Zima s knihou v ÚKVS

15. marca 2010
V pondelok 15. marca 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutočnil literárny večierok pod názvom Zima s knihou.

Cieľom večierka bolo odprezentovať najnovšie literárno-vedné diela univerzitných profesorov Michala Harpáňa (Predslovy a doslovy) a Adama Svetlíka (Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy), ktoré v roku 2009 vydalo Slovenské vydavateľské centrum. Bolo to posledné podujatie tohto druhu, ktoré sa v organizácii SVC a Výboru pre kultúru NRSNM konalo tejto zimy, vo svojom pozdravnom príhovore podotkol riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík. Nasledovné už budú prebiehať na jar, čo je ešte jedným z ukazovateľov, že záujem o podujatie Zima s knihou medzi tunajšími Slovákmi neustále stúpa.

Milina Sklabinská, Víťazoslav Hronec, Adam Svetlík, Michal Harpáň a Vladimír Valentík
Foto: ÚKVS

Podobne bolo aj na večierku uskutočnenom v pondelok 15. marca v ÚKVS, kde predstaviteľov SVC, autorov prezentovaných kníh, početných univerzitných profesorov a ďalších milovníkov literatúry privítala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská. Vyzdvyhla, že večierok patrí Slovenskému vydavateľskému centru, ustanovizni, ktorá rok čo rok prináša nové rôznorodé tituly po ktorých je dopyt. „Okolnosti za ktorých sa to deje nie sú vždy blahé a preto úspechy treba pripísať dobrej vydavateľskej politike, odbornému vedeniu ale aj promočnej činnosti akou je akcia Zima s knihou“ - zdôraznila M.Sklabinská.

Víťazoslav Hronec, Adam Svetlík, Michal Harpáň a Vladimír Valentík
Foto: ÚKVS

O minuloročnej činnosti SVC, jednotlivých edíciách a vydaniach, ako aj o niektorých plánoch tejto vydavateľskej ustanovizne hovoril redaktor vydaní Víťazoslav Hronec. On prezradil, že sa ešte nikdy nestalo, že v jednom roku v edícii Vedecké zošity vydali tri knižky, ako to bolo v ich minuloročnej činnosti. Podľa neho, chválihodné je aj to, že sa v súčasnosti rozbehla aj detská literatúra, o čom najlepšie svädčia diela Pixiadesa, Kukučkovej a Tušiaka.

Foto: ÚKVS

O novej knihe Mihala Harpáňa Predslovy a doslovy, ktorá vyšla v edícii Živý prúd hovoril literárny vedec Adam Svetlík. 19. štúdii M. Harpáňa zaradených do tejto knihy, teda predslovy a doslovy k výberom a antológiám vznikali v rozpätí 40. rokov: prvý text Poznámky o próze juhoslovanských Slovákov bol napísaný začiatkom 70. rokov minulého storočia, zatiaľ čo posledná štúdia sem zaradená je Dolnozemská básnická vetva, ktorá vznikla v roku 2008. „Už aj takýto údaj naznačuje, že je táto Harpáňova kniha spoľahlivým dokumentom nielen celoživotného pôsobenia tohto nášho najvýznamnejšieho literárneho vedca, ale tiež aj dokladom peripetií premien slovenskej literatúry v druhej polovici 20. storočia“ - povedal A. Svetlík. Okrem toho zdôraznil, že celkový rozsah a zároveň i dosah knihy sa neobmedzuje na 250 strán jej objemu, lebo samotné texty už aj svojím žánrovým určením presahujú svoje formálne textové usporiadanie a vo veľkej miere do seba integrujú aj texty, ktoré uvádzajú. To prakticky znamená, že ako integrálnu časť týchto štúdií treba považovať Harpáňovu výberovo-hodnotiacu činnosť pri zostavovaní výberov, resp. antológií, ku ktorým tieto texty prináležia.

Katarína Mosnáková, Víťazoslav Hronec, Adam Svetlík, Michal Harpáň a Vladimír Valentík
Foto: ÚKVS

Úvodom do analýzy Antológie slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy zostavovateľa Adama Svetlíka, riaditeľ SVC V. Valentík poznamenal, že táto kniha vyšla v ústrety Belehradského knižného veľtrhu a už vtedy pútala pozornosť najmä literárnych znalcov. Podobne s ňou bolo aj v Bratislave a tiež aj na Salóne kníh v Novom Sade. Záujem vzbudila aj u prítomných v ÚKVS, predovšetkým keď náš najznamejší literárny vedec Michal Harpáň poukázal na to, ako je dobrú poviedku ťažko napísať, ale aj ako sa mnohí zo spisovateľov slovenskej vojvodinskej prózy, ktorí sú tuná zaradení, v súčasnosti odmlčali. Knihu Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy M. Harpáň hodnotí ako posledné kvalitné zhodnotenie okamihu našej prózy.

My sa však zhodneme aj s výrokom samého zostavovateľa, že množstvo dobrých a na momenty výnimočných prozaických textov zoskupených na jednom mieste, konkrétne v jednej knihe, môže v značnej miere povzdvihnúť úroveň celej národnej literatúry. Pevne veríme, že podobne bude aj s Antológiou slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy.

Katarína Mosnáková

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Vo štvrtok 24. októbra 2019 o 17.00 hod. v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadame príležitostný program vyhodnotenia 9. ročníka fotosúbehu.
Veličianske ochotnícke divadlo zo Slovenska na pazovských doskách 19.októbra a výstava diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku Korene 5 otvorená 21.októbra.
Pomaly sa blíži koniec roka a pred staropazovskými ochotníkmi ešte hodne podujatí, za nimi zostáva horúce a na zájazdy bohaté leto.
V nedeľu 27. októbra 2019 so začiatkom o 20.15 hodine v Dome kultúry v Selenči sa uskutoční 39. ročník festivalu Zlatý kľúč.
Od soboty 26.októbra do nedele 3. novembra v Starej Pazove bude prebiehať 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby - Divadelný vavrín.
V nedeľu sa zavreli brány 16. ročníka Divadelného festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, ktorý organizuje Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na podávanie návrhov na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2020.
Dnes v Kysáči začína 16. ročník festivalu ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
Slováci v Srbsku si od 27.09. do 1.10. sériou podujatí pripomenuli 100.výročie založenia najstaršej vzdelávacej inštitúcie Slovákov v zahraničí - Gymnázia Jána Kollára.
V piatok 27. septembra bola v galérii ÚKVS otvorená nekaždodenná výstava šiestich insitných umelcov, predstaviteľov kovačickej školy insitného umenia a popredných srbských insitných umelcov.