Veľkonočná nedeľa

4. apríla 2010
Počas veľkonočnej nedele si kresťania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí deň vstal z mŕtvych a premohol smrť.

Ježiš neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil k novému životu. Jeho vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí, nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom kresťanskej cirkvi.
Odvtedy kresťania svätia nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spočiatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Ked vzrástol počet kresťanov z pohanstva, nedeľa nahradila sobotný deň. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, ked cisár Konštantín Velký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.

U katolíkov najväčší sviatok cirkevného roka.

Z hľadiska charakteru obyčajov sa na Veľkonočnú nedeľu viažu najmä ochranné a prosperitné obyčaje. Je dňom svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradového konzumovania. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá (šunka, klobása, huspenina, maslo, syr, soľ), z ktorých najvýznamnejšie boli vajíčka a biely koláč - paska (pascha, mrvaň, calta, baba, osuch). V posledných desaťročiach je to jemne pečivo a torty vo forme barančeka. Odmeňou kňaza boli va­jíčka alebo peniaze. Mimoriadny význam sa pripisoval návratu z veľkonočnej omše. Kto vraj prvý dobehol domov, tomu prvému dozrela úroda na poli a prvý bol ho­tový s poľnými prácami. Po príchode domov sa začala sláv­nostná konzumácia jedál. Prestretý stôl pripomínal štedrovečerný stôl. Pes­trosť a hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli, aby sa zabezpečila ich sudržnosť. Odrobinky, zvyšky jedál (kosti, škrupiny) sa odklada­li na rôzne magicko-ochranné úkony (dávali ich do osiva, odkladali na liečenie). Mas­ťou zo šunky natierali dobytku pysk, aby ho neuhryzol had. Kosť zo šunky, kúsok pásky alebo vajíčka dávali aj do prvej bráz­dy a do prvej jamy pri sadení zemiakov.

Anna Séčová Pintírová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V stredu 22. januára 2020 o 19.00 hod. v Galérii výtvarného umenia Poklon zbirka Rajka Mamuzića v Novom Sade bude slávnostne otvorená výstava muralov autora Jána Triašku.
Vyšlo nové číslo časopisu žiakov slovenských škôl vo Vojvodine.
Prvý z radu programov k 250. výročiu príchodu Slovákov do Starej Pazovy odznel už na začiatku oslavného roka – 11. januára.
Milovníci výtvarného umenia v Starej Pazove môžu navštíviť hneď tri výstavy a to profesionálnych umelcov, amatérov a detí.
Vianočným večierkom SKUS hrdinu Janka Čmelíka uzavrel nielen 26. Memoriál Juraja Ondríka, ale aj tohtoročnú ochotnícku činnosť.
V pondelok 23. decembra sa v ÚKVS uskutočnilo tradičné podujatie venované predovšetkým deťom – Vianočný večierok.
V nedeľu 29. decembra sa v Kultúrnom centre Kysáč konala už tradičná Novoročná estráda. Každoročne sa na tomto programe obecenstvu predstavujú všetky odbočky činné v rámci Kultúrneho centra.
V sobotu 21. decembra v Kovačici odznel 21. ročník detského festivalu Letí pieseň letí.
FS Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka od 29. novembra do 1. decembra absolvoval ďalší zahraničný zájazd a ďalší festival v Českej republike.
Pazovský kalendár 2020 odišiel do sveta, Slovenský svetový kalendár 2020 prišiel do Starej Pazovy a oba sa dožili premiéry na Hurbanovej fare v piatok 13. decembra, teda na Lucku.