Výstava profesora a troch študentov

14. júla 2020
V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade.

V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade, teraz už akademických maliarov a profesorov výtvarnej kultúry: Rastislava Škuľca (1962) z Begeča, Jána Agarského (1962) zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku (1972) z Kysáča.

Na vernisáži prítomných milovníkov umenia privítala Branislava Konjevićová, riaditeľka múzea a historička. O tvorbe týchto štyroch autorov text do katalógu výstavy napísal Zdravko Vučinić, historik umenia, a prečítala ho Aleksandra Ćirićová, historička a kustódka. Vo svojom texte Vučinić okrem iného uvádza:

„Jovan I. Rakidžić sa už dávnejšie zapísal do domácich dejín maliarstva. O jeho dielach bolo povedané hodne pochvalných slov. Netreba ale prehliadnuť bádateľský impulz, ktorý ho navádza aby neustále posúval hranice vlastného prejavu. Tento aspekt potvrdzujú aj tu vystavené diela, jednotne sfarbených plôch, akcentovaných úzkymi presahmi na okrajoch plátna, transformovaných na sémanticko-symbolický znak, ktorým sublimuje imperatív vlastnej kreatívnej intencie.

Ján Agarský

Pointa obrazu Jána Agarského je vytvorená z dojmu invenčnej, koherentnej expresívnej štruktúry, pre ktorú stimul nachádza v prírode. Nejde o úplne fotografickú vlastnosť, skôr o akúsi zdržanlivosť od reálnej optiky, transformovanej na celky skladných, jemne tvarovaných, jasne a presvedčivo stavaných plôch, ktoré končia v priestore utlmeného, poeticky artikulovaného ovzdušia.

Rastislav Škulec

Diela Rastislava Škuľca charakterizuje odklon od objektívnej reality. On rozvíja maliarstvo geometrickej abstrakcie redukovanej na kontext rozdelených, pravidelne profilovaných plôch, zvýraznených plošne farbených polí. Vzory pre jeho tvorbu treba hľadať vo veľkej rodine maliarstva čistej plastickej symboliky, čie vplyvy sú prítomné v domácom umení.

Michal Ďurovka

Trochu iný prístup k obrazu pestuje Michal Ďurovka, ktorého práce hýria impulzmi rozvetvených, rozohraných, zasieťovaných ťahov, zhrnutých do jedinečného vizuálneho organizmu. Nimi vanie hravé, ľahké a jemné ukladanie citlivého množstva farbených, lyricky stanovených indikácií, ktoré sa umiestňujú na rozhraní skutočného a neskutočného, vlastne, vo výsledku tajomstva a fantázie.

Tento prehľad, zložený zo súčtu rôznorodých poetických rozprávaní, poukazuje na recentné stretnutie autorov, ktorí sa zaraďujú do prestížnych prúdov súčasného umenia v Srbsku.“

V neprítomnosti profesora Rakidžića, ktorý sa kvôli epidemiologickej situácii nezúčastnil vernisáže, prítomným sa prihovoril aj iniciátor, organizátor a kurátor tejto výstavy Ján Agarský, ktorý si zaspomínal na študentské časy a povedal, že je všetkým trom autorom veľkou cťou vystavovať so svojím profesorom. Pri tejto príležitosti povedal, že by výstava mala putovať aj do iných galérií.

Výstava v Krajskom múzeu v Rume (ulica Hlavná 182), bola usporiadaná v rámci Kultúrneho leta a potrvá do 31. augusta 2020.

Michal Ďurovka, foto: Michal Madacký

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.