Zrkadlo kultúry Slovákov v Maďarsku

1. júla 2010
Listujeme v ročenke Národopis Slovákov v Maďarsku 2009 s poradovým číslom 22, ktorú v edícii Maďarskej národopisnej spoločnosti redigovali Anna Divičanová a Juraj Ando.

Tematická škála príspevkov je rozsiahla a rôznorodá. V kapitolách o duchovnej a hmotnej kultúre nás O. Krupa uvádza do sveta mýtických bytostí dolnozemských Slovákov a interpretuje významy pojmov striga a bosorka, kým J. Ando venuje pozornosť výskumu staviteľstva v rumunsko-maďarskom prostredí.

Analýzu priezvisk v Malom Kereši a Čemeri podáva A. Divičanová, pričom v prípade Čemeru autorka prvýkrát rozoberá príčiny odlišnosti priezvisk u katolíckych a evanjelických rodín. Predmetom štúdie V. Sedlákovej sú slovenské texty na náhrobníkoch v Kestúci. V kapitole pod titulom Jazyk a spoločnosť zaujme stať o používaní slovenského jazyka v Maďarsku, v ktorej A. Uhrinová o. i. konštatuje, že pre situáciu tuzemskej slovenčiny je príznačný protikladný, resp. dvojsmerný pohyb: súčasný vývin a ústup. O zvláštnostiach lexiky nárečia v Mlynkoch píše J. Marloková-Szabóová. Miroslav Kmeť sa v rozsiahlej súvahe zaoberá regionálnym, národným a vlasteneckým rozmerom prác slovenských dolnozemských autorov, napospol v súvislosti s pôsobením M. Žilinského, Ľ. Haana, J. P. Bellu, M. Cinkotského, P. Gajdáča, K. Jesenského, J. Kutlíka a ďalších osobností, pričom určuje aj ich príslušnosť z hľadiska národnej orientácie.

Tytulná strana Národopisu Slovákov v Maďarsku 2009

Na etnickú diferencovanosť maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku poukazuje M. Homišinová. Táto situácia sa podľa autorky odráža nielen v odlišnom stupni vitality, ale aj v identifikácii, t. j. sebaurčení minority vo vzťahu k rôznym spoločenstvám.

Články v kapitole Jubileá sa vzťahujú na J. Dolnozemského, E. Eperjessyho (redaktora edície ročenky), J. Botíka, E. Krečkovičovej, M. Žilákovej), kým nekrológy sa viažu k pamiatke Š. Lamiho a O. Lopušného. V prvom nekrológu malo byť správne uvedené meno pisateľa týchto riadkov ako redaktora slovenskej verzie Lamiho spomienok Čítanie pri mesiaci (správne: mesiačiku).

Napokon pripomienka k uplatňovaniu spisovnej jazykovej normy. V niektorých textoch preložených z maďarčiny si treba povšimnúť, že prekladatelia, resp. jazyková redaktorka zrejme nepostupovali kompetentne. V záverečnom článku M. Rakásza Detaily o histórii Slovákov v Bánhide sú totiž nápadné nedostatky hlavne v lexike a štýle, v menšej miere v už spomenutej štúdii Mora a bosorka. V budúcnosti by sa s podobným rizikom malo počítať.

O. Kníchal

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V piatok 16. novembra 2018 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov navštívil Ženský spevácky zbor Belius z Očovej.
Medzi vystavovateľmi aj Slovenské vydavateľské centrum, NVU Hlas ľudu, Matica slovenská a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Na 25. knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave 11. novembra 2018 odprezentovali nové vydania prekladov srbských básnických zbierok Spolku slovenských spisovateľov.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal samostatnú výstavu maliarskej tvorby Viery Fajndovićovej-Súdiovej pri príležitosti životného jubilea.
V budove Archívu Vojvodiny bola v pondelok 5. novembra 2018 slávnostne otvorená výstava obrazov Ako to vidím alebo Moj svet slika autora Miloslava Dvoráka.
V piatok 2. novembra 2018 sa uzavrela 49. prehliadka Divadelný vavrín.
Vo veku 73 rokov svoju životnú púť ukončila Jarmila Struhárová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade.
V druhom polčase Divadelného vavrína sme videli tri predstavenia z Kovačice a Padiny.
V Starej Pazove sa v piatok 26. októbra 2018 začal 49. Divadelný vavrín.
13. Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 sa konala 26. a 27. októbra 2018 v Bratislave.