Vyšlo najnovšie číslo Dolnozemského Slováka

23. marca 2011
Najnovší Dolnozemský Slovák čitateľom a záujemcom o témy, ktoré sa týkajú Slovákov žijúcich na Dolnej zemi, ponúka množstvo zaujímavých informácií, tentokrát z viacerých oblastí pôsobenia Slovákov.

Hneď na úvode, členka redakčnej rady časopisu Anna Ištvánová pozornosť venuje vzniku Dolnozemského Slováka a historickým poznatkom, ktoré sa týkajú tak existencie ako samotného obnovenia časopisu. Dôraz sa kladie na Dohodu o spolupráci medzi Zväzom Slovákov v Maďarsku, Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku a Maticou slovenskou v Srbsku, ktorú si záujemci môžu prečítať v plnom znení hneď na prvej strane časopisu Dolnozemský Slovák.

Rok 2011 je bohatý na spoločné dolnozemské projekty, ktorých je úhrne vyše dvadsať o čom sa detailnejšie dozviete tiež v novom čísle časopisu. Určitý priestor je venovaný literárnej tvorbe dolnozemských Slovákov, ktorej sa venuje Ivan Miroslav Ambruš a literárnemu prínosu Adama Svetlíka a Michala Babiaka, o čom sa zmienil autor Michal Harpáň. Kondačova hrboľatá cesta je titulok textu Kataríny Maruzsovej Šebovej, a v ňom je priestor venovaný spisovateľovi a publicistovi slovenskej literatúry v Maďarsku Pavlovi Kondačovi, ktorý sa dožíva okrúhleho životného jubilea. Ďalším jubilantom na stranách Dolnozemského Slováka je Štefan Dováľ z Rumunska, ktorého životnú tvorbu priblížila Dagmar Mária Anoca a v pokračovaní si čitatelia môžu prečítať niečo z najnovšej tvorby autora.

Titulná strana

Jazykové podoby a jazykové menšiny v Európe, je článok venovaný jazykovej tematike a jeho autorom je Eszter Szábo Gilinger, kým preklad vykonal Csaba Lampert. Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku sa zaoberá mnohostranným vedeckým skúmaním slovenskej menšiny, o jeho kulturologickom, historickom a etnografickom programe informuje Anna Kováčová. Autorka Viera Boldocká priblížila miesto Asociácie slovenských pedagógov v slovenskom menšinovom školstve vo Vojvodine. Najvýznamnejším spolkom Čechov a Slovákov žijúcich v Rumunsku bol Československý zväz - týmito slovami autor Pavol Bujtár čitateľov uvádza do dejín Československého zväzu.

Prvé číslo XVI. ročníka časopisu Dolnozemský Slovák neobišlo ani bez recenzií O. Kníchala a Dagmar Márie Anoca, a to na novú básnickú zbierku Ivana Miroslava Ambruša, ktorá je pod názvom Kým báseň nevykríkne.

Na záver časopisu si čitatelia môžu prečítať i  recenziu Chrestomatie sovenskej vojvodinskej poézie Víťazoslava Hronca, kde podľa slov autorky Dagmar Márie Anoca možno uzavrieť, že Víťazoslav Hronec potvrdil aj touto knihou svoju sčítanosť, rozhľadenosť, ustálenosť hodnotových kritérií a nekompromisnosť v axiologickom i taxonomickom prístupe k literárnemu fenoménu. Vydavateľmi knihy sú Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad 2010.

Číslo je ilustrované fotografiami Štefana Sýkoru z Nadlaku.

Anna Struhárová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.