Fašiangový porogram v Selenči

14. februára 2010
V nedeľu 14. februára bol v Sleneči usporiadaný kulturno umelecký program venovaný fašiangom, ktorý KUS Jána Kollára už tradične v tento deň venuje svojím spoluobčanom.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

Program pozostával z detských hier, tanečných choreografii, moderných rytmických tancov, veselých výstupov a žartov, a koncipovaný bol tak, že všetci účastníci programu prichádzali do gazdovského domu gazdovi a gazdinej predviesť svoj program a spestriť tak fašiangy. Gazda, obecenstvu dobre známy herec Juraj Zolňan a gazdiná Jarmila Papová sa snažili za pekné vystúpenie štedro odmeniť hostí tradičnou varenou kukuricou, koláčmi ale aj domácim vínom. Vtipné state mali na starosti divadelníci tohto spolku Rastislav Rybársky, Ján Junčoviar a Zdenko Nosál.

Pestrý program, ktorý zaujal plnú sieň selenčského domu kultúry iste prispel k spríjemneniu fašiangového obdobia, ktoré sa najmä v Selenči už tradične oslavuje týmto a podobnými programami.

Juraj Berédi – Ďuky

Záber z fašiangového programu v Selenči

Fašiangy u vojvodinských Slovákov

V tradičnej ľudovej kultúre fašiangy patria do kalendárneho cyklu obyčají a označujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, medzi vianočnými sviatkami a Veľkým štiridsaťdňovým pôstom. Obdobie fašiang je obdobie veselosti, uvoľnených mravov, hojného jedenia a pitia.

Názov fašiang je odvodený z nem. Faschang čiže vast-schanc označujúci výčap a nápoj pred pôstom. Zaužívaným názvom bol i mjasopust - čas kedy sa smelo konzumovať mäso. U Srbov sa používa názov mesojedje, kým posledný týždeň pred pôstom sa nazýva pokladna nedelja.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

V obyčajovom cykle fašiangy predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali početné hry, zábavy, obchôdzky maškár a muzík po dedine. Fašiangovníci pri obchôdzkách dediny boli maskovaní. U nás sú známe rôzne varianty maskovaných sprievodov, v ktorých sa vyskytovali tak napr. zoomorfné masky /koza, kôň, medveď/ známe v Selenči, Kulpíne, Báčskom Petrovci a Vojlovici; ako i antropomorfné masky /baba, žid, cigáň, muži preoblečení za ženy/ chodili po Pivnici, Selenči, Kulpíne, Báčskom Petrovci, Aradáči, Padine a Vojlovice; a tiež sprievody s veľmi populárnou maskou zo slamy v Kulpíne. Podľa údajov z literatúry vieme aj to, že sa tento zvyk nerobil v Silbaši, Kysáči, Hložanoch, Báčskej Palanke, Lugu, Erdevíku, Starej Pazove, Kovačici, Jánošíku a v Boľovciach.

Tradičná kultúra dolnozemských vojvodinských Slovákov je nedostatočne preskúmaná a o kalendárných obyčajoch máme málo uverejnených údajov. Podľa najnovších výskumov na tému zaznamenávania fašiang, informátori rôznych vekových skupín a z rôznych osád nám krátko odpovedali, že fašiangy sa u nás nikdy neoslavovali a nemajú k tomu žiaden vzťah. Odpovede boli aj: “ňeviem ja čo sú tie fašiangi, ja ňechoďím do kostola“ alebo „a čo sú to fašiangi?“. Z uvedeného možeme konštatovať, že informátori nepoznajú tento názov a nevedia na čo sa vzťahuje. Niektorí však vedia, že sa v tom čase konali svadby, zábavy, tance aj maškarné plesy, ale to nespájajú s fašiangami. V budúcnosti je potrebné pokračovať vo výskumnej práci a zaznamenať všetko to, na čo si ľudia pamätajú. V cirkevnej tradícii sa fašiangy nezaznamenávajú čiže aj nedelné služby sú bežné.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

V posledných desaťročiach je zaznamenané oživenie fašiangových osláv v európskych krajinách. Podobne aj u nás sa konajú maškarné plesy v školách, karneválove sprievody mestami a plesy.

                                                                                                                                                                                     Anna Séčová Pintírová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Belehrade vo štvrtok 25. februára 2010 v Galérii Historického múzea Srbska bola otvorená výstava Súčasného slovenského výtvarného umenia vybraných členov Umeleckej besedy slovenskej.
V súlade s medzinárodnými štandardmi Zhromaždenie Srbska 8. júla 2009 schválilo nový Zákon o združeniach občanov.
V stredu 24. februára 2010 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bol premietaný film režiséra Gordana Matića pod názvom Kto spí pri dvoch levoch a orlovi.
Medzinárodný deň materinského jazyka zaznamenalo aj Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva v Hnedom salóne v paláci Srbska.
V organizácii Kultúrno-umeleckého spolku Jánošík v sobotu 20. februára 2010 odznela premiéra CD nosiča ľudových piesní z Jánošíka pod názvom Čo sa stálo v Šándore na bráňe.
S cieľom zabezpečiť finančnú pomoc pre činnosť Združenia osôb s osobitnými potrebami MY z Petrovca členovia spolkov spoločnými silami usporiadali charitatívny celovečerný kultúrno-umelecký program.
V utorok 16. februára 2010 v Novom Sade, v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zasadala Správna rada tejto ustanovizne.
V nedeľu 14. februára 2010 Ochotnícke divadlo KIS Kysáč premiérne predviedlo inscenáciu Boženy Čahojovej-Bernátovej: Cesta pre dúhu, v réžii Jána Privizera.
Kultúrny program s hudobnými, divadelnými a literárnymi obsahmi pripravili v Jánošíku ku Dňu sv. Valentína s cieľom osláviť každý druh lásky.