaný dobovými fotografiami.

Hoci už máme za sebou aj 63. literárne snemovanie ešte v tomto čísle sme uverejnili príspevok z minuloročného snemovania Annamárie Boldockej-Grbićovej Milina Vrtunská, pohyblivý sviatok. V texte autorka Vrtunskú označuje ako hovorkyňu stratených a „Taký malý pohyblivý čitateľský sviatok! S ňou sa všetko rozhýbava... Inak sa krúti zem...“

Až tri knihy predstavíme v rubrike Recenzie. V texte Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva Milina Sklabinská písala o publikácii Jána Botíka Slováci vo Vojvodine. Viera Benková napísala text Cesta za poznaním krásna, šťastia a harmónie o básnickej zbierke Nebeský oheň Michala Ďugu. Zdenka Valentová-Belićová písala o publikácii Michala Babiaka, Jaroslava Blechu, Juraja Hamara Slovenský loutkář 1928 v texte Vzácna publikácia o tradičnom bábkarstve na Slovensku.

Dvojčíslo 3-4 je ilustrované reprodukciami diel Jozefa Klátika, výtvarníka a básnika, ktorý v tomto roku oslávi 70 rokov. O jeho výtvarnej tvorbe písali Vladimír Valentík a Sava Stepanov.

Na konci čísla uvádzame Správu Komisie na udelenie Ceny Nového života za rok 2018, ktorú napísala Marta Pavčoková.

Prajeme vám rozkoš z čítania!

Text: Zdenka Valentová Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu podvečer v Starej Pazove sa začala 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby - Divadelný vavrín 2019.
Vo štvrtok 24. októbra sa v priestoroch ÚKVS v Novom Sade uskutočnilo vyhodnotenie 9. kola fotografického súbehu tematicky zameraného na tradičnú architektúru Slovákov vo Vojvodine.
Vo štvrtok 24. októbra 2019 o 17.00 hod. v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadame príležitostný program vyhodnotenia 9. ročníka fotosúbehu.
Veličianske ochotnícke divadlo zo Slovenska na pazovských doskách 19.októbra a výstava diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku Korene 5 otvorená 21.októbra.
Pomaly sa blíži koniec roka a pred staropazovskými ochotníkmi ešte hodne podujatí, za nimi zostáva horúce a na zájazdy bohaté leto.
V nedeľu 27. októbra 2019 so začiatkom o 20.15 hodine v Dome kultúry v Selenči sa uskutoční 39. ročník festivalu Zlatý kľúč.
Od soboty 26.októbra do nedele 3. novembra v Starej Pazove bude prebiehať 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby - Divadelný vavrín.
V nedeľu sa zavreli brány 16. ročníka Divadelného festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, ktorý organizuje Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na podávanie návrhov na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2020.
Dnes v Kysáči začína 16. ročník festivalu ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.