ÚKVS predstavil Portál na Novosadskom veľtrhu

1. marca 2011
Portál kultúry vojvodinských Slovákov - jeden z mála menšinových kultúrnych informátorov, ktorý podáva obsahy aj v srbčine.

Na Novosadskom veľtrhu, v rámci Medzinárodného knižného salónu, sa návštevníkom veľtrhu predstavil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Novosadský veľtrh, ktorý trval od dvadsiateho štvrtého februára do prvého marca bol realizovaný v duchu promovania kultúrneho priemyslu Srbska. Na javisku, v Master centre, milovníci kultúry a všetci zainteresovaní, dvadsiatehoôsmeho februára, mali príležitosť vypočuť si a zároveň sa aj poinformovať, tak o samotnej kultúre vojvodinských Slovákov, ako aj spoznať sa s jedným z najkomplexsnejších projektov Ústavu, ktorým je portál kultúry vojvodinských Slovákov.

Milina Sklabinská, Žužana Serenčeš a Vladimíra Dorčová
Foto: ÚKVS

Riaditeľka Ústavu pre kultúru Milina Sklabinská prítomným priblížila činnosť Ústavu ako aj význam portálu, ktorý informuje o samotnej kultúrnej infraštruktúre. Svojou podstatou portál zasahuje každú oblasť kultúrneho života Slovákov žijúcich v Srbsku. Ako aj sama riaditeľka zdôraznila, portál okrem iného spĺňa aj úlohu média, lebo denne poskytuje správy o aktuálnych kultúrnych dianiach vojvodinských Slovákov. Vďaka faktu, že internet sa v súčasnosti stal najefektívnejším komunikačným nástrojom pre kultúrny sektor, špecifikom portálu je aj samotné spektrum obsahov, ktoré zachytávajú rozsiahlu a bohatú kultúru vojvodinských Slovákov. Ústav pre kultúru svojim projektom, ktorým je Portál kultúry vojvodinských Slovákov, sa snaží prekonať viacero bariér, napríklad tých týkajúcich sa jazyka. S cieľom ich prekonania, Ústav zverejňuje čoraz viac informácií aj v srbčine a v anglíčtine. Práve tento fakt poznamenala ako chválihodný aj eminentná žurnalistka Žužana Serenčeš, ktorá je odborníčkou práve na informovanie menšinových médií.

Žužana Serenčeš
Foto: ÚKVS

Žužana Serenčeš: „Musím poznamenať, že keď som sa prvýkrát takpovediac poprechádzala touto webovou stránkou, ktorú Milina predstavila, zostala som fascinovaná, jedným segmentom, ktorý obsahuje. Najprv sa budem venovať téme, že spomenutý portál v rovnakej miere ponúka obsahy aj ľuďom, ktorí nepoznaju slovenský jazyk. Je v úplnosti otvorený a ponúka informácie i širšej skupine adresátov, čiže informácie sú aj v srbčine. Čo o tom povedať, aby nebolo všeobecnosťou. Pravdaže kultúra by nebola kultúrou, keby nekomunikovala, a vieme, že nejestvuje etnicky čistá kultúra,lebo všetky kultúry sú v neprestajnom kontakte jedna s druhou, a tak sa aj navzájom ovplyvňujú. Tak v tom zmysle neexistuje žiadna etnicky čistá kultúra. Tento fakt nám je všetkým dobre známy, sme svedkami toho a prepoznávame to. Ten kto si to chce povšimnúť mohol, by túto konštatáciu použiť ako všeobecne známu. Na druhej strane smie sa opýtať (keďže som sa zaoberala skúmaním spôsobu informovania menšinových médií) či takáto často používaná rétorika o multikulturalizme nezostáva iba na tej rétorickej úrovni, lebo keď sa trochu hlbšie začnete zaoberať tou tematikou zistíte, že keď ide o informovanie v jazykoch menšín, často sa javí nedostatok na tom obsahovom stupni. V súčasnosti si možete všimnúť, ak si prezeráte rôzne portály, že jestvujú mnohé inštitúcie, ustanovizne a médiá, na základe ktorých získate dojem, že spoznávajú skutočný pojem mnohojazyčnosti. Čo znamená, že mnohé portály ponúkajú možnosť komunikácie aj v inom jazyku, ale po kliknutí na danú možnosť sa vám na obrazovke objaví nádpis, že je vo fáze výroby. To svedčí o jednom druhu politckej presnosti, čo znamená, že toto prostredie spoznáva význam niečoho čo sa volá interkultúra alebo interjazyková výmena informácií, a keď ide o obsahovú podstatu čiže o hlbší význam informácií situácia je úplne iná. Všimnite si celý verejný poriestor, portály, médiá, ktoré informujú z oblastí kultúry, dejín, alebo každodenného života iných menšín. Všetko toto poznamenávam preto, lebo som fascinovaná, a myslím si, že tento portál je veľkým príkladom a odstúpa od politickej presnosti. Na portáli je viditeľná potreba za komunikáciou a šírením komunikačných kultúrnych obsahov verejnosti, bez ohľadu na jazykové predispozície. Tiež je viditeľný aj ich zámer, ktorý predkladajú s primeranou dózou dôležitosti. Je zriedkavosťou stretnúť sa s rovnakým príkladom iných ústavov pre kultúru alebo národnostných rád národnostných menšín, ktoré by sa mali zaoberať aj kultúrou. V tomto ohľade ma tento portál v úplnosti fascinuje a je výborným príkladom pre iných. Je ešte jeden celkom závažný bod, ku ktorému sa spätne vraciam keď ide o všeobecnosť menšinovej kultúry. Keď sledujete verejný priestor, hlavne médiá (som novinárkou a preto je mi to najbližšou oblasťou), sme svedkami toho, že sa menšinová kultúra zvádza na niečo čo sa nazýva folkloristická tradícia, ktorá nemá žiaden súvis so súčasnou kultúrnou tvorbou, a tak následne sa i etnikum stáva objektom tej folkloristickej tradície. Pravdaže nechcem podceniť tú oblasť kultúry, ale predsa nie je dobrým riešením ani to, aby kultúra menšín pozostávala iba z toho segmentu. Problémom je aj informovanie väčšinových médií, ktoré verejnosť informujú už ustálenými obrazmi o menšinovej kultúre ako o kultúre pozostávajúcej z prevažne folkloristickej tradície, a tak následne sa aj taký názor na menšinovú kultúru aj vsugeruje. Na druhej strane mám pocit, že príčinou toho sú i niektoré menšinové spoločenstvá a médiá, ktoré často o sebe emitujú práve taký obraz. Všetko čo som poznamenala bolo z toho dôvodu, že sa mi zdá, že tento portál akoby sa chcel vyhnúť tejto pasci. Odporúčam ho širšiemu publiku. Snaží sa byť vyvážený keď ide o prezentáciu folkloristickej tradície a súčasnej tvorby. V tom zmysle som pochopila tento portál ako otvorené pozvanie širšej verejnosti a zároveň aj úprimné úsilie o komunikáciu, tak z hľadiska všeobecnosti, myslím si, že je to výnimočné.“

