V cirkevnom kalendári bol začiatok roka dlho nevyjasnený. V čase keď cirkev prevzala juliánsky kalendár Nový rok určila na deň predpokladaného Kristovho narodenia – najprv na 6. januára a od 4. storočia na 25. decembra. V európskych krajinách však platili aj iné, od cirkevného kalendária odlišné termíny. Roku 1582 v súvislosti s úpravou kalendára pápež Gregor VIII. určil Nový rok na 1. januára no jeho všeobecné prijatie v kresťanoskom svete trvalo dlhý čas.
Foto: Dejan Ljamić |
Obyčaje späté s Novým rokom odzrkadľujú výnimočnosť dňa. V poverových predstavách sa správanie ľudí, zvierat, poveternostná situácia vysvetľovali ako veštby do budúceho roka. Veľká starostlivosť sa venovala čistote obydlia, ľudí, zvierat, inventár musel byť usporiadaný, nesmelo nič chýbať ani byť požičané, inak by to chýbalo v celom budúcom roku. A preto sa malo vstávať zavčasu, byť v dobrej nálade, svieži, mierumilovný...Významnú obradovo-magickú úlohu mali aj jedlá, ktoré sa v tento deň konzumovali. Dodnes pretrváva úzus nekonzumovať mäso z hydiny alebo zajaca, pretože by šťastie a majetok uleteli, utiekli. Medzi obradové jedlá patrila bravčovina - symbol hojnosti, šošovica – symbol bohatstva, cestoviny, koláče.
V posledných desťročiach sa charakter Nového roku zmenil, ustúpili poverové zložky, zachováva sa obyčaj vinšovania, ktorá sa realizuje aj odosielaním pohľadníc a vzrástol jeho význam ako rodinného sviatku.
Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1995
Komentáre
Post new comment