Deň zahraničných Slovákov 2011

7. júla 2011
V dňoch 4. až 5. júla sa v Bratislave konal rad podujatí v rámci zaznamenávania Dňa zahraničných Slovákov.

Ľudí hlásiacich sa k slovenskej národnosti za hranicami materskej krajiny je chválihodný počet. Na upevnenie a zveľaďovanie vzťahov medzi zahraničnými Slovákmi a Slovenskou republikou, Národná rada Slovenskej republiky rozhodla venovať deň, ktorý by bol pamätným pre Slovenskú republiku. Je to 5. júl, ktorý je súčasne i sviatkom sv. Cyrila a Metoda a štátnym sviatkom Slovenskej republiky, kedy sa koná najväčšia prezentácia kultúry a života Slovákov žijúcich v zahraničí.

Foto: Daniela Klobušická

Bežhého roka si občania Slovenska, ale aj všetci záujemcovia mohli pozrieť a navštíviť rozmanité kultúrne podujatia. Tohtoročné podujatie sa realizovalo pod záštitou predsedníčky vlády Slovenskej republiky Ivety Radičovej.

V prvý deň osláv presnejšie 4. júla, sa vo foyeri novej budovy Úradu vlády Slovenskej republiky konala vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Pavla Čániho, ktorý patrí medzi poprednejších maliarov Vojvodiny. O diele autora sa zmienil podpredseda Vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel  predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák a samotnú výstavu predstavil výtvarný kritik Vladimír Valentík, otvorenie spríjemnil hudobný prednes kvarteta, ktorý sa predstavil v zložení: Ján Brtka, Michal Harin, Filip Štrauch a Juraj Tomka.

Foto: Andrej Meleg

Nasledujúci deň sa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa uskutočnilo Slávnostné stretnutie s kultúrnym krajanským programom ako i ofociálnymi príležitostnými príhovormi. Súčasťou obsahu Dňa zahraničných Slovákov bol i IV. ročník Stretnutia dolnozemských Slovákov – Na jarmoku.

Foto: Daniela Klobušická

Stretnutie Dolnozemských Slovákov – Na jarmoku 2011 bolo 5. júla, tentoraz v Starej tržnici na Námestí SNP v Bratislave. Dolnozemský jarmok sa po prvý raz uskutočnil na Slovensku, kde si mnohopočetní návštevníci mohli pozrieť krásu dolnozemských ľudových krojov, zručnosti ľudovoumeleckých výrobcov, insitných maliarov a remeselníkov. Okrem toho návštevníci mali príležitosť i vychutnať si tradičné slovenské gastronomické špeciality z Dolnej zeme.

Foto: Daniela Klobušická

Keď ide o účastníkov zo Srbska, na jarmoku sa zúčastnili predstavitelia z Báčke, Banátu a Sriemu presnejšie z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Aradáča, Starej Pazovy, Hložian, Kovačice, Bieleho Blata, Selenče, Pivnice, Vojlovice a Nového Sadu. Návštevníci mali príležitosť vidieť priadky, pierkarky, metliarov, šúpoliarov, tokárov, výrobcov huslí, vinárov, atď. Pokým sa z vojvodinských špecialít Bratislavčanom ponúkali petrovskie klbásy, kysácka sárma, pirohe, rezance, opekance, šušťovníke, ťufty, rejteša, makový koláč, pampúche, lepňa, herouke, trutule a mnohé iné dobroty slovenských kuchárov a gazdiniek zo Srbska. Na javisku na dobrú náladu vyhrávali Aradáčske meškárky, orchester Rosička a so scénickým prejavom sa predstavili členovia SKOS-u Detvan z Vojlovice a KUS-u Jednota z Hložian. Vtipné a pútave scénky zo sedliackeho života vojvodinských Slovákov predviedli herci Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna.

                                                              Foto: Daniela Klobušická

V rámci Dňa zahraničných Slovákov sa realizovala aj výstava fotografií pod názvom ženy na dedine, ktorá vznikla na základe spolupráci profesorov a študentov na Akadémii umenia v Novom Sade. Výstavu možno pomenovať i putovnou, lebo bola realizovaná vyše desaťkrát v rôznych mestách Srbska. Cieľom týchto fotografií je poukázať na bohatú tvorbu dedinských žien.

Foto: Daniela Klobušická

Okrem toho pod vedením Čabianskej organizácie Slovákov v Maďarsku a Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, na Dolnozemskom jarmoku sa predstavil i FS Salašan, spevokol Čabianska ružička, citaristky, ako aj rôzni majstri ľudových remesiel a slovenské jedlá z Maďarska a Rumunska.

Ústredným organizátorom IV. ročníka Stretnutia dolnozemských Slovákov bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Partnerom v projekte zo Srbska je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov bol spoluorganizátorom podujatia Na jarmoku 2011 a návštevníkom zabezpečil účastníkov z Vojvodiny, ktorí svojími bohatými obsahmi zabávali, ale aj predstavili ľudovú kultúru Slovákov žijúcich na území Srbska vyše 250 rokov.

 

Riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská sa k realizácii a priebehu podujatia Na jarmoku 2011, prostredníctvom interview, vyjadrila nasledovne:

Tohtoročný Dolnozemský jarmok je štvrtým v poradí, ktorého je ÚKVS spoluorganizátorom, ako ste spokojná s jeho realizáciou?

Vzhľadom na to, že ide o masové podujatie, k jeho príprave sme pristúpili veľmi zodpovedne a vložili sme veľké úsilie, na základe ktorého sme potom mali aj veľké očakávania. Môžem povedať, že základný dojem, ktorý si nesiem z podujatia je veľký počet návštevníkov, a ich mimoriadny záujem o tradičnú kultúru dolnozemských Slovákov. Prišlo trikrát toľko ľudí ako boli naše odhady a to je vlastne najpodstatnejšie. Verím, že ústredný organizátor, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bude zvažovať ďalšie možnosti poriadania podobných podujatí v Bratislave a vôbec na Slovensku, a že pripravíme ešte mnoho podobných akcií, ktoré umožnia tunajším Slovákom afirmovať svoje výrobky v najširšom slova zmysle.

Čo bolo cieľom tohto projektu?

Pôvodnú myšlienku prezentovania dolnozemskej kultúry ako jednotného celku v zložkách ako sú gastronómia, tradičné remeslá a prejavy duchovnej kultúry ešte pred štyrmi rokmi navrhla Anna Ištvánová z Maďarska a odvtedy sa dolnozemský jarmok konal v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku. Jeho zámerom bolo predstaviť dolnozemskú slovenskú kultúru tým, s ktorými Slováci spolunažívajú, teda v Maďarsku - Maďarom, v Srbsku - Srbom, v Rumusku - Rumunom a prirodzene na Slovensku - Slovákom. Práve toto bolo niečo nové čo prináša náš jarmok, v porovnaní s inými podobnými etno gastro podujatiami - predstaviť našu kultúru iným. Náš Ústav bol spoluorganizátorom tohto podujatia už tri ročníky a to čo teraz vidím ako silu a ako potenciál podujatia sú spoločné základy na ktorých stavajú tieto tri komunity ale aj ich odlišnosti, ktoré sú prirodzene danné kontextom v ktorom svoju kultúru rozvíjajú už takmer tri storočia. Práve tieto styčné body ale aj osobitosti a špecifiká slovenských komunít v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku dávajú tomuto podujatiu perspektívu.

Podujatie Na jarmoku 2011 ponúklo návštevníkom i nejaké novinky?

Najväčšou novinkou bolo azda to, že sme sa v porovnaní s doterajšími ročníkmi predstavili publiku v hlavnom meste Slovenska. Na rozdiel od doterajších skúseností, kedy sme akciu robili v prostrediach, ktoré poznáme, sme si vyskúšali jarmok aj v urbánnom prostredí. Záujem Bratislavčanov ma skutočne potešil, je to jednoznačne dobré rozhodnutie. V čase keď sme ovplyvnení globalizačnými procesmi a svojráznou unifikáciou, je veľmi žiadúce spomenúť si aj na niekdajšie spôsoby života a v mnohom sa aj poučiť od nich. Napríklad, jedlá, ktoré sa ponúkali sú tradičné, prevažne robené z málo ingrediencií, z toho čo kedysi bolo k dispozícii a ako vidíme sú to chutné, zdravé a lacné jedlá. Paralelu možno najsť aj v tradičných remeslách a nehovoriac o pestovaní tradičných foriem kultúry, ktoré sú základom vlastného národného cítenia.

Ste spokojná s navštívenosťou jarmoku?

Tak s navštívenosťou som mimoriadne spokojná. Ľúto mi je, že naše zásoby petrovskej klbási, kysáčskej sármy, a mnohých iných slaných a sladkých jedál, vína a pálenky nestačili pre všetkých. To čo však nechýbalo bola dobrá nálada a početné stretnutia, ktoré tento deň urobili nezabudnuteľným.

Plánujú sa realizovať akcie tohto druhu i do budúcna?

Podujatie Na jarmoku verím bude pokračovať svojim tempom, tak ako fungovalo aj doteraz. Avšak budeme sa zasadzovať o to, aby sa aj v Bratislave konali podobné podujatia aj v budúcnosti, veď naši Slováci tam ukázali iba štipku toho čo máme k dispozícii. Je dobre, aby sa vytvárali podmienky na takúto logistickú podporu všetkých našich spolkov, združení a jednotlivcov lebo viem, že majú čo ponúknuť. Zároveň, takáto sebarealizácia ich môže urobiť menej závislými na grantoch, poskytnúť vyššiu samostatnosť a rozvoj. Inými slovami, na rozdiel od jednorázovej podpory sa takou systematickou podporou môžu dopracovať k samoudržateľnosti, čo v konečnom dôsledku patrí aj k našim cieľom.

Anna Struhárová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Divadlo VHV Petrovec uvádza premiéru Kafkovho Procesu v sobotu 17. augusta 2019 na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Pri príležitosti konania SNS bola v stredu 7. augusta 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava akademického grafika a maliara Pavla Čániho.
V Archíve Vojvodiny 7. augusta slávnostne otvorili dokumentárnu výstavu venovanú stému výročiu organizovania prvých SNS, založenia gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v B. Petrovci.
V nedeľu 4. augusta sa v predsieni Slovenského vojv. divadla uskutočnila vernisáž autorských fotografií a promócia fotomonografie Fókus na Báčsky Petrovec mladého petrovského umelca Igora Bovdiša.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov Portréty akademického grafika a maliara Pavla Čániho, ktorá sa uskutoční 07. 08. 2019 o 19.00 hodine v galérii ÚKVS.
Včera v ranných hodinách v belehradskej nemocnici vo veku 67 rokov zomrel Jaroslav Litavský – DIDI.
Na spoločnom koncerte pomenovanom Rodáci rodákom sa 17.augusta obecenstvu v Starej Pazove predstavili folklórny súbor Liptár z Austrálie, FS Klasy a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Vyšlo dvojčíslo 5 - 6 / 2019 Nového života!
V dôsledku ťažkého ochorenia, dnes 4. júla 2019 vo veku 70 rokov nás navždy opustil náš popredný výtvarný umelec Pavel Pop.
Podporujúc výtvarné umenie aj súčasných slovenských umelcov, Ústav poskytol priestory na prezentáciu prác mladej umelkyne Emílie Valentíkovej.