Zborník z terénneho výskumu v Dabaši-Šáre

5. marca 2012
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku viac ako 20 rokov vykonáva záslužnú činnosť v oblasti výskumu nielen na histórie, etnológie, kultúry, jazyka a kultúrnej antropológie slovenskej menšiny v Maďarsku.

 

O výsledkoch vedeckovýskumnej činnosti sa usiluje priebežne informovať odbornú i širokú verejnosť doma i v zahraničí na rôznych konferenciách, odborných programoch i vydávaním zborníkov. V týchto dňoch uzrela svetlo sveta v poradí päťdesiata publikácia ústavu.

Jubilejný zborník vyšiel pod titulom Materiálové príspevky ku kultúre a spôsobu života v Dabaši-Šáre a obsahuje materiály, dokumentujúce výsledky národopisného tábora, ktorý sa uskutočnil vlani v lete v Dabaši – Šáre. V knižnej forme vyšiel vďaka grantu Fondu Sándora Wekerleho.

 

.

 

Publikácia obsahuje dvadsať materiálových príspevkov. Sú do nej zaradené aj úvodné prednášky, ktoré odzneli pri slávnostnom otvorení národopisného tábora.

Príspevky sú tematicky rôznorodé. Časť sa venuje tradičnej ľudovej kultúre, iné sú zamerané na ľudový cirkevný život a niektoré predstavujú spoločenské zvyky a formy stretávania sa obyvateľov.

Príspevok autorskej dvojice Magdaléna Paríková a Jana Kerekretyová je zameraný na problematiku vysťahovania a reemigrácie obyvateľov hlásiacich sa k šáranským Slovákom. Katarína Balleková vo svojom príspevku predstavuje časť svojho materiálu. Ťažiskom jej práce sú tematicky usporiadané frazeologické jednotky v nárečovej forme a ukážky krátkych slovesných žánrov.

 

 

 

Etnomuzikologička Eva Krekovičová skúmala ľudové a sakrálne piesne Šáranov. Alžbeta Uhrinová Hornoková, Tünde Tušková a Miroslav Kazík sa sústredili na skúmanie živých a neoficiálnych mien obyvateľstva v Šáre a na prezývky. Realizovali výskum neúradného pomenúvania. Ťažiskom tohto príspevku je materiál živých mien.

Výskumníci z Katedry manažmentu kultúry a turizmu Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre sa venovali interlokálnym kontaktom a etnickému vedomiu Slovákov v obci (Jaroslav Čukan). Ladislav Lenovský skúmal vedomie príslušnosti a kolektívnu pamäť. Príspevok Borisa Michalíka sa zaoberá analýzou akulturačných a asimilačných faktorov pôsobiacich na slovenskú minoritu v Šáre. Peter Chrastina prezentoval historický a kultúrnogeografický pohľad na krajinu slovenskej enklávy Šára. Katarína Királyová sa zamerala na obsahovú a funkcionálnu stránku tanečnej tradície Šáranov.

Viera Sedláková skúmala rodinné výročné zvyky Šáranov v širšom spoločenskom kontexte a Rozália Kustárová sa venovala zemepisným názvom. V centre záujmu Zity Škovierovej boli sociálne vzťahy a tradičný spôsob života Slovákov v obci Šára a Anna Kováčová sa zamerala na spoločenské príležitosti stretávania sa miestnych obyvateľov a pracovné možnosti v kontexte stykov s hlavným mestom. Do zborníka sme vložili aj štúdiu Ferenca Vörösa, ktorý analyzoval slovenské priezviská Dabašanov-Šáranov. Výsledky jeho bádania sú spracované modernou počítačovou metódou. Študent Peter Pečeňa skúmal výučbu slovenského jazyka v miestnej základnej škole.

Chceme vysloviť presvedčenie, že prostredníctvom zborníka sa slovenská odborná verejnosť, ako aj obyvatelia mesta oboznámia so špecifikami etnokultúrneho vývoja lokality. Veríme, že najnovšia - jubilejná - publikácia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku si nájde svojich čitateľov a svojím obsahom v značnej miere prispeje k rozšíreniu poznatkov o Dabaši-Šáre, k spoznaniu bohatej duchovnej kultúry Šáranov, k poznaniu minulosti a súčasnosti, tradícií a kultúry skúmanej lokality.

Anna Kováčová, riaditeľka VÚSM
Referencie: 

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Vyšlo dvojčíslo 5 - 6 / 2019 Nového života!
V dôsledku ťažkého ochorenia, dnes 4. júla 2019 vo veku 70 rokov nás navždy opustil náš popredný výtvarný umelec Pavel Pop.
Podporujúc výtvarné umenie aj súčasných slovenských umelcov, Ústav poskytol priestory na prezentáciu prác mladej umelkyne Emílie Valentíkovej.
V slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva v Selenči sa 25. júna 2019 uskutočnilo 1. zasadnutie Organizačno-správnej rady 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
26. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána prebiehal v dňoch 21. až 23. júna 2019 v Kysáči v organizácii Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrneho centra Kysáč.
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.
V areáli hložianskeho amfiteátra 15. júna 2019 sa uskutočnil 49. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...
Počas uplynulého víkendu v Kovačici dozneli Maškove dni, organizované na počesť významného divadelného pracovníka Tomáša Hriešika Maška.
V sobotu 15. júna 2019 sa v Hložanoch uskutončí 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj...
V dňoch 7. až 9.júna v Starej Pazove sa stretli malí-veľký herci na 26. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ.