Nový život v znamení výročí

10. júla 2019
Vyšlo dvojčíslo 5 - 6 / 2019 Nového života!
Titulná strana

Poetickým úvodom do dvojčísla 5 - 6 / 2019 je báseň V prstoch máme vlčie drápy Mirka Magaraševića v preklade Víťazoslava Hronca. Báseň sme uverejnili v rámci výberu zo srbskej modernej a postmodernej poézie.

Rubrika Rozkoš z textu, v ktorej sa snažíme zmapovať súčasné literárnovedné a esteticko-filozofické myslenie, aj v tomto dvojčísle prináša úvodníkovú esej. Napísal ju profesor Michal Babiak. V texte Od zrkadla ku kaleidoskop s podnázvom Možnosti formovania hodnotového diskurzu v svete relativizovaných hodnôt Babiak píše: „Problém západnej kultúry vzniká v druhej polovici 20. storočia, keď dochádza k zmene sociálnej a kultúrnej paradigmy, čiže keď umelci a potom aj filozofi, estetici a ostatní otvárajú otázku konca programu moderny a nastolenia postmodernej situácie a postmoderného diskurzu.“ Podľa neho „postmoderná doba nastolila koncept radikálnej pluralizácie a zásadného spochybnenia hodnotového systému, na ktorom stáročia spočívali západné hodnoty: od kritiky eurocentrizmu po kritiku logocentrizmu, od široko poňatej relativizácie duchovnej a kultúrnej tradície po odmietnutie teleologického konceptu dejín, kultúry, či vôbec – akéhokoľvek vývinu, či progresu atď.“

Viere Benkovej sme v tomto dvojčísle s dobrým dôvodom venovali viac pozornosti. Pri príležistosti svojej osemdesiatky v rozhovore Vladimíre Dorčovej-Valtnerovej povedala: „Rada sa otváram slovu, keď ma pozýva do svojej krajiny“ a v pokračovaní hovorí o svojom detstve, tvorbe ale aj súčasnej situácii, pričom si s nostalgiu spomína, že to kedysi všetko bolo inak. V Pulzovaní literatúry uvádzame jej prózu so spominekovým nádychom Kľúče od domu – kľúče od tvorby. Martin Prebudila napísal báseň venovanú chýrečnému srbského básnikovi Matijovi Bećkovićovi Matija a mladá čašníčka. Báseň vznikla na ich nedávnom spoločnom stretnutí v Belehrade 31. 3. 2019, čo je pod básňou aj uvedené. Poviedkou La Toalla Aneta Lomenová sa zúčastnila na literárnej súťaži Nového života v roku 2015. Popredná slovenská poetka Mária Ferenčuchová je odnedávna známa aj srbským čitateľom. Novosadský vydavateľ Prometej uverejnil jej zbierku Imunita v preklade Ladislava Čániho. V tomto čísle uverejňujeme jej dosiaľ nepublikované básne pod názvom Celým povrchom tela. Nové verše popredného srbského básnika Dragana Jovanovića Danilova uverejňujeme v preklade Anny Vrškovej. Báseň sa volá Babky. Poéziu do Nového života napísal aj mladý slovenský básnik Michal Mitrík. Básnický cyklus nazvaný Z cesty vznikol práve v Srbsku, čo sa aj odzrkadlilo na motivicko-tematickom pláne veršov. Slovenská poetka z Kovačice, ktorá sa pravidelne zúčastňuje na literárnych súťažiach Nového života a Zorničky nám na minuloročný súbeh zaslala báseň Začiatok konca. Zuzana je ako poetka známa aj v srbskom kontexte, v rámci ktorého sa pravidelne zúčastňuje početných literárnych a kultúrnych podujatí. Rudolf Dobiáš, slovenský básnik narodený v roku 1934 bol politickým väzňom. Až v deväťdesiatych rokoch sa vrátil do kultúrneho života. Uverejňujeme jeho krátku báseň Neodoslaný list.