Milina Sklabinská, Žužana Serenčeš a Vladimíra Dorčová
Foto: ÚKVS

Na prezentácii sa slovom a vlastným hodnotením portálu zúčastnila aj predsedníčka Asociácie slovenských novinárov Vladimíra Dorčová, ktorá vyzdvihla dôležitosť komunikácie novým médiom čiže interentom a prekvapenie s jeho úspešným fungovaním. Portál kultúry vojvodinskych Slovákov nazvala ako pionierom internetovej žurnalistiky Slovákov žijúcich v Srbsku. Ako dôležitý prvok na, ktorý treba prihliadať sú atribúty internetvého novinárstva. Čiže mal by byť pohotovým, interaktívnym, presným, vizuelne lákavým ako aj mnohé iné. Tiež nie menej dôležitým prvkom podľa slov Vladimíry Dorčovej je feedback čitateľov a určité segmenty, ktoré sa s postupom času rozvíjajú. Portál prezentuje interkulturálnosť ako najdôležitejší prvok európskych hodnôt čoho je dôkazom aj dostupnosť ponúknutých obsahov tak v srbčine ako aj v anglíčtine, poznamenala Dorčová. Prejav Vladimíry Dorčovej si môžete prečítať tuná.

Anna Struhárová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V novom priestore Grafického kolektívu v Belehrade sa od 22. do 26. septembra uskutočnila výstava Sezonárium výtvarnej umelkyne Vesny Opavskej.
Výstava 6. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí bola otvorená v Galérii SND v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči v sobotu 19. októbra 2020.
Miestny odbor Matice slovenskej Jánošík zorganizoval 12. 09. 2020 2. kolóniu insitných maliarov a slávnostnú Akadémiu pri príležitosti založenia dediny Jánošík.
Udelenie cien Ondreja Štefanka a Pro Cultura Slovaca sa predsa zrealizovalo v piatok 11. septembra b. r. v Nadlaku v sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.
Vo štvrtok, 13. augusta 2020 v Selenči, v miestnostiach základnej školy Jána Kollára zasadala Organizačno-správna rada Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
Nová premiéra Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Keď by sme chceli predstaviť činnosť komorného zboru Zvony, tak by sme ju určite predstavili za pomoci repertoára, ktorý tento náš vojvodinský slovenský spevácky komorný zbor interpretoval.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola v stredu 12. augusta 2020 otvorená spoločná výstava šietich mladých slovenských vojvodinských výtvarníčok pod názvom 90 plus.
Vyšiel ďalší titul v edícii Bibliografie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Dňa 15. júla 2020 sa v Jánošíku, na detskom ihrisku kostolnej záhrady, uskutočnil 3. detský letný tábor.