Fašiangový porogram v Selenči

14. februára 2010
V nedeľu 14. februára bol v Sleneči usporiadaný kulturno umelecký program venovaný fašiangom, ktorý KUS Jána Kollára už tradične v tento deň venuje svojím spoluobčanom.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

Program pozostával z detských hier, tanečných choreografii, moderných rytmických tancov, veselých výstupov a žartov, a koncipovaný bol tak, že všetci účastníci programu prichádzali do gazdovského domu gazdovi a gazdinej predviesť svoj program a spestriť tak fašiangy. Gazda, obecenstvu dobre známy herec Juraj Zolňan a gazdiná Jarmila Papová sa snažili za pekné vystúpenie štedro odmeniť hostí tradičnou varenou kukuricou, koláčmi ale aj domácim vínom. Vtipné state mali na starosti divadelníci tohto spolku Rastislav Rybársky, Ján Junčoviar a Zdenko Nosál.

Pestrý program, ktorý zaujal plnú sieň selenčského domu kultúry iste prispel k spríjemneniu fašiangového obdobia, ktoré sa najmä v Selenči už tradične oslavuje týmto a podobnými programami.

Juraj Berédi – Ďuky

Záber z fašiangového programu v Selenči

Fašiangy u vojvodinských Slovákov

V tradičnej ľudovej kultúre fašiangy patria do kalendárneho cyklu obyčají a označujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, medzi vianočnými sviatkami a Veľkým štiridsaťdňovým pôstom. Obdobie fašiang je obdobie veselosti, uvoľnených mravov, hojného jedenia a pitia.

Názov fašiang je odvodený z nem. Faschang čiže vast-schanc označujúci výčap a nápoj pred pôstom. Zaužívaným názvom bol i mjasopust - čas kedy sa smelo konzumovať mäso. U Srbov sa používa názov mesojedje, kým posledný týždeň pred pôstom sa nazýva pokladna nedelja.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

V obyčajovom cykle fašiangy predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali početné hry, zábavy, obchôdzky maškár a muzík po dedine. Fašiangovníci pri obchôdzkách dediny boli maskovaní. U nás sú známe rôzne varianty maskovaných sprievodov, v ktorých sa vyskytovali tak napr. zoomorfné masky /koza, kôň, medveď/ známe v Selenči, Kulpíne, Báčskom Petrovci a Vojlovici; ako i antropomorfné masky /baba, žid, cigáň, muži preoblečení za ženy/ chodili po Pivnici, Selenči, Kulpíne, Báčskom Petrovci, Aradáči, Padine a Vojlovice; a tiež sprievody s veľmi populárnou maskou zo slamy v Kulpíne. Podľa údajov z literatúry vieme aj to, že sa tento zvyk nerobil v Silbaši, Kysáči, Hložanoch, Báčskej Palanke, Lugu, Erdevíku, Starej Pazove, Kovačici, Jánošíku a v Boľovciach.

Tradičná kultúra dolnozemských vojvodinských Slovákov je nedostatočne preskúmaná a o kalendárných obyčajoch máme málo uverejnených údajov. Podľa najnovších výskumov na tému zaznamenávania fašiang, informátori rôznych vekových skupín a z rôznych osád nám krátko odpovedali, že fašiangy sa u nás nikdy neoslavovali a nemajú k tomu žiaden vzťah. Odpovede boli aj: “ňeviem ja čo sú tie fašiangi, ja ňechoďím do kostola“ alebo „a čo sú to fašiangi?“. Z uvedeného možeme konštatovať, že informátori nepoznajú tento názov a nevedia na čo sa vzťahuje. Niektorí však vedia, že sa v tom čase konali svadby, zábavy, tance aj maškarné plesy, ale to nespájajú s fašiangami. V budúcnosti je potrebné pokračovať vo výskumnej práci a zaznamenať všetko to, na čo si ľudia pamätajú. V cirkevnej tradícii sa fašiangy nezaznamenávajú čiže aj nedelné služby sú bežné.

Záber z fašiangového programu v Selenči

Foto: Juraj Berédi

V posledných desaťročiach je zaznamenané oživenie fašiangových osláv v európskych krajinách. Podobne aj u nás sa konajú maškarné plesy v školách, karneválove sprievody mestami a plesy.

                                                                                                                                                                                     Anna Séčová Pintírová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Novom Sade v miestnostiach SKUS-u Pavla Jozefa Šafárika 13. februára 2010 odznela promócia CD nosiča dievčenskej a chlapčenskej speváckej skupiny pod názvom Z našej klenotnice.
Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý bol prvýkrát zaznamenaný v roku 2000 sa bežného roku 21. februára stane dňom vyhlásenia Medzinárodného roka jazykov.
Vo štvrtok 11. februára 2010 v Strednej hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade odznel koncert mladého saxofonistu z Požarevca Aleksandra Jankecha.
Pri príležitosti prvého výročia svojej činnosti ÚKVS vydal ročenku pod názvom Maják, ktorá podáva informácie o najdôležitejších projektoch a aktivitách tejto ustanovizne kultúry v roku 2009.
V miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v piatok 05. februára 2010 prebiehal edukačný kurz na tému Kvalitné a nekvalitné powerpointové prezentácie.
Vo štvrtok 04. februára 2010 v miestnostiach SKOS-u Detvan bol uskutočnený večierok, v rámci ktorého tento spolok a Združenie Židov “Šalom tora” v Pančeve sviatočne podpísali zmluvu o spolupráci.
Itoi Kunio a Osama Komatsu, predstavitelia Združenia japonskej modernej insity, navštívili v pondelok 01. februára 2010 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Photoexpo Aradáč, Kultúrne centrum Rex a Ministerstvo kultury Republiky Srbsko organizovali verejnú diskúsiu o archíve foto klubu Mladosť z Aradáča, jedného z najstarších foto klubov vo Vojvodine.
V sobotu 30. januára 2010 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konal príležitostný program k prvému výročiu tejto ustanovizne kultúry.
V sobotu 30. januára 2010 v Novom Itebeji neďaleko Zrenjanina boli uskutočnené 29. Itebejské zimné stretnutia, na ktorých sa zúčastnila aj folklórna skupina z Bieleho Blata.