Koncom mája tragicky zahynul popredný slovenský prozaik Dušan Mitana (1946-2019). Namiesto nekrológu s ním sa rozlúčime štúdiou profesora Michala Harpáňa Poviedky Dušana Mitanu. V texte Harpáň cituje z Mitanovej poviedky V neznámom jazyku: „Pochopil som, že ma Boh chce takého, aký som, lebo má lepšie oči ako brat Imrich. Božie oko jasne vidí, že záclona nie je špinavá, hoci sa jej čistoty pomocou nášho jazyka a rozumu nedokážeme zmocniť. Pocítil som hlbokú pokoru, bázeň a úžas. Stal som sa obeťou zázraku a prežil som to. Zázraky neexistujú. Iba neprítomnosť zázraku by bola zázrak.“

Jubileum 30. rokov od úmrtia profesora Michala Filipa, poprednej osobnosti v slovenskom vojvodinskom kultúrnom a osvetovom živote v druhej polovici 20. storočia, si pripomenieme textom docentky Zuzany Čížikovej K portrétu Michala Filipa. O výtvarnej tvorbe pred niekoľkými dňami zosnulého akademického maliara Pavla Popa písal Tomáš Čelovský v texte Rozhovory o sépiovej a v pokračovaní uvádzame druhú časť štúdie Jarmily Hodoličovej Príspevky dolnozemských autorov v časopise Živena (1925 – 1932) a v Letopise Živeny v roku 1928.

Príspevky zo 63. literárneho snemovania začíname uverejňovať kratučkým príhovorom najstaršej jubilantky Viery Benkovej Recept na dlhoveký poetický život... a pokračujeme štúdiou Etely Farkašovej Pokus o poetický portrét Viery Benkovej.

Bohušove pamäti, pôvodne uverejňované na pokračovanie v Letopise Matice srbskej, dlho čakali na svoje knižné publikovanie. Bola to rozsiahla a náročná redaktorská práca, ktorej sa ujal Mihal Harpáň. Kniha pod názvom Pet godina bez tame vyšla koncom roku 2018 vo vydavateľstve Matice srbskej. Recenziu tohto vydania pre Nový život napísal profesor Adam Svetlík a nazval ju Krivda.

Martina Bartošová v texte Reflexia detského optimizmu na dedinskom dvore písala o knihe Mesiac nad naším dvorom mladého slovenského vojvodinského spisovateľa pre deti Miroslava Gašpara.

Číslo uzavierame krátkym textom Vladimíra Valentíka K výtvarnej tvorbe Ľubky Ergovej, ktorá ilustrovala dvojčíslo 5 - 6.

Do čítania!

Text: Zdenka Valentová Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V stredu 20. marca 2019 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici usporiadali prezentáciu Slovenského svetového kalendára.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako jeden zo spoluorganizátorov vyzýva kreatívnych, inovatívnych a skúsených záujemcov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu celomenšinových festivalov.
Od štvrtka do soboty tri detské divadelné predstavenia a obecná prehliadka recitátorov.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu s ďalšími organizátormi festivalu vyzývajú folklórne súbory, spevácke skupiny a orchestre, aby sa zúčastnili 49. Folkórneho festivalu Tancuj, tancuj...
V stredu 13. marca 2019 usporiadal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spolu s bratislavskou Galériou Artem, vernisáž umeleckých obrazov akademického grafika a maliara Pavla Popa z Nového Sadu.
V rámci 12. ročníka kultúrneho podujatia Antićevi dani vo štvrtok 14. marca v Kultúrnom centre Nového Sadu usporiadali večierok Antić a súčasníci venovaní antológii Rovina spieva = Raspevana ravnica.
Kultúrne centrum Nového Sadu usporiada v termíne od 13. do 15. marca 2019 12. ročník kultúrneho podujatia Antićove dni.
Vo štvrtok 7. marca sa v rámci Medzinárodného knižného veľtrhu v Novom Sade uskutočnila aj spoločná prezentácie vydavateľskej činnosti štyroch menšinových ústavov kultúry.
Tradičnou súčasťou Medzinárodného knižného veľtrhu v Novom sade je aj výstava Art expo, na ktorej sa v tomto roku predstavili aj predstavitelia súčasného výtvarného umenia vojvodinských Slovákov.
Vydavateľstvo TRIO Publishing, s. r. o., a Fakulta architektúry STU v Bratislave vydali knihu o nestorovi slovenskej architektúry Michalovi Milanovi Harmincovi.