54. Literárne snemovanie

18. júna 2010
V piatok 18. júna 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bolo usporiadané 54. Literárne snemovanie.

Snemovanie, ktoré organizovalo Slovenské vydavateľské centrum a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a Výborom pre kultúru NRSNM, sa začalo udelením Ceny Nového života. Cena za rok 2009 sa dostala do rúk nášmu poprednému spisovateľovi, kritikovi, bibliografovi a redaktorovi knižných vydaní Víťazoslavovi Hroncovi za esej Gýč. Je to v poradí jeho šiesta cena a ako vtipne sám hovorí, prvá v dejinách cien Nového života, ktorú niekto dostal za "gýč".

Udelenie Ceny Nového života Víťazoslavovi Hroncovi, 2010

Foto: ÚKVS

Takto dopadne esej, keď tvorca po dlhých rokoch demistifikuje dolnozemský literárny a kulturologický kontext, keď roky preoseje všeliake popísaniny. Je to hlboko argumentovaná a zintelektualizovaná esej, ktorá si priam pýta reakciu v podobe polemiky, v zdôvodnení komisie (Juraj Bartoš, Anna Jašková, Annamária Boldocká Grbić) prečítala Annamária Boldocká Grbić. Cenu udelil šéfredaktor Nového života Adam Svetlík.

Nasledovala druhá časť snemovania s ústrednou témou: Antológie, chrestomatie a výbery v literatúre vojvodinských Slovákov, o ktorých sa zmienili štyria domáci literárni vedci a jeden záhraničný. Najprv svoj príspevok prečítal tohtoročný laureát Víťazoslav Hronec, ktorý si medziiným pripomenúl mená, ktoré sa v oblasti slovenskej vojvodinskej kultúry zaoberajú danou tematikou.

Momentka z 54. Literárneho snemovania

Foto: ÚKVS

Tak sa podľa neho Michal Harpáň príčinil o ustanovenie našej prozaickej ale i básnickej tradície, Vladimír Valentík sa denodenne pokúša o ucelenie a následné sprostredkovanie v podobe výstav, monografií a katalógov našich výtvarných tradícií, Samuel Čelovský obťažne a nanajvýš minuciózne dotvára zložitú mozaiku našej historickej kontinuity na tomto území, Miroslav Benka sa pokúša prostredníctvom vlastného talentu predstaviť svetu to vrcholné čo vyplynulo z našich divadelných tradícií, a všetkým je spoločná jedna základná vec, že vždy zdôrazňujú a svetu sprístupňujú to najlepšie čo príslušníci tejto národnostnej enklávy vytvorili, to čo môže obstáť aj v konfrontácii so súčastným svetovým umením, ale i vedou, čo môže ilustrovať nedávno vytvorený Lexikón vysokoškolských učiteľov a vedcov autora Jána Marku. Podobne ako v odmenej eseji, tak i teraz si V. Hronec pýtal reakciu v podobe polemiky a podnecoval prítomných na rozmýšľanie. V súlade s tým navrhol zostaviť chrestomatiu slovenského vojvodinského medzivojnového poetična, antológiu poézie X, žánrové antológie, antológiu publicistiky, ďalej cestopisu, reportáži, výtvarníctva, zhudobnených piesní a i.

Miroslav Zelinský z Českej republiky na tohtoročnom snemovaní

Foto: ÚKVS

Tohtoročného snemovania sa zúčastnil i hosť z Českej republiky, Miroslav Zelinský, ktorý premýšľal o tom, aká je rola antológií v českom a slovenskom kontexte. Podľa neho, antológie treba hodnotiť podľa toho, kto je ich zostavovateľom a do akej miery reflektuje celý dobový kontext. V súlade s jeho názorom, že autor-zostavovateľ má možnosť predstaviť to najlepšie podľa vlastného vedomia a svedomia, bol aj prejav Samuela Boldockého, ktorý hovoril o budúcej antológii, do ktorej sám plánuje zaradiť tie básne, ktoré sa obyčajne do antológií nezaraďujú. Prítomným preto prečítal úvod k tomuto vydaniu a pomenoval ho Antológia "neantologických" básní, alebo Podnety a úskalia poetiky rurálneho lokálneho koloritu.

Samuel Boldocký

Foto: ÚKVS

O našej najnovšej knihe tohto druhu a to o Antológii slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy autora Adama Svetlíka príspevok napísala Marína Šimáková Speváková a Zuzana Čížiková, ktorá zároveň aj moderovala snemovanie, hovorila o publikácii Medzi dvoma domovmi I., teda o antológii slovenskej poézie v zahraničí. Je to kniha pozoruhodnej úrovne, spoľahlivým sprievodcom kvalitnými básnickými textami najmä v časti Dolnozemská básnická vetva, ktorá svädčí o životaschopnosti a kvalite básnických textov, ktoré vznikajú aj mimo územia Slovenska, povedala Z. Čížiková.

Jubilanti Samuel Čelovský a Martin Prebudila

Foto: Andrej Meleg

V tretej časti snemovania odzneli príspevky venované životným jubileám Samuela Čemana (80), Samuela Čelovského (60) a Martina Prebudilu (50). Svoje texty o jubilantoch a ich rolach pôsobenia prečítali Viera Benková, Samuel Boldocký, Ján Marko, Anna Makišová, Vladimír Valentík, Adam Svetlík a Vladimíra Dorčová. Prítomní si mali možnosť vypočúť aj príspevok Michala Babiaka venovaný šesťdesiatke Samuela Čelovského.

Katarína Mosnáková

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva v Selenči sa 25. júna 2019 uskutočnilo 1. zasadnutie Organizačno-správnej rady 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
26. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána prebiehal v dňoch 21. až 23. júna 2019 v Kysáči v organizácii Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrneho centra Kysáč.
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
V areáli hložianskeho amfiteátra 15. júna 2019 sa uskutočnil 49. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...
Počas uplynulého víkendu v Kovačici dozneli Maškove dni, organizované na počesť významného divadelného pracovníka Tomáša Hriešika Maška.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
V dňoch 7. až 9.júna v Starej Pazove sa stretli malí-veľký herci na 26. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ.
Vo štvrtok 23. mája v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Vladimíra Moresa WC story v réžii Rastislava Zorňana.
V piatok 31. mája v rámci 64. ročníka festivalu Sterijino pozorje predstavili prvú antológiu slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama, ktorú vydalo Sterijino pozorje na sklonku minulého roka.
Vyšlo nové dvojčíslo časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